„Po úmrtí blízkeho je dôležité, ak má človek o svojom žiali s kým hovoriť a zdieľať svoje pocity – priatelia alebo rodina môžu byť pre niektorých dostatočným zdrojom podpory. Je však užitočné, ak okolie dokáže citlivo navrhnúť človeku odbornú pomoc,“ podotkla.
Pomoc je podľa nej nevyhnutná, ak človek pomýšľa na ukončenie vlastného života, má sklon k závislostiam alebo vyhľadáva rizikové a život ohrozujúce aktivity.
Psychologička poukázala na to, že povzbudzovanie ľudí, prechádzajúcimi náročným obdobím smútenia, vyžaduje citlivý prístup a pripravenosť toho, kto načúva. „Rešpektujme to, čo smútiaci potrebuje a zároveň vnímajme, ako sa v tomto období cítime my. Ak sme v spojení sami so sebou, je menšia šanca, že povieme niečo nevhodné, čo by mohlo znieť zraňujúco,“ vysvetlila.
Ako doplnila, povzbudením môže byť už len prítomnosť druhého, schopnosť načúvať bez posudzovania a dávania nevyžiadaných rád. Človek by podľa nej mal cítiť, že sa môže zveriť a bude vypočutý, ak o svojich pocitoch chce hovoriť, no nemal by pociťovať tlak, že o svojich pocitoch hovoriť musí. Najdôležitejšie je podľa psychologičky byť úprimný a otvorene priznať, keď človek nevie, čo má povedať. „Mali by sme menej hovoriť a viac počúvať. A ak aj povieme niečo nevhodné, je dobré sa k tomu vrátiť, ospravedlniť sa a hľadať spôsoby, ako byť človeku nablízku,“ dodala.