Parkinsonova choroba a dysfunkcia pažerákových zvieračov
Parkinsonova choroba je chronické, pomaly postupujúce neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje autonómny nervový systém. Najznámejšie sú motorické príznaky tohto ochorenia ako tras, stuhnutosť, spomalené pohyby alebo poruchy rovnováhy. Menej známe sú nemotorické prejavy ako zápcha, poruchy spánku, strata čuchu či poruchy prehĺtania.
Práve ochabnutie svalov horného pažerákového zvierača môže spôsobiť poruchy prehĺtania, pocit pálenia za hrudnou kosťou a regurgitáciu potravy alebo tekutín a vdychovanie drobných množstiev potravy alebo slín do dýchacích ciest. Tento stav veľmi často vedie k dráždivej reakcii horných dýchacích ciest, čo sa môže prejaviť chronickým suchým kašľom, kašľom po jedle alebo pri prehĺtaní, opakovaným „odkašliavaním“ alebo pocitom hrče v krku, niekedy dokonca záchvatovým kašľom počas spánku.
Tento kašeľ má iný pôvod než klasický reflux – nejde o kyslý obsah zo žalúdka, ale o poruchu motility a ochranných reflexov, ktoré u zdravého človeka zabraňujú preniknutiu potravy do dýchacích ciest. Štúdie ukazujú, že u niektorých pacientov sa zmeny vo svalovej koordinácii pažeráka a zvieračov objavia roky pred diagnózou Parkinsona. u časti pacientov môže byť táto dysfunkcia prvým náznakom neurodegeneratívneho procesu.
Gastroezofageálna refluxná choroba
Refluxná choroba vzniká, keď sa kyslý obsah žalúdka vracia späť do pažeráka vinou oslabeného pažerákového zvierača. Typicky spôsobuje pálenie záhy, regurgitáciu potravy, bolesti na hrudi a často aj chronický suchý kašeľ, najmä v noci alebo po jedle. Aj keď to nie je život ohrozujúce ochorenie, výrazne znižuje kvalitu života a ak sa nelieči, môže viesť k zápalom, zúženiu pažeráka či dokonca k prednádorovým zmenám. Príčinami refluxu sú okrem anatomických faktorov aj obezita, fajčenie, alkohol, káva a niektoré potraviny. Zhoršuje sa po jedle, v ľahu, pri predklone. Prejavy si pacienti často mýlia s astmou, srdcovými problémami alebo chronickou bronchitídou.

Srdcové zlyhávanie
Srdcové zlyhávanie znamená, že srdce nedokáže účinne pumpovať krv, čo vedie k hromadeniu tekutín v tele a pľúcach. Okrem únavy, opuchov dolných končatín a dýchavičnosti môže pacient trpieť suchým kašľom, ktorý sa zhoršuje v noci, najmä v ľahu. V pokročilom štádiu sa môže objaviť aj ružový, spenený hlien – varovný príznak pľúcneho edému. Ide o vážnu chronickú chorobu, ktorú spôsobujú napríklad následky infarktov, vysoký krvný tlak či ochorenia srdcových chlopní. Prejavy si možno ľahko pomýliť s astmou, CHOCHP alebo dokonca s vekom súvisiacou slabosťou.
Pľúcna fibróza a intersticiálne pľúcne ochorenia
Pľúcna fibróza je ochorenie, pri ktorom dochádza k zjazveniu pľúcneho tkaniva, čo znižuje jeho pružnosť a sťažuje dýchanie. Pacienti pociťujú suchý, dráždivý kašeľ, dýchavičnosť pri námahe a neskôr aj v pokoji, únavu a úbytok hmotnosti. Je to vážna, postupne zhoršujúca sa choroba, ktorá môže vzniknúť ako dôsledok autoimunitných ochorení, expozície toxínom alebo bez známej príčiny. Prejavy si pacienti môžu zamieňať s astmou, CHOCHP alebo srdcovým zlyhávaním, čo niekedy oddiali diagnózu.
Rakovina pľúc
Rakovina pľúc je zhubné ochorenie, ktoré najčastejšie vzniká u fajčiarov, ale môže postihnúť aj nefajčiarov. Na Slovensku ročne pribudne tri tisíc nových prípadov a dve tisíc úmrtí na túto diagnózu. Na karcinóm pľúc zomiera viac ľudí ako na rakovinu prsníka a karcinóm hrubého čreva a konečníka spolu. Zvýšené riziko hrozí ľuďom po 55. roku života, ale postihuje aj ľudí v produktívnom veku. Takmer 70 percent pacientov na Slovensku je diagnostikovaná až v pokročilom štádiu. V počiatočných štádiách môže spôsobovať len nenápadné prejavy – pretrvávajúci kašeľ, miernu dýchavičnosť alebo zachrípnutie. V pokročilejších štádiách sa pridáva vykašliavanie krvi, chudnutie, bolesti na hrudi a únava. Prejavy si ľudia často mýlia s chronickou bronchitídou, fajčiarskym kašľom alebo infekciou.

Príznaky rakoviny pľúc:
- Prvým príznakom je často úporný kašeľ, ktorý navzdory liečbe neustupuje
- Zmena hlasu, zachrípnutie
- Niekedy sa zhoršuje aj dlhodobý „fajčiarsky kašeľ“
- Dýchavica a hvízdavý zvuk pri nadychovaní
- Neskôr prímes krvi vo vykašľanom hliene alebo v slinách
- Chudnutie bez zjavnej príčiny
- Pretrvávajúca únava a slabosť
- Bolesť na hrudi
- Teplota
Vedľajšie účinky liekov
ACE inhibítory sú lieky bežne používané na zníženie krvného tlaku a ochranu srdca. U niektorých ľudí spôsobujú nepríjemný vedľajší účinok – suchý, dráždivý kašeľ. Tento kašeľ sa môže objaviť už niekoľko dní alebo až týždňov po začatí liečby. Aj keď nie je nebezpečný, znižuje kvalitu života a je jedným z najčastejších dôvodov, prečo pacienti musia liečbu meniť. Kašeľ vyvolaný liekmi si pacienti môžu zameniť za vírusovú infekciu, alergiu alebo reflux.
Obštrukčné spánkové apnoe
Obštrukčné spánkové apnoe je porucha, pri ktorej počas spánku opakovane dochádza k zúženiu horných dýchacích ciest a prerušeniu dýchania. Okrem typických príznakov, ako sú chrápanie, pauzy v dýchaní a ranná únava, môže u niektorých pacientov vyvolávať aj nočný kašeľ alebo pocit dusenia. Ide o chronické ochorenie, ktoré zvyšuje riziko vysokého tlaku, srdcových ochorení a mozgovej príhody. Prejavy sa často zamieňajú za nespavosť, stres, nočnú astmu alebo reflux.
Ako odlíšiť čierny kašeľ od iných typov kašľa
Niektoré vírusové infekcie, ako RSV alebo adenovírusy, môžu u detí vyvolať záchvatový kašeľ, ale bez typického piskotu a vracania. Na rozdiel od čierneho kašľu sa vírusové infekcie spravidla skôr zlepšujú, nie zhoršujú; nie sú pri nich typické ani pískavé nádychy. U dospelých môže čierny kašeľ pripomínať dlhotrvajúci suchý kašeľ po infekcii. Alergický kašeľ je na rozdiel od čierneho kašľa suchý bez horúčok a bez progresie do záchvatov. Pri astme je zasa pískanie skôr výdychové a kašeľ sa zhoršuje pri námahe, nie v záchvatoch.

Príznaky čierneho kašľa:
- Začína sa nenápadne ako nádcha, ale po 1–2 týždňoch sa zmení na záchvatový kašeľ.
- Medzi záchvatmi je pacient často bez príznakov.
- Po záchvate nasleduje pískavý nádych a niekedy zvracanie.
- Trvá dlho, niekedy 6–10 týždňov.
Ako odlíšiť covidový kašeľ od iných typov kašľa
Covidový kašeľ je najčastejšie suchý alebo mierne vlhký, spojený s bolesťou hrdla, únavou, niekedy horúčkou, niekedy pretrváva aj niekoľko týždňov po infekcii (tzv. postcovidový kašeľ).
- Od alergického kašľa: pri covide býva spravidla aj bolesť hrdla, teplota, únava; pri alergii nie.
- Od chrípky: chrípka prichádza náhle, s vysokými horúčkami a výraznými bolesťami svalov, covid môže začať miernejšie.
- Od bakteriálnej infekcie: covid zvyčajne nevyvoláva hnisavý hlien ani bolesť na hrudi pri dýchaní, čo sú skôr znaky bakteriálneho zápalu.
Poraďte sa s lekárom:
- Ak kašeľ po covide pretrváva viac ako 4–6 týždňov, poraďte sa s lekárom.
- Pri dýchavičnosti, bolestiach na hrudi alebo zhoršení stavu vyhľadajte lekársku pomoc okamžite.
- Nezabúdajte na oddych, hydratáciu a postupný návrat k bežnej záťaži.