Egrešová sezóna začína v júni a trvá až do konca augusta. V zásade platí: Čím zrelšie bobule, tým sladšie a lepšie stráviteľné. Ríbezľa egrešová alebo egreš obyčajný je druh kra. Podľa rôznych odrôd môžu mať egreše rôzne sfarbenie, ako napríklad bielo-žlté alebo zelenožlté, ružové, červené, tmavo fialové až čierne a môžu byť jemne ochlpené alebo hladké.
Vitamíny a minerály
Egreše sú nízkokalorické, neobsahujú tuky a cholesterol a sú dobrým zdrojom základných živín, ktoré pozitívne vplývajú na ľudský organizmus. Egreše sú dobrým zdrojom vitamínov: skupiny B a vitamín A, aj vitamín C a E, ktoré sú výborné antioxidanty. Z minerálov obsahujú egreše meď, mangán a draslík. „Egreše sú taktiež výborným zdrojom vlákniny rozpustnej i nerozpustnej, pričom nerozpustná vláknina dodáva stolici objem a zlepšuje jej konzistenciu, čo ju robí dôležitou na predchádzanie zápchy. Rozpustná vláknina naopak spomaľuje pohyb jedla v čreve, čo môže zmierniť pocit hladu a zvýšiť pocit sýtosti“, hovorí MUDr. Natália Šranková z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Egreše sú taktiež bohaté na polyfenolové látky ako napríklad flavonoidy, ktoré majú antioxidačné a protizápalové účinky.
Skladovanie v chladničke
Čerstvo zozbierané egreše majú krátku trvanlivosť. Dlhodobé alebo nevhodné skladovanie môže viesť k zhoršeniu chuti aj vzhľadu. Skladovať by sme ich mali v chladničke, no nie dlhšie ako 3 – 5 dní. Egreše sa môžu sa konzumovať surové alebo varené ako prísada do dezertov. Egreše sa tiež používajú na ochutenie nápojov, ako sú limonády , ochutené vody a dokonca sa môžu z nich vyrábať ovocné vínaa čaje. Konzervovať sa egreše môžu vo forme džemov alebo aj sušené.
Ľuďom, ktorí majú problémy so žlčníkom môžu drobné zrniečka prítomné v dužine ovocia upchať žlčníkové cesty. S opatrnosťou by ich mali konzumovať aj diabetici, pretože majú vysoký obsah ovocného cukru.