Ak si senior alebo jeho rodina povedia, že už nestačí len pomoc zvonka, ale potrebujú dlhodobú starostlivosť – začína sa proces, ktorý nie je úplne jednoduchý. „Seniori si zaslúžia našu pozornosť, preto je dôležité im všetko vysvetliť zrozumiteľne,“ uviedlo vedenie Domova tretieho veku v Bratislave.
Základom je žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Podáva sa na obec podľa miesta trvalého pobytu a typu zariadenia, ktoré občan potrebuje. Potom prídu na rad posudky – zdravotný a sociálny. Úrad následne vydá rozhodnutie o tom, či má človek nárok na službu a v akom rozsahu.
Až keď má človek tento papier v rukách, môže požiadať o konkrétne miesto. Výber zariadenia je na klientovi, ale realita je taká, že najmä vo väčších mestách je o miesta veľký záujem. Preto sa často čaká. dlhšie.
Zariadenia upozorňujú, že podanie žiadosti ešte neznamená, že sa človek musí hneď sťahovať. „Senior môže podať žiadosť aj vtedy, keď ešte žije doma. Nástup do zariadenia sa dá odkladať aj niekoľko rokov – podľa toho, kedy ho skutočne bude potrebovať,“ vysvetľuje vedenie Domova tretieho veku. Ideálne je preto žiadosť vybaviť v predstihu – v čase, keď je človek ešte pri sile a má čas si všetko premyslieť. Byrokracia je totiž neúprosná a v krízovej situácii to môže byť zložité.
Na prijatie do zariadenia pre seniorov musí mať človek dosiahnutý dôchodkový vek a zdravotný stav zodpovedajúci aspoň IV. alebo V. stupňu odkázanosti (stupnice sú od I. po VI.). Vyhodnocujú sa schopnosti – napríklad obliecť sa, pripraviť si jedlo, udržiavať hygienu. Tlačivá a presné podmienky nájdete na webových stránkach miest a obcí alebo vám ich dajú priamo na sociálnom oddelení.
Čítajte viac Rekondičná dovolenka pre seniorov na Orave. Prispeje na ňu štát
Ceny sa pohybujú od 500 eur mesačne vo verejných zariadeniach až po 1 000 až 1 500 eur u súkromných poskytovateľov. „Záleží na tom, čo si klient môže dovoliť zo svojho dôchodku. Ak nestačí, zákon hovorí, že prispieť musia deti,“ vysvetľuje vedenie domova. Ak rodina chýba alebo nemá na doplatky, vzniká dlh, ktorý sa rieši napríklad v dedičskom konaní.
Senior síce nedostáva priamu „štátnu dávku“ na zaplatenie domova, ale zariadeniu štát prispieva cez ministerstvo práce a tiež mestá, ak ide o ich zariadenie. Príspevky sa odvíjajú od stupňa odkázanosti.
Je tu aj možnosť vyhnúť sa posudkom a ísť do súkromného zariadenia ako samoplatca. Výhodou je rýchlosť – nástup býva často možný bez dlhého čakania. Nevýhodou je, že celú sumu musí senior hradiť sám.
Ak však chce, aby mu časť platby pokrýval štát – musí absolvovať celý proces posudzovania odkázanosti.
Nie všetky sociálne služby vyžadujú zdĺhavé posudzovanie. V prípade nocľahární, útulkov alebo tzv. nízkoprahových služieb môže občan prísť rovno – ide totiž o pomoc v núdzi, ktorú treba poskytnúť rýchlo. Napríklad pri strate bývania, domácom násilí či zhoršení psychického stavu. Klient si úhradu za pobyt v útulku platí sám. Výška úhrady je regulovaná, pretože poskytovateľ je verejný. Štát zároveň prispieva na prevádzku takýchto zariadení – napríklad na miesto v útulku prispieva obci ročne sumou 1 800 eur.
Mnohí seniori sa spoliehajú na to, že niekto „z magistrátu im niečo nájde“. No realita je iná – zariadenia si musia hľadať sami alebo za pomoci rodiny. Na internete, cez známych, v mestských častiach. „Dôležité je aj to, kde by chcel človek dožiť – či chce byť blízko detí, alebo v známej štvrti,“ radí Domov tretieho veku.
Niektoré zariadenia ponúkajú aj samostatné garsónky – klient býva sám, no má poruke pomoc. Inde je potrebná intenzívnejšia opatera. Výber závisí od zdravotného stavu aj od osobných preferencií.
Napriek obavám, ktoré majú mnohí seniori, pobyt v zariadení nemusí znamenať izoláciu. „Seniori tu nájdu spoločnosť rovesníkov, aktivity, výlety, krúžky, oslavy, cvičenia, ale aj duchovné služby, rehabilitáciu či psychologickú pomoc,“ opisuje vedenie domova. „Najdôležitejšie je, aby rodina zostala prítomná – navštevovala, zaujímala sa. Vtedy má človek šancu dožiť život dôstojne.“
Čítajte viac Autoškola zadarmo. Zabudnuté pravidlá a neistá jazda? Slovenské mesto pomáha seniorom, ponúka im kondičné jazdy
Nie človek, ale obec mala rozhodovať, aké zariadenie dostanete. Novela neprešla, prečo?
Ministerstvo práce pripravilo reformu financovania sociálnych služieb. Do pracovnej skupiny, ktorá riešila aj nový systém posudkovej činnosti aj ďalšie zmeny v sociálnych službách, prizvalo aj Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisárka Zuzana Stavrovská však upozorňovala, že niektoré navrhované úpravy by mohli byť v rozpore s medzinárodným dohovorom.
V októbri 2024 ministerstvo predložilo novelu zákona o sociálnych službách, ktorej cieľom bolo zlepšiť dostupnosť služieb na lokálnej úrovni. Reagovalo tým na starnutie populácie aj rastúci počet ľudí odkázaných na dlhodobú pomoc.
Novela mala obciam prikázať, aby v lehote do 30 pracovných dní po podaní žiadosti zabezpečili poskytovanie sociálnej služby – buď priamo, alebo sprostredkovane. Žiadatelia si pritom mohli vyberať len spomedzi poskytovateľov, ktorých určila obec podľa vlastných kritérií.
Komisárka Zuzana Stavrovská upozorňovala, že takto navrhnutá úprava by mohla byť v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Podľa článku 19 tohto dohovoru má mať každá osoba právo rozhodnúť, kde a s kým bude žiť, a prístup ku všetkým formám podpory, ktoré jej umožnia žiť nezávisle a byť súčasťou spoločnosti.
Čítajte viac Bolesť hlavy, závraty a nekonečná únava teraz ničí tisícky Slovákov. Najhoršia vec, ktorou to možno riešiť, je zjesť tieto obľúbené potraviny
„Navrhované znenie by v praxi znamenalo, že človek so zdravotným postihnutím by bol nútený akceptovať poskytovateľa, ktorého mu vyberie obec. A to len preto, aby mal nárok na finančný príspevok. Takýto systém by obmedzoval právo na voľbu a prispieval k segregácii,“ hovorí Stavrovská.
Zákon napokon v tejto podobe schválený nebol. Komisárka tento vývoj víta a pripomína, že právo vybrať si poskytovateľa služby je základom pre napĺňanie záväzkov, ktoré Slovensko prijalo prijatím Dohovoru OSN.
Stavrovská sa dlhodobo angažuje v otázkach zlepšovania systému sociálnych služieb. Práve preto prijala pozvanie do pracovných skupín na ministerstve. Tvrdí, že jej cieľom nie je len deklarovať záujem, ale reálne prispievať k zmene – zdieľaním skúseností, ktoré získava vybavovaním podnetov aj počas vlastnej monitorovacej činnosti.