Reforma posudkovej činnosti, ktorá je súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR, si kladie za cieľ centralizáciu posudkovej činnosti a lepšiu koordináciu medzi rôznymi úradmi a inštitúciami, čím sa zjednoduší a zrýchli prístup k potrebným sociálnym službám.
Na príprave reformy posudkového systému sa dlhodobo podieľalo viac ako 30 odborníkov z organizácií, ktorí zastupujú záujmy zdravotne znevýhodnených občanov. V rámci pracovných rokovaní boli vypočuté ich návrhy a požiadavky, aby sa posudkový systém nastavil efektívnejšie a lepšie reagoval na potreby tejto skupiny ľudí.
Reforma posudkového činnosti získala podporu aj u komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzany Stavrovskej, ktorá ju považuje za významný krok k zlepšeniu dostupnosti pomoci pre ľudí v núdzi a vítajú ju aj ďalšie organizácie, ktoré zastrešujú pomoc týmto zraniteľným skupinám osôb ako je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska, Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím a občianske združenie Akčné ženy, ktoré na tlačovej besede vyjadrili svoju podporu. „Vítame zavedenie jednotnej posudkovej činnosti, ktorá uľahčí prístup k pomoci pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím. Veľmi si vážim konštruktívnu komunikáciu a ústretovosť ministerstva, ktoré bralo do úvahy naše pripomienky v rámci pripomienkového konania, aby sa zabezpečilo, že žiadna osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nezostane bez potrebnej pomoci,“ uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Kompenzačné príspevky sa nerušia, diagnózy zostávajú
Predstavitelia vlády, ako aj odborníci pracujúci na reforme, ubezpečujú verejnosť, že kompenzačné príspevky sa rozhodne nebudú rušiť. “Diagnózy, ktoré dnes vedú k priznaniu zdravotného postihnutia, vrátane autizmu, Aspergerovho syndrómu či celiakie, ostávajú v platnosti,” uviedol Erik Tomáš, minister práce, sociálnych vecí a rodiny. „Nevypadnú žiadne doterajšie diagnózy spôsobujúce ťažké postihnutie, a žiadna osoba nepríde o už priznaný kompenzačný príspevok. Samozrejme pokiaľ taká osoba nepožiada o preposúdenie, alebo v niektorých prípadoch môže byť preposúdenie urobené úradom, ale to sú len výnimočné prípady, kde sa očakáva zlepšenie zdravotného stavu,“ upresnil minister práce s tým, že kompenzačný príspevok sa zachová aj osobám s aspergerovým syndrómom, autistom, ako aj celiatikom.
Reforma prináša aj zmenu v tom, že úrady práce budú mať na posudok 60 dní. V prípade, že pôjde o ťažší prípad, a nestihnú lehotu, namiesto súčasnej primeranej lehoty sa nahrádza v zákone lehotou ďalších 60 dní. Osoba sa bude môcť odvolať už voči samotnému posudku, ak aj potom voči nepriznaniu kompenzačného príspevku.
Ďalej minister práce dodáva, že nový systém posudzovania sa bude zameriavať na hodnotenie funkčnosti organizmu a sociálny status odkázaných, čo je v súlade s medzinárodnými odbornými štandardmi. Tento krok je podporovaný odborníkmi z Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, Verejného ochrancu práv a Slovenského fóra osôb so zdravotným postihnutím, ktorí sa na príprave legislatívy podieľali viac ako rok.
“Hyenizmus” pri ľuďoch s ŤZP
Reforma posudkovej činnosti však vyvolala tvrdú kritiku zo strany opozície. Nezaradená poslankyňa Martina Holečková upozornila na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erika Tomáša, ktorý podľa jej slov plánuje zrušiť finančné príspevky pre celiatikov na diétne stravovanie.
Tieto príspevky sa v súčasnosti pohybujú vo výške 50,86 eura za mesiac, čo by ročne znamenalo stratu vyše 610 eur na jedného celiatika. Holečková poukazuje na túto situáciu v súvislosti s novelou zákona o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania.
Tomáš v reakcii označil takúto kritiku za „hyenizmus“ a označil za neetické, že opozícia vystrašila ľudí odkázaných na pomoc iných. Podľa jeho slov sa v tejto reforme podarilo dosiahnuť konsenzus medzi všetkými zainteresovanými stranami, a všetky obavy boli neopodstatnené.
Vláda dôrazne ubezpečuje, že každý občan s priznaným zdravotným postihnutím bude naďalej dostávať kompenzačné príspevky. Reforma, naopak, má priniesť viac spravodlivosti a efektivity v posudzovaní, pričom celý systém sa zjednoduší a urýchli.
Posudková činnosť sa centralizuje pod Úrad práce
Tento nový návrh zákona chce zjednotiť pravidlá a spôsob, akým sa posudzujú zdravotné a sociálne potreby ľudí, ktorí potrebujú pomoc – najmä tých, ktorí majú vážne zdravotné problémy alebo sú odkázaní na pomoc iných.
Navrhovaný zákon zjednoduší systém posudzovania tým, že centralizuje posudkovú činnosť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad bude vykonávať jednotné posudzovanie, ktoré bude slúžiť na viacero účelov, vrátane kompenzačných príspevkov, sociálnych služieb a sociálnych podnikov. Tento krok má priniesť zjednodušenie administratívy, skrátenie času na vydanie posudkov a lepšiu koordináciu medzi rôznymi úradmi a inštitúciami.
„Reformou sa chceme zamerať na zrýchlenie posudzovania a zjednodušiť celý proces,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Očakáva sa, že zjednodušený systém zlepší kvalitu posudzovania a urýchli rozhodovanie, čím sa zlepší aj dostupnosť sociálnych služieb.
Doba posudzovania podľa nových pravidiel bude maximálne 60 dní.
Zmena metodiky a nový systém posudzovania
V rámci pripravovanej reformy sa kladie dôraz nielen na lekárske posúdenie, ale aj na sociálnu posudkovú činnosť, ktorá bude využívať moderné metodiky posudzovania. Klienti budú posudzovaní na základe 12 otázok, ktoré sa týkajú ich zdravotného stavu a schopnosti vykonávať základné činnosti. Tento formulár je inšpirovaný metodikou WHODAS (World Health Organization Disability Assessment Schedule), ktorá slúži na presné hodnotenie zdravotného postihnutia a životných potrieb jednotlivcov.
Sociálna posudková činnosť bude využívať rozšírený formulár s 36 otázkami, ktorý sa zameria na sociálnu situáciu klienta, teda na to, ako sa mu darí zvládať každodenný život, starostlivosť o domácnosť, mobilitu, stravovanie, hygienu a ďalšie základné potreby.
Úrad práce prevezme zodpovednosť
Jednou z najvýznamnejších zmien bude centralizácia posudkovej činnosti pod jeden orgán – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento úrad bude vykonávať posudzovanie v súlade s jednotnou metodikou a zabezpečí, že celý proces bude prebiehať pod jednou strechou. Doteraz bolo posudzovanie rozdelené medzi rôzne inštitúcie, čo spôsobovalo chaos a nejednotnosť v rozhodovaní.
Tento nový systém sa týka nielen jednotlivcov, ktorí žiadajú o sociálne služby, ale aj tých, ktorí potrebujú peňažné príspevky na kompenzáciu alebo majú nárok na sociálne podniky.
Prechod na nový systém a zjednodušenie procesu
Nový zákon prináša aj legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú pôsobnosti úradov sociálneho zabezpečenia a podriadenia lekárskej posudkovej činnosti pod verejné služby. Zákon bude upravovať aj legislatívno-technické zmeny, ktoré umožnia hladký prechod na nový systém posudzovania.
Návrh zákona je navrhnutý tak, aby bol účinný od 1. augusta 2025. V praxi by mal nový systém vstúpiť do prevádzky od 1. septembra 2025, pričom sa očakáva, že začne fungovať na plné obrátky a umožní občanom jednoduchší a rýchlejší prístup k potrebným sociálnym službám.
Zvyšovanie nákladov na reformu
Prechod na nový systém bude mať vplyv na verejné financie. Podľa odhadov sa náklady na reformu posudkovej činnosti v najbližších rokoch zvýšia. V roku 2025 budú výdavky predstavovať 7,3 milióna eur, pričom v roku 2026 by mali vzrásť na 10 miliónov eur. Tento nárast je spôsobený potrebou financovať technické zázemie pre centralizovaný systém, školenia pre zamestnancov a administratívne náklady spojené s novým systémom posudzovania.