„Nechajte deti babičkám, aj keď s ich metódami neraz nesúhlasíte,“ znie jednoznačný odkaz psychológov. Prečo?
Tu je päť dôvodov:
Rozmanitosť
Dieťa potrebuje zažívať rôzne prístupy, je to dôležité pre rozvoj jeho osobnosti. Pomôže mu to v dospelosti lepšie vychádzať s ľuďmi, viac im rozumieť a vyznať sa vo vzťahoch. Vôbec teda nie je na škodu, ak dieťa, zvyknuté doma na pravidlá, zažíva u starých rodičov v určitých veciach benevolentnosť, ale ani naopak. Dieťa ku všetkému novému pristupuje bez predsudkov a dokáže sa s tým vnútorne vysporiadať, ak mu to primerane vysvetlíme. Častá obava rodičov, že im starí rodičia deti „pokazia“, je podľa odborníkov neodôvodnená. Rodič vždy zostáva pre deti tým najdôležitejším vzorom a človekom, na ktorého názory dá najviac. To „iné“, čo zažíva u prarodičov, je pre dieťa len ďalšia možnosť, ako sa v živote niečo naučiť. „Je prínosné, dokonca žiaduce, aby sa stretlo aj s takýmito záležitosťami,“ hovorí psychologička Adriana Nováková zo vzdelávacieho inštitútu Akadémie rodičovstva.
Väčšia samostatnosť
Podľa psychológov je v poriadku, ak aj dieťa zažije u starých rodičov zaobchádzanie, ktoré sa nám môže zdať „nefér“. Ako pripomínajú, konanie, ktoré sa niekomu zdá nespravodlivé, sa druhému také zdať nemusí. Starý rodič má svoje dôvody, prečo správa práve tak, ako sa správa a dieťa si „krivdu“ ani nemusí uvedomiť, kým mu my nepovieme, že by ju pociťovať malo. Je dobré sa do záležitosti vôbec nemiešať, ak nás o to nikto nežiada. Deti majú k prarodičom svoj jedinečný vzťah a ich správanie vnímajú tiež cez vlastnú optiku. Môže sa stať, že si „nespravodlivé“ konanie ani nevšimnú, pretože majú dôležitejšie veci, alebo im na tom nepríde nič zvláštne. A keď krivdu pocítia, je tiež dobré nechať na nich, aby si to so starou mamou či starým otcom vydiskutovali. Sú dosť silné a v kruhu najbližších aj dosť sebaisté, aby to aspoň skúsili.
Zmena prostredia
Najmä pre mestské deti, ktoré majú prarodičov na vidieku, je tento jav výrazný a žiaduci. V dnešnej dobe sú naozaj deti, ktoré nevedia, ako sa dojí krava, chovajú sliepky či ako sa zakladá oheň. Nepoznajú svet bez taxíkov, hromadnej dopravy či bez internetu. Samozrejme, aj dnešní starí rodičia už fungujú na moderných výdobytkoch doby, stále však vnúčatám dokážu ukázať aj iný, pomalší svet, kde je menej zhonu a viac žitia pre prítomný okamih. Alebo im aspoň priblížiť svoj pohľad na dnešnú dobu, čo je tiež cenné.
Poznanie rodu
Ako sa vraví, kým nepoznáme minulosť, ťažko pochopíme súčasnosť. Poznanie života svojich predkov, ich radostí i strastí je dôležité. Človek vie, kam patrí, z akých koreňov vyšiel, aj toto poznanie mu pomáha nájsť si miesto vo svete, lepšie chápať svoje silné a slabšie stránky, lepšie chápať aj ostatných ľudí a v konečnom dôsledku mať s nimi aj lepšie vzťahy. „Každá rodina je časťou väčšej rodiny a tou je rod. A tu si nemôžeme vyberať. Je to o prijatí a pochopení toho, čo bolo. Všetko dobré aj zlé. Utekať predtým sa nedá,“ konštatuje klinická psychologička Lýdia Adamcová, autorka projektu Výchova v kocke. Niet lepšieho spôsobu ako umožniť dieťaťu spoznať svoj rod než keď sa na minulosť môže pýtať tých najpovolanejších, starých rodičov.
Viac lásky
Je to jednoduché. Rodičia milujú svoje dieťa a starí rodičia milujú svoje vnúča. Dieťa potrebuje lásku, čím viac jej dostáva, tým lepšie pre jeho ďalší vývoj, duševnú pohodu aj pre medziľudské vzťahy v budúcnosti. Takže je dobré, ak ju cíti práve v rodinnom zázemí z každej strany. Rodičia niekedy môžu žiarliť, ak sa im zdá, že dieťa má radšej deda alebo babičku než ich. Dieťa si však ku každému buduje vlastný vzťah a je prirodzené, že sú iné aj jeho prejavy lásky k jednotlivým ľuďom. Je v poriadku, ak má so starou mamou drobné tajomstvá, či ak má so starým otcom špecifickú hru či nejaký rituál. Neznamená to, že rodiča ľúbi menej. Znamená to len to, že má okolo seba ľudí, ktorým dôveruje a ktorí prispievajú k tomu, že sa cíti prijaté a milované. Čo treba viac?