„Starí ľudia mnohokrát radšej zomrú, pretože nik pre nich nemá milé slovo.“ Citát od amerického dramatika Edwarda Albeea je možno drsný, ale často pravdivý. Keď sa opýtate človeka v produktívnom veku, akú má asi predstavu o svojom budúcom dôchodku, asi nikto nepovie, že chce sedieť sám doma, opustený, s nekonečne dlhým zoznamom liekov, ktoré bude užívať. Ideály sa vekom rozplynú a nastúpi realita, ktorá nie každému dopraje krásnu farebnú jeseň života, plnú šťastných chvíľ v obklopení rodiny a priateľov.
Vyššie riziko zhoršenia duševného zdravia
Zmena životného štýlu, kopiace sa zdravotné problémy, smrť blízkych sa často podpíšu pod zhoršené psychické zdravie seniorov. Tí dnešní však o svojich trápeniach povedia len výnimočne a rodine zasvieti výstražný alarm až vtedy, keď je to už vážne. „Medzi najčastejšie psychické problémy, ktoré ohrozujú seniorov, patrí depresia, úzkostné poruchy a kognitívne zhoršenie, vrátane demencie. Depresia u starších ľudí môže byť často prehliadaná alebo považovaná za prirodzenú súčasť starnutia, no v skutočnosti je to závažný stav, ktorý si vyžaduje pozornosť. Úzkostné poruchy môžu byť spojené s obavami o zdravie, finančnú situáciu alebo osamelosť. Kognitívne zhoršenie je často spojené so starnutím, ale nie je jeho nevyhnutnou súčasťou,“ objasňuje možné psychické problémy psychologička Ivana Čergeťová.
Foto: SHUTTERSTOCK
Mrzutosť môže byť varovným znakom
S pribúdajúcim vekom sa niektorí seniori stávajú pre ich okolie čoraz častejšie nepochopení, majú s mladými medzigeneračné konflikty, čo vedie aj k odlúčeniu a vzájomnému nezáujmu o ďalší kontakt. Podľa psychiatra Petra Breiera by sme v emočne náročných chvíľach mali mať pre seniorov väčšie pochopenie, za ich správaním môže byť niečo vážnejšie: „Niekedy je ťažké rozlíšiť, či to hundranie, nepríjemné vystupovanie je len mrzutosť, alebo aj príznak depresie, lebo v starobe sa depresie často prejavujú aj takto. V prípade pochybností je určite namieste vyšetrenie, ktoré preukáže, či ide o depresiu, a náležite ju liečiť. Len u nás je to náročné, pretože na Slovensku máme len zopár špecializovaných psychiatrov, takzvaných gerontopsychiatrov, ktorí sa starajú o ľudí so psychiatrickými ochoreniami nad 65 rokov.“
Aj seniori riešia problémy radikálne
Izolácia a osamelosť neprospievajú emóciám a nálade starších ľudí, tieto pocity môžu spôsobiť poruchy emócií, hlavne depresií. Hoci sa v posledných rokoch upriamuje pozornosť na zhoršené psychické zdravie detí a mládeže, zrak by sme mali upriamiť aj na opačný protipól, a to práve na seniorov: „Čím postupujeme do vyšších vekových kategórií, tým sú počty samovrážd vyššie a u starých ľudí, v prepočte na počet žijúcich obyvateľov v tom vekovom rozpätí, sú jednoznačne najvyššie. Často sa hovorí o samovraždách mladých, ale percentuálne sú samovraždy starších ľudí najvyššie. A to nie je len štatistika Slovenska, ale je to jav vo všetkých krajinách,“ varuje psychiater Peter Breier.
Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií seniori vo veku 70 a viac rokov vykonali 86 samovrážd, čo predstavuje z celkového počtu 17,2 %, z toho 73 samovrážd spáchali muži. „Seniori, ktorí sa rozhodnú pre samovraždu, často cítia, že ich svet sa zatvoril, ako keď sa zatvoria dvere a nikto ich neotvorí. Stratili blízkych, zdravie alebo zmysel života. Vtedy je dôležité mať niekoho, kto im tie dvere znova otvorí. Zvýšený počet samovrážd v seniorskom veku je alarmujúci. Mnoho seniorov sa môže cítiť osamelých, stratili blízke osoby alebo čelia chronickým, nevyliečiteľným chorobám. Tieto faktory, v kombinácii s pocitom, že už nemajú čo ponúknuť, alebo že im nikto nerozumie, môžu viesť k rozhodnutiu ukončiť svoj život,“ konštatuje smutnú realitu psychologička.
Keď hanba nie je prekážkou
Na pomoc psychológov alebo psychoterapeutov sa obracia v posledných rokoch čoraz viac ľudí, viaceré organizácie poskytujúce bezplatné on-line poradne sa zhodujú, že svoje problémy chcú s odborníkmi riešiť najmä mladí ľudia. Vyzerá to tak, akoby s pribúdajúcim vekom pribúdal aj ostych a bagatelizovanie svojich problémov. „Starší ľudia často vnímajú psychológa ako niečo, čo je len pre „slabých“. Hanbia sa priznať, že im nie je dobre na duši. Ale ísť k psychológovi je ako ísť k lekárovi – oboje nám môže pomôcť. O duševné zdravie starších ľudí by sme sa mali starať ako o starý strom v záhrade. Aj keď už nenesie toľko plodov, stále potrebuje starostlivosť, aby neuschol. Sú významnými nositeľmi príbehov, transgeneračných múdrostí a osobnej histórie. So svojimi kolegami často diskutujeme o stave duševného zdravia seniorov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že je to téma, ktorej sa konečne dostáva stále viac pozornosti,“ dopĺňa psychologička Ivana Čergeťová.
Potrebujú lásku a pozornosť
Povaha človeka sa s pribúdajúcim vekom mení a vzťahy so staršími ľuďmi sú niekedy náročné aj pre celú rodinu. Nikto z nás by však nechcel v starobe ostať sám, zabudnutý, odsunutý na vedľajšiu koľaj, čo už beztak ťažkej situácii môže ešte viac ublížiť. „Taká vec, ktorú môžeme urobiť všetci, je väčšia tolerancia k starším ľuďom, voči ich náladovosti, rigidnosti, máme ich brať takých, akí sú, mladí ich už nezmenia a jediné, čo môžeme robiť, je akceptovať a rešpektovať ich,“ vyzýva psychiater Peter Breier.
Starí ľudia mnohokrát radšej zomrú, pretože nik pre nich nemá milé slovo.Edward Albee
Aj psychologička Ivana Čergeťová vidí možnosti zlepšenia najmä v kontakte: „Starší ľudia sú ako staré knihy. Ak ich necháme na poličke, zapadnú prachom. Potrebujú byť čítaní, rozprávať svoje príbehy a byť súčasťou našich životov. Osamelosť a pocit opustenia sú častými príčinami zhoršeného duševného zdravia u seniorov. Spoločnosť by mala venovať väčšiu pozornosť starším ľuďom, zabezpečiť im viac príležitostí na kontakt so svetom, či už cez komunity, rodinu, alebo sociálne služby. Mnohí seniori by mohli ťažiť z častejšieho kontaktu s inými ľuďmi, čo by im mohlo pomôcť zvládnuť pocity izolácie a zlepšiť kvalitu ich života.“