Mali by ste sa báť legionárskej choroby?
Legionárska choroba je infekčné ochorenie, ktoré môže pripomínať chrípku alebo spôsobiť zápal pľúc. Najčastejšie sa prenáša vdýchnutím aerosólu z kontaminovanej vody, napríklad pri sprchovaní alebo pitím odstátej vody. Len vo výnimočných prípadoch sa môžeme nakaziť kontaktom s pôdou, substrátom alebo kompostom. U nás nebol zaznamenaný žiadny prípad nákazy vdýchnutím prachu zo substrátu ani zo špinavých rúk. Prevencia je pritom jednoduchá: substrát pred manipuláciou mierne navlhčite, pri otváraní vriec si nasaďte respirátor a po práci si umyte ruky.
Ste zaočkovaní proti tetanu?
Pri práci s tŕnitými rastlinami, pôdou či hnojom sme vystavení zvýšenému riziku infekcie tetanom. Baktéria môže do tela preniknúť aj cez drobné poranenia, škrabance či triesky. Tetanus je závažné nervové ochorenie spôsobené toxínom, ktorý sa z miesta poranenia šíri krvou a lymfou až do nervových buniek. Prvé príznaky sa zvyčajne objavia do 7 až 14 dní – medzi najtypickejšie patrí stuhnutie a kŕče žuvacieho a šijového svalstva, ktoré sa postupne šíri na svaly celého trupu. Choroba sa neprenáša z človeka na človeka, ale jej prekonanie nezabezpečuje imunitu. Jedinou ochranou je očkovanie. Dospelí by mali absolvovať povinné preočkovanie proti tetanu a záškrtu vo veku 30 rokov a následne každých 15 rokov. Očkovanie je hradené z verejného zdravotného poistenia.
Čítajte viac Všežravec či vegán? Vedci odhalili, ktorá strava najlepšie prispieva k budovaniu svalov. Výsledky výskumu prekvapili aj jeho autorov
Môže sa leptospiróza šíriť z kompostu?
Leptospiróza, známa aj ako Weilova choroba, je infekcia spôsobená baktériami, ktoré sa šíria močom infikovaných zvierat – najčastejšie potkanov. Môžeme sa nakaziť pri kontakte s vodou, vlhkou pôdou či rastlinami kontaminovanými potkaním močom, a to najmä cez poranenú pokožku alebo sliznice. Riziko je vyššie pri práci v záhrade počas daždivých dní, pri manipulácii s kompostom či mokrou vegetáciou.
Hoci ide o pomerne zriedkavé ochorenie, môže mať vážny priebeh – postihuje pečeň, obličky a v niektorých prípadoch aj centrálny nervový systém. Prvé príznaky sa podobajú chrípke: horúčka, bolesti svalov a hlavy, zimnica, nevoľnosť či začervenané oči. V ťažších prípadoch môže dôjsť k žltačke, zlyhaniu obličiek alebo ku krvácaniu do tkanív.
V záhrade by sme preto mali pri práci používať ochranné rukavice, najmä pri manipulácii s kompostom, a vyhýbať sa práci na znečistených alebo premáčaných miestach. Rovnako dôležité je umývať si ruky po práci a nevstupovať do kaluží alebo zamokrenej pôdy bosý.
Môže sa pásomnica z lesa dostať do záhrady?
Líšky môžu byť nositeľmi nebezpečnej pásomnice, ktorá sa šíri ich trusom alebo močom. Larvy tohto parazita sa dostávajú do pôdy, na bobule či bylinky a pri nedostatočne umytej úrode alebo kontakte s kontaminovanou pôdou môžu nakaziť aj človeka.
Ochorenie zvané alveolárna echinokokóza postihuje najmä pečeň, kde vytvára útvary podobné nádorom. Závažné a potenciálne život ohrozujúce ochorenie má dlhý, často nenápadný priebeh.
Drobné ovocie, zeleninu a bylinky, najmä tie z voľnej prírody alebo okrajov záhrad by sme si mali starostlivo umývať, pri práci so zemou používať rukavice, dbať o odčervovanie domácich miláčikov – najmä ak žijeme v blízkosti lesa alebo vo voľne prístupnej záhrade.
Máte v záhrade kliešte?
Kliešte sa v posledných rokoch mimoriadne rozšírili a číhajú nielen v lesoch či lúkach, ale čoraz častejšie aj v našich záhradách. Prenášať ich môžu drobné živočíchy, ako sú vtáky, ježkovia či hlodavce, a ak má záhrada tienisté a vlhké zákutia, kliešťom sa v nej mimoriadne darí. Kliešte môžu prenášať závažné infekcie, najmä lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Prvá z nich sa prejavuje často nenápadne – začína sa začervenaním okolo miesta prisatia a môže prerásť do dlhodobých problémov s kĺbmi, nervovým systémom či so srdcom. Kliešťová encefalitída je ešte vážnejšia – ide o vírusové ochorenie mozgu, ktoré môže spôsobiť silné bolesti hlavy, dezorientáciu, poruchy pamäti a v najťažších prípadoch aj trvalé následky alebo smrť. Slovensko je jednou z krajín s najvyšším výskytom tejto infekcie v Európe a pribúdajú aj prípady po konzumácii nepasterizovaného mlieka od infikovaných zvierat. Najviac sú ohrození ľudia nad 40 rokov. Najúčinnejšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie.
Môže jarné slnko ublížiť?
Dlhodobé vystavenie ultrafialovému žiareniu môže spôsobiť nielen nepríjemné spálenie, ale aj predčasné starnutie kože, pigmentové škvrny a v dlhodobom horizonte zvýšiť riziko rakoviny kože. Jarné slnko býva zákerné práve preto, že ešte nepáli tak intenzívne ako v lete, ale UV žiarenie už môže byť veľmi silné. Už v apríli sa dá spáliť aj za menej než pol hodiny, najmä počas práce medzi 10. a 15. hodinou. Počas práce v exteriéri by sme mali dbať o dôslednú ochranu pokožky. Základom je vhodné oblečenie – ideálne sú dlhé rukávy, nohavice a klobúk so širokým okrajom, ktorý chráni aj krk a uši. Opaľovací krém treba aplikovať aspoň 15 minút pred odchodom von a obnovovať každé dve hodiny, prípadne po spotení.
Čítajte viac Vedci objavili nápoj, ktorý znižuje riziko zástavy srdca o 30 %. Toto zistenie prekvapilo aj kardiológov
Pijete dosť?
Jarné a skoré letné mesiace môžu byť zradné, pokiaľ ide o hydratáciu počas práce v záhrade. Teploty v máji a júni síce nemusia pôsobiť extrémne, ale v kombinácii s fyzickou námahou a pobytom na slnku dochádza k postupnej strate tekutín, ktorá môže viesť k dehydratácii skôr, ako si to vôbec uvedomíme. Pri záhradkárčení strácame potením 0,5 až 1 liter tekutín za hodinu – a to aj pri miernych teplotách okolo 22 až 25 °C. Prvé príznaky dehydratácie zahŕňajú sucho v ústach, bolesť hlavy, únavu a zníženú koncentráciu. Poruke by sme mali mať vždy fľašu s vodou a priebežne piť, ideálne každých 15–20 minút menšie množstvá.
Pozor na lienku, ktorá hryzie!
Lienka východná pochádza z Ázie, na Slovensko bola privezená ako biologická ochrana proti voškám. Dnes je považovaná za invázny druh, ktorý vytláča naše pôvodné lienky. Na rozdiel od nich môže dokonca hrýzť – hoci jej hryznutie nie je nebezpečné, môže byť bolestivé a podráždiť pokožku. Rýchlo sa rozmnožuje, prežije v extrémnych podmienkach a nemá takmer žiadnych prirodzených nepriateľov. Na jeseň vytvára tisícové zhluky na vyhriatych stenách domov a často vniká aj do interiérov.
Sršeň ázijský – problém skrytý v počte
Sršeň ázijský sa čoraz častejšie objavuje aj na Slovensku. Jeho jed nie je silnejší než u európskeho sršňa či včely, nebezpečenstvo spočíva v jeho správaní. Ak sa cíti ohrozený, dokáže sa brániť mimoriadne agresívne – z jedného hniezda môže vyletieť naraz až niekoľko stoviek jedincov, ktoré opakovane bodajú. Na rozdiel od našich domácich druhov si sršeň ázijský stavia hniezda v mestách, na balkónoch, v prístreškoch, detských ihriskách či dokonca v komínoch. Hniezda bývajú vysoko v korunách stromov a na jednom štvorcovom kilometri ich môže byť aj 20. Bodnutie sršňa je zvlášť nebezpečné pre alergikov a ľudí s oslabeným zdravím, ak spozorujete podozrivé veľké hniezdo, kontaktujte odborníkov.
Čítajte viac Počkajte s výsadbou priesad! Skôr ako ich prenesiete na hriadky, urobte tento krok – ochráni rastliny pred šokom
Praktické rady pre bezpečnú prácu v záhrade
- Po použití vždy prehnite hornú časť vreca s kompostom, aby sa doň nedostával prach ani vlhkosť.
- Vyhýbajte sa presádzaniu rastlín v uzavretých alebo zle vetraných priestoroch.
- Pred použitím zvlhčite suchý substrát alebo kompost – zníži sa tým množstvo prachu. To isté platí aj pri otáčaní suchých kompostových kôp.
- Pri manipulácii s kompostom, substrátmi alebo inými prašnými materiálmi zvážte použitie ochranného rúška alebo respirátora.
- Skladovanie substrátu vo vyhriatych skleníkoch nie je vhodné – vysoké teploty podporujú množenie baktérií, napríklad Legionelly.
- Po každom použití vypustite vodu zo záhradnej hadice a nenechávajte ju plnú na slnku – stojatá teplá voda je ideálnym prostredím pre baktérie.
- Pri polievaní sa snažte vyhnúť zbytočnému rozstreku vody.
- Nádoby na zber dažďovej vody (sudy, zásobníky) aspoň raz ročne vyprázdnite, dôkladne vyčistite a podľa možností dajte na tienisté miesto alebo natrite svetlou farbou, aby sa znížilo prehrievanie vody.
- Ak teplota uskladnenej vody (napr. v zásobníkoch pre zavlažovanie) prekročí 20 °C, radšej ju nepoužívajte.
- Pri prerezávaní rastlín, ktoré môžu podráždiť pokožku noste rukavice a zakryte si ruky.
- Uistite sa, že ste zaočkovaní proti tetanu – ak sa porežete o rastlinu alebo sa vám do rany dostane zemina či hnojivo, navštívte lekára.
- Nevábte potkany – odpadky uchovávajte v uzavretých nádobách a do kompostu nedávajte tepelne spracované zvyšky jedál.
- Kompostéry môžete zabezpečiť pletivom proti potkanom. Ak máte podozrenie na výskyt potkanov, nepoužívajte takýto kompost na jedlé plodiny, najmä nie tie, ktoré sa tepelne neupravujú.
- Pri čistení záhradných jazierok a rybníčkov noste vodotesné rukavice, oblečenie a čižmy – ochránite sa tak napríklad pred leptospirózou.
- Po práci v záhrade si umyte ruky, zvlášť pred jedlom. Ak nemáte k dispozícii čistú vodu, majte v altánku alebo v dielni pripravený dezinfekčný gél na ruky.