O ochoreniach kolien a bedrových kĺbov sme sa zhovárali s ortopédmi MUDr. Tomášom Törökom a MUDr. Tomášom Horákom.
S vyšším vekom ľudí trápia aj bolestivé a stuhnuté kĺby. Aké sú najčastejšie ochorenia bedrových a kolenných kĺbov?
MUDr. Török: Najčastejším ochorením kĺbov pohybového aparátu je degeneratívne starnutie kĺbov, teda osteoartritída, čo je zjednodušene povedané opotrebenie chrupavky kĺbu a následne aj poškodenie celého kĺbu, ktoré vedie k bolestivým stavom kĺbov a obmedzenej funkcii. MUDr. Horák: Typickým pre toho ochorenie je, že ráno pacienti pociťujú stuhnutosť kĺbu a musia to akoby rozhýbať, potom, keď to rozhýbu, tak počas dňa pri záťaži vzniká bolesť, opuch. Keď dlhšie chodia a cítia bolesť a následne, keď si urobia prestávku a oddýchnu si, tak vtedy tá bolesť ustupuje. K tomu sa potom môžu pridať v ďalších štádiách ochorenia nočné bolesti, majú napríklad problémy pri vstávaní zo stoličky, z kresla, kde je veľká záťaž, a takisto majú problémy pri chôdzi po schodoch.
Stretávate sa v ambulancii s prípadmi, že pacienti prídu neskoro, keď už majú bolesti kĺbov v takom štádiu, že aj vy samy premýšľate, ako im pomôcť?
MUDr. Török: To sa deje veľmi často. Ochorenie kĺbov má viacero štádií, väčšinou sa k nám dostanú pacienti s väčším poškodením kĺbov a mnohokrát nestačí už len konzervatívna liečba – čiže liečba tabletkami, alebo injekčná liečba, ale potom už indikujeme operačnú liečbu, najčastejšie je to výmena kĺbov – kolenných alebo bedrových kĺbov.
Stretávate sa aj s tým, že ľudia bagatelizujú problémy s kĺbmi a berú to ako súčasť pokročilejšieho veku?
MUDr. Horák: Je to tak. Myslím si, že každý by sa mal od určitého veku začať starať o svoje kĺby, pretože kĺby prirodzene starnú u každého. Prebieha jednak prirodzené starnutie kĺbov, ale u niektorých pacientov je toto starnutie alebo opotrebenie zrýchlené. Môže byť podmienené genetikou, keď v rodine otec, mama, súrodenci, starí rodičia majú takisto problémy s kĺbmi a môžu mať už vymenené kĺby. Rovnako vhodné je navštíviť ortopéda aj preventívne a užívať výživové doplnky.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ktoré faktory sú rizikové pre vznik ochorení kĺbov?
MUDr. Török: Je viacero faktorov, ktoré spôsobujú urýchlené starnutie, teda degradáciu kĺbov. Jedným z častých faktorov je nadváha, navyše v kombinácii s predispozíciou k skoršej degenerácii kĺbov, rovnako nadmerné preťažovanie kĺbov v mladosti, alebo v skoršom veku pri excesívnom športovaní a navyše v spojení s úrazmi, alebo mikrotraumami. Sú športy, ktoré majú k tomu predispozíciu, napríklad futbal, basketbal, volejbal, pri ktorých dochádza k prudkému zastaveniu nohy, a to sa prenáša na kĺby, ktoré sú nadmerne zaťažované. Ďalšími faktormi, ktoré vplývajú na kĺby, sú rôzne ochorenia – dna, pri ktorej sa hromadí kyselina močová v kĺboch, reumatické ochorenia, autoimunitné ochorenia ako psoriatická artritída.
Hovorí sa, že sedavý spôsob života, nízka fyzická aktivita neprospieva nášmu zdraviu. Ako je to z pohľadu zdravia kĺbov?
MUDr. Török: Paradoxne, keby ste primerane fungovali bez športu, tak vám kĺby zrejme dlhšie vydržia, samozrejme za predpokladu, že máte normálnu hmotnosť, fungujete normálne v rámci rodinného života. Je tu menší predpoklad vzniku artrózy ako v situácii, keď do svojich tridsiatich rokov excesívne športujete, beháte, a to je ten paradox. Keď sa pozrieme následne na liečbu, aké typy liečby sú pri jednotlivých stupňoch ochorenia? MUDr. Török: Ak sa pozrieme na nemedikamentóznu liečbu, teda bez liekov, tak je to zmena životného štýlu. U človeka s nadmerným športovým zaťažením je vhodné určite zmierniť, respektíve zvoľniť tú fyzickú aktivitu, ktorá vyvoláva bolesť.
MUDr. Horák: V prípade, že je to športovec telom a dušou, tak zameniť športovú aktivitu – z palubovkového športu za dynamický, akými sú napríklad plávanie, stacionárny bicykel.
MUDr. Török: Dá sa povedať, že všetky športy, ktoré zvyšujú statickú záťaž kĺbu, čiže ani behanie nie je vhodné, je lepšie uprednostniť rýchlu chôdzu, alebo spomínané plávanie, bicykel. Aj úprava hmotnosti má významný zmysel, pacienti pociťujú často úľavu aj v prípadoch, keď zhodia 5 – 10 kilogramov.
MUDr. Horák: Ak tieto opatrenia nepomôžu, vtedy prichádzajú do úvahy ďalšie metódy, a to je už medikamentózna liečba, teda lieky. Najčastejšie sú to protizápalové lieky, pretože v kĺbe dochádza k určitému mechanickému opotrebovaniu a vzniká tam zápal, ktorý sa navonok prejavuje bolesťou a opuchom. V druhom rade majú tieto protizápalové lieky aj funkciu tlmenia bolesti.
Užívajú pacienti tieto lieky, alebo radšej hrdinsky znášajú bolesť?
MUDr. Török: Veľmi často sa s tým stretávame. Pýtame sa pacienta, aký liek ste si dali na bolesť, ako ste sa liečili? A odpovie, že žiadny, lebo on bolesť vydrží. Ale tá bolesť je určitým symptómom, alebo prejavom, že náš organizmus sa bolesťou bráni. A tu nejde o potlačenie bolesti analgetikami, ale mnohé tieto lieky sú protizápalové a bolesť je spôsobená zápalom. Preto užitím týchto liekov nepotláčajú len bolesť, ale v prvom rade tieto lieky liečia zápal v kĺbe. Je dôležité povedať, že každý zápal zhoršuje poškodenie kĺbu, vidieť to aj na tom röntgenologickom náleze.
Čo v prípade, ak niekto zo zdravotných dôvodov nemôže užívať protizápalové lieky?
MUDr. Horák: V takom prípade je veľmi vhodné podať injekčne jeden z takých najúčinnejších liekov, ktorý pôsobí protizápalovo, a tým je kyselina hyalurónová, je to jeden z nosných liekov v liečbe ochorení kĺbov. Po podaní cítia pacienti výrazné zlepšenie, možno nie hneď zo dňa na deň, ale sú vysoko účinné. Pacienti chodia na tieto injekcie približne každý polrok, keď už pociťujú zníženie efektu a prichádzajú preto opakovane.
Foto: SHUTTERSTOCK
Striedajú sa pri ochorení kĺbov fázy, keď bolia viac a keď bolesti takmer úplne ustúpia?
MUDr. Horák: Áno. V akútnej fáze je bolesť výraznejšia a kĺb je aj opuchnutý a vtedy je vhodné kĺb nezaťažovať a nechať ho v pokoji. Potom sú fázy zlepšenia alebo menšej bolestivosti, kedy pacient môže aj cvičiť , trénovať hybnosť a zaťažovať kĺb. Keď už nie sú účinné tieto metódy, prichádza na rad operácia. Je potrebné, aby pacient pred operáciou dodržiaval šetriaci režim?
MUDr. Török: Kritériami operácie sú tri faktory. Prvý – röntgenologický nález, čo je základné vyšetrenie, bez ktorého sa nedá určiť stupeň artrózy a je základnou indikáciou na výmenu kĺbu. Druhý faktor je obmedzenie funkcie kĺbu, teda či je obmedzená hybnosť a tretím je bolesť, ktorú máme každý individuálnu, preto ju hovorím ako poslednú.
Na základe týchto troch faktorov sa indikuje operácia a keď sa rozhodne, že tento kĺb potrebuje výmenu, tak príprava pacienta spočíva v ideálnom prípade absolvovaním rehabilitácie ešte pred operáciou, čo samozrejme nie vždy je možné, aby sa ten kĺb pripravil na to, čo bude nasledovať po výmene. Príprava ešte spočíva v predoperačnom vyšetrení, keďže sa do tela vkladá cudzí materiál, musí sa pri predoperačnom vyšetrení vylúčiť akýkoľvek infekt, respektíve možný zdroj infekcie, ktorý by neskôr mohol spôsobiť infekčno–septické odlúčenie protézy.
Je dôležité, aby sa pacient hneď po operácií postavil na nohy a začal rehabilitovať?
MUDr. Török: Bezprostredne po operácií dochádza k mobilizácii pacienta. Výmena kĺbu nie je preto, aby pacient bezbolestne ležal, ale aby sa prinavrátil k bežnému životu čo najskôr. Výmena kĺbov síce nezachraňuje život, ale významne mení kvalitu života k lepšiemu, pohyb je odrazu bez bolesti. Pacienta čaká po operácii niekoľkotýždňová rehabilitácia, ktorá je špecifická pre jednotlivý typ protézy a lokality. To znamená, že úplne iná je rehabilitácia po výmene kolenného kĺbu a po výmene bedrového kĺbu.