Bojíte sa Alzheimerovej choroby? Táto hra je skvelá prevencia, hovorí skúsený a uznávaný hráč

Predseda občianskeho združenia Národné bridžové centrum (NBC) Ivan Tatranský je už 90 ročný pán, ktorý si vďaka kartovej hre bridž si udržiava myseľ stále v vo výbornej kondícii. Nepoľavuje v organizovaní kurzov a turnajov, venuje sa propagácii tejto hry (medzi iným je autorom knihy "Bridž pre každého"), je administrátorom až dvoch bridžových internetových stránok. Jeho srdcovkou je práca s mládežou a v posledných 15 rokoch sú to navyše aj seniori. Tieto iniciatívy ocenil i Magistrát mesta Bratislava tým, že mu v r. 2018 udelil titul Senior roka.

06.08.2024 06:00
Ivan Tatranský Foto:
Ivan Tatranský
debata

Nehráte len bridž, ale dlhé roky ste hrávali aj šach. Čo vás na tejto hre najviac priťahovalo?

Hrával som šach a aj súťažne. Tu ma viac ale lákala teória, čo ma nakoniec priviedlo k problémovému šachu a začal som skladať šachové úlohy. Bolo tam viac matematiky a bohatstvo kombinácií, čo ma veľmi bavilo. Publikoval som šachové úlohy vo viacerých periodikách a získal som rad ocenení v súťažiach doma i v zahraničí. Keďže som sa neskôr upísal bridžu, už som popri svojej profesii nemal časový priestor pre tohto koníčka..

Čo vás motivovalo zanechať šach a prejsť na bridž?

O bridži som sa dozvedel počas vojenskej služby. Zaujalo ma, že bridž v porovnaní so šachom ponúka väčšie možnosti, najmä sociálny efekt. V šachu hráte proti jednému protivníkovi hodiny, ale v bridži hráte v pároch, máte partnera s ktorým komunikujete zaujímavým spôsobom.

Bridž totiž pozostáva z dvoch fáz: dražby a vlastnej hry. Dražba je ako aukcia, kde sa každý snaží dosiahnuť vyšší záväzok. Po jej skončení sa pristúpi k vlastnej hre, počas ktorej je treba splniť vydražený záväzok. Hra je rýchla, zvyčajne končí do desiatich minút; a to sa mi tiež páčilo. A v prestávkach medzi jednotlivými partiami si štvorica hráčov pri stolíku môže trochu i podiskutovať; aj to potvrdzuje spomínaný spoločenský rozmer. Koniec koncov nie je žiadnym tajomstvom, že v bridžových kluboch v zahraničí sa uzavierajú rôzne dohody, obchody a podobne. Aj to je dôvod, aby sa naši ambiciózni občania bridž naučili, získanie cenných kontaktov za to stojí..

Spomínali ste, že ste sa k bridžu dostali na vojne. Ako to bolo?

Áno, na vojne som bol zdravotník, teda v žargóne „lapiduch“. Na ošetrovni som sa zoznámil s pacientom, ktorý vedel niečo o bridži. Zaujalo ma to a začal som sa tomu venovať. Po vojne som našiel priateľa v Slovnafte, ktorý mal podobný záujem. V čase komunizmu bol bridž považovaný za buržoáznu zábavu, takže sme museli hľadať miesta, kde hrať. Nakoniec sme založili bridžový klub v Slovnafte a organizovali sme veľké turnaje, ako napríklad Bratislava Cup. Mali sme problémy s úradmi, ale podarilo sa nám ich obísť šikovnými riešeniami.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Alzheimer #bridž #Ivan Tatranský