Veľká zmena pri odchode do penzie. Do dôchodku sa už nejde len podľa dátumu narodenia, prihliada sa na jednu novú dôležitú vec, ktorú neviete ovplyvniť

Dôchodková reforma, ktorá platí od tohto roka, zavádza mechanizmus automatickej úpravy dôchodkového veku podľa vývoja strednej dĺžky života. To znamená, že čím dlhšie sa na Slovensku žije, tým neskôr budú budúce generácie odchádzať do penzie.

Prvé zmeny pre ženy s deťmi

Významným aspektom reformy ostáva, že ženy, ktoré vychovali deti, si môžu dôchodkový vek znížiť. Za každé dieťa štát odráta pol roka, maximálne však 18 mesiacov. Tento princíp sa nemení a má zostať „odmenou“ za rodičovskú prácu.

Ministerstvo práce potvrdilo, že prvým ročníkom, ktorého sa nové pravidlá dotknú, sú poistenci narodení v roku 1967. Podľa vyhlášky, ktorá začne platiť od júla tohto roka, je ich všeobecný dôchodkový vek stanovený na 64 rokov a jeden mesiac.

Ako to teda konkrétne vyzerá pre ženy z tohto ročníka?

• bez detí: 64 rokov a 1 mesiac,
• s 1 dieťaťom: 63 rokov a 7 mesiacov,
• s 2 deťmi: 63 rokov a 1 mesiac,
• s 3 a viac deťmi: 62 rokov a 7 mesiacov.

Tento model platí rovnako aj pre mužov, ktorí vychovali deti – rovnaké zníženie veku sa vzťahuje aj na nich.

Čítajte viac Za ktoré diagnózy dostanete najvyšší invalidný dôchodok? A ako sa určuje výška tejto penzie? +prehľad chorôb

Ako to funguje?

Mechanizmus, ktorý Slovensko zaviedlo, je založený na princípe „poistky“: štát sleduje priemernú dĺžku života a každých päť rokov upravuje dôchodkový vek tak, aby systém zostal finančne udržateľný. Výpočet prebieha na základe údajov Štatistického úradu SR, pričom každý ročník dostane presné číslo s niekoľkoročným predstihom.

Cieľom je zabrániť tomu, aby dôchodkový systém skolaboval pod váhou starnúcej populácie. V praxi to znamená, že dnešné štyridsiatničky môžu odísť do penzie podstatne neskôr než dnešné päťdesiatničky, ak sa bude život predlžovať súčasným tempom.

Prečo sa dôchodkový vek zvyšuje

Hoci zmena môže pôsobiť ako tvrdý zásah, odborníci upozorňujú, že je nevyhnutná. „Demografická situácia je neúprosná. Máme čoraz viac dôchodcov a čoraz menej pracujúcich. Ak nechceme dôchodky znižovať alebo ich financovať dlhmi, musíme vek odchodu do dôchodku postupne zvyšovať,“ vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik.

Zároveň však pripomína, že systém nie je dokonalý – podľa neho bude potrebné súčasné opatrenia dopĺňať napríklad podporou zamestnávania starších ľudí alebo zlepšením podmienok na trhu práce.

Čítajte viac Dôchodok sa niekomu od budúceho roka zvýši až o 700 eur ročne. Niekomu ale vôbec. V ktorej skupine ste? +príklady a prepočty

Pokuta za materstvo

Problém rodových rozdielov v práci a odmeňovaní nie je len slovenský fenomén. Podľa čísiel kariera.sk priemerný rodový mzdový rozdiel v krajinách Európskej únie je 12,7 % – práve o toľko menej zarobili ženy v roku 2022 priemerne na hodinu oproti mužom. Pre lepšiu predstavu by ženy museli odpracovať o 1,5 mesiaca viac v roku, aby tento rozdiel dorovnali.

Podobne nelichotivé je aj porovnanie v rámci Indexu rodovej rovnosti EÚ, kde Slovensko v roku 2024 dosiahlo skóre 59,9 bodu zo 100 a umiestnilo sa až na 22. mieste z 27 štátov. To naznačuje, že vo vyrovnávaní postavenia žien a mužov v práci i doma stále výrazne zaostávame za európskym priemerom.

Výskumy potvrdzujú, že ženy nesú výrazne vyššiu záťaž neplatenej práce v domácnosti. Na Slovensku strávia ženy neplatenými činnosťami priemerne okolo 33 hodín týždenne, kým muži necelých 18 hodín. To znamená, že Slovenky odpracujú doma približne o 15 hodín viac týždenne než muži. Podobná priepasť existuje aj na úrovni Európskej únie. Ženy priemerne venujú neplatenej práci vyše štyroch hodín denne, čo je zhruba o dve hodiny denne viac ako muži. Aj vďaka širšej podpore otcovskej dovolenky a služieb starostlivosti však niektoré krajiny (najmä severské štáty) dosahujú vyrovnanejšie delenie povinností.

„V porovnaní s vyspelými štátmi vidíme, že vyrovnanejšie partnerstvo v rodine prináša benefity. Ženy sa môžu plnohodnotnejšie realizovať aj v kariére a muži sa aktívnejšie podieľajú na výchove detí. Takýto model je prospešný pre celú spoločnosť,“ konštatuje Katarína Tešla, manažérka komunikácie a PR portálu Kariéra.sk a dodáva, že pozitívne príklady zo zahraničia by mohli inšpirovať aj Slovensko.

Nerovnomerné rozdelenie povinností neovplyvňuje len voľný čas žien, ale aj ich profesionálny život. Mnohé ženy majú menej času a energie na kariérny rast, ďalšie vzdelávanie či prijímanie náročnejších pracovných úloh. Aj experti označujú nerovnú deľbu platenej a neplatenej práce za jeden z koreňov rodovej nerovnosti na trhu práce, čo sa odráža aj na dôchodkoch. V dôsledku materstva a častejších prerušení kariéry sa ženy pomalšie posúvajú na vyššie pozície. V rámci EÚ tvoria ženy len okolo 35 % manažérov, informuje pracovný portál.

Ďalším problémom je, že na Slovensku využívajú rodičovskú dovolenku predovšetkým ženy. Podiel otcov na rodičovskej dovolenke dlhodobo dosahuje len okolo 2 %, takže starostlivosť o malé deti zostáva takmer výhradne na matkách. Pozitívnym trendom je však narastajúci počet otcov, ktorí čerpajú materské – aktuálne ide už o každého štvrtého. Podľa analýz Inštitútu finančnej politiky to má reálny dosah na skorší návrat matiek do zamestnania. Kým polovica matiek nastupuje do práce až po 33 mesiacoch od pôrodu, ak bol v rodine na materskej otec, matky sa vracajú priemerne už po 25 mesiacoch.

Čítajte viac O 180 až 300 eur vyšší dôchodok. Minister práce ohlásil veľké zmeny vo výpočte penzií. Experti novelu pochvaľujú