Dychová hudba má na Slovensku hlboké korene a dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 19. storočia. Dychovky vznikali najmä v oblastiach s bohatou ľudovou kultúrou a stali sa neodmysliteľnou súčasťou spoločenského a kultúrneho života. Tieto kapely hrali na svadbách, oslavách, festivaloch a iných významných udalostiach, prinášajúc radosť a zábavu do života ľudí. Charakteristickým znakom dychovky je používanie dychových nástrojov, ako sú trúbky, klarinety, trombóny, tuba a ďalšie, ktoré vytvárajú výrazný a dynamický zvuk.
V regióne Kysúc je hudobná tradícia zvlášť bohatá. A práve tu pôsobí posledná dychová kapela v regione s názvom Ochodničanka, ktorá je známa aj ako Lieskovanka. Tak ju volajú, keď hrá v Kysuckom Lieskovci. Táto kapela je hrdým nositeľom kysuckej hudobnej tradície a pokračuje v odkaze generácií hudobníkov, ktorí svojou hrou spríjemňovali životy obyvateľov tohto regiónu. Vznikla v 80. rokoch a v tom čase mala len jedného speváka.
Kapela pozostáva z jedenástich členov, pričom všetci sú muži, až na jednu výnimku – speváčku Janku. Jej hlas dodáva skupine jedinečný charakter a rozmanitosť, ktorú v dychových kapelách často nevidíme. Janka svojím spevom dokáže rozveseliť aj tých najväčších melancholikov a svojou charizmou pritiahnuť pozornosť publika.
Ochodničanka/Lieskovanka je dôkazom toho, že dychová hudba má stále svoje miesto v súčasnom hudobnom svete. Jej repertoár zahŕňa tradičné slovenské ľudové piesne, ale aj moderné skladby upravené do dychovkového štýlu, čím oslovuje široké spektrum poslucháčov. Kapela pravidelne vystupuje na rôznych podujatiach a je obľúbená nielen na Kysuciach, ale aj v okolí.
Táto posledná dychová kapela z Kysúc je nielen nositeľom hudobnej tradície, ale aj symbolom spájania generácií a udržiavania kultúrneho dedičstva. Ochodničanka/Lieskovanka svojou hrou a entuziazmom dokazuje, že dychová hudba je stále živá a má čo ponúknuť aj dnešnej dobe.
Z jedenástich ostala len jedna
Na Kysuciach v minulosti hrávalo až jedenásť dychových kapiel, dnes ostala už len posledná. Išlo o dedinské kapely, ktoré vždy založil jeden nadšenec a viedol ich až do jej konca. Mnohokrát sa stalo, že kapely boli udržiavané v rodinnom kruhu. Známa na Kysuciach bola najmä dychovka v Rakovej alebo v Nesluši.
Podiel na založení dychových kapiel si môžu pripísať fabriky na Kysuciach. Napríklad išlo o dychovú hudbu pri ZVL v Kysuckom Novom Meste, DH Sloveny v Čadci, v Turzovke či v Starej Bystrici, ktorá vznikla a pôsobila pri JRD, informuje Juraj kusenda, textár Ochodničanky / Lieskovanky, ktorý pôsobí aj ako učiteľ na hudobnej škole.
V tomto období mali aj hasiči svoje vlastné dychovky. Podľa Kusendu vtedy prišiel veľký boom dychových hudieb, boli to takzvaní reprezentanti závodov, podnikov, miest a obcí a tieto inštitúcie aj veľmi podporovali kapely. Kupovali im hudobné nástroje či uniformy.
Dychovky sa taktiež zúčastňovali rôznych súťaží, nahrávali v rozhlase, účinkovali na všetkých kultúrnych podujatiach v okrese a taktiež spolupracovali s kapelami zo zahraničia. Podľa jeho slov vyvrcholením snahy bola reprezentácia obce, mesta či podniku na oslavách 1. mája.
Doba sa však zmenila, podniky, družstvá, ktoré ich zriaďovali, skrachovali a dychovky s nimi tiež. Muzikanti zostarli. Mladí nemajú o tento žáner záujem. Obce zaujali nové trendy. Niektorí muzikanti odišli za prácou, starí muzikanti postupne umierali. Na Kysuciach tak zostala posledná dychová kapela.
Spojili sa dve dediny
V kysuckom regióne zachraňujú dychovú muziku dve dediny – Ochodnica a Kysucký Lieskovec. „Bez nášho vystúpenia sa nezaobídu Folklórne slávnosti v Ochodnici. Účinkujeme na fašiangoch, hráme pri stavaní májov, na hodoch, pri cirkevných podujatiach, počuť nás ale aj na cintorínoch pri smútočných rozlúčkach,“ hovorí hudobník Kusenda.
Kapela má podporu obce. Jedenásť hudobníkov sa stretáva pravidelne každú nedeľu na skúškach v priestoroch, ktoré im poskytuje obec Kysucký Lieskovec. Obec pomáha dychovej kapele aj s nákladmi. Vybavila im napríklad oblečenie. „Nájsť čas nie je problém, niekedy sa stretneme všetci, niekedy niekto vypadne. Ale trénujeme pravidelne. Baví nás to. Utužuje nám to vzťahy a spoločne sa socializujeme. Mnohí z nás sú už na dôchodku, tak voľný čas využívame takto,“ povedal bubeník kapely Jozef Trnka.
Kapelu obohatili v poslednej dobe aj nové spevácke tváre, a to J. Gorušová, J. Prievozník, T. Belár a D. Škor. „Rozdeliť si honorár za koncert by bolo náročné. Nezarobím na tom a nerobíme to ani pre peniaze. Tie si odložíme do spoločnej pokladnice, niekedy minieme na opravu nástrojov, alebo si spravíme guláš či zájdeme na pivo. Sme kamaráti,“ dodal bubeník Trnka.
Známi aj v zahraničí
Dychová hudba Lieskovanka koncertovala aj za hranicami Slovenska. Pobaviť hudbou išla českých občanov. Obec Kysucký Lieskovec má totiž už niekoľkoročnú družbu s českou obcou Bolatice. Za tie roky sa spolupráca rozšírila a ešte viac upevnila.
Kapela sa pravidelne zúčastňuje veľkolepých dožiniek, vedenie Bolatíc zasa prichádza na hody do Kysuckého Lieskovca. Veľmi úzka je spolupráca dobrovoľných hasičov oboch obcí. Kapela bola pozvaná aj na váľanie májky. Pre tamojších ľudí je to podľa Kusendu významná udalosť, o čom svedčilo plné námestie a všetci kapele tlieskali. Dobrú prezentáciu neocenilo len publikom, ale aj starosta Kysuckého Lieskovca Milan Králik, ktorý dokonca kapelu sprevádzal.
Čo je dychová kapela?
Dychová kapela, známa aj ako dychovka alebo dychový orchester, je hudobné zoskupenie, ktoré pozostáva prevažne z dychových nástrojov a bicích. Tieto kapely sa v histórii vyvinuli z vojenských orchestrálnych súborov, kde boli používané na povzbudzovanie vojakov a koordináciu vojenských operácií. Dnes však dychové kapely nachádzajú svoje miesto v mnohých rôznych kontextoch, od miestnych festivalov a sprievodov po koncertné sály a športové udalosti.
Zloženie dychovej kapely
Dychová kapela zvyčajne zahŕňa rôzne typy dychových nástrojov, medzi ktoré patria trúbky, klarinety, saxofóny, pozauny a tuby. Okrem toho sú súčasťou kapely aj bicie nástroje, ako sú bubny a činely. Nástrojové zloženie môže byť rôznorodé a môže sa líšiť podľa konkrétneho typu kapely a regionálnych tradícií.
Funkcia a repertoár
Repertoár dychovej kapely je veľmi široký a rozmanitý. Zahŕňa tradičné pochody, klasické skladby, aranžmány populárnej hudby, filmové melódie, jazzové štandardy a mnohé ďalšie žánre. Dychové kapely sú často súčasťou kultúrnych a spoločenských podujatí, kde svojou hudbou prispievajú k slávnostnej atmosfére.
Význam v kultúre
Dychové kapely majú významné miesto v mnohých kultúrach po celom svete. V Európe sú často spojené s folklórnymi tradíciami a regionálnymi oslavami. V Spojených štátoch sú dychové kapely bežnou súčasťou školského systému a komunitných aktivít, kde poskytujú mladým ľuďom príležitosť na rozvoj hudobných schopností a tímovej spolupráce.
Vzdelávací aspekt
Hra v dychovej kapele vyžaduje zvládnutie špecifických techník dýchania a kontroly nástrojov, čo podporuje rozvoj muzikálnosti a technických zručností hudobníkov. Študenti, ktorí sú členmi dychových kapiel, získavajú cenné skúsenosti nielen v oblasti hudby, ale aj v spolupráci a disciplíne.
Moderné dychové kapely
Dnešné dychové kapely sa neustále vyvíjajú a prispôsobujú moderným trendom. Mnohé kapely experimentujú s novými štýlmi a aranžmánmi, čím oslovujú širšie publikum. Dychové kapely sa tak stávajú dynamickou a živou súčasťou súčasnej hudobnej scény.