Neraz sa preto stane, že rozhodnutie urobené v strese by sme za pokojnej situácie vyhodnotili úplne inak. Keď sme v strese, môžeme sa rozhodnúť unáhlene a neskôr to ľutovať. Časový limit, strach z chyby, sociálny tlak alebo neistota oslabujú našu schopnosť logicky uvažovať.
Čítajte viac Nenápadný problém, ktorý sa roky skrýva v tele, ničí srdce aj mozog. Odborníci varujú pred rizikom, ktoré sa prejaví až v starobe
Stres a rýchle rozhodovanie
Stres a rozhodovanie spolu veľmi úzko súvisia. Keď sa dostaneme do situácie, v ktorej sa musíme rýchlo rozhodnúť, často pociťujeme napätie. Naopak, aj samotný proces rozhodovania môže stres vyvolať. Výskumy ukazujú, že stres neovplyvňuje iba naše správanie, ale mení aj spôsob, akým pracuje mozog. Keď sme v strese, mozgové centrá, ktoré riadia rozhodovanie, sú ovplyvnené stresovými hormónmi a nefungujú tak efektívne, informujú aj na odbornom portáli NIH.
Výskumníci sa už dlho snažia pochopiť, ako stres mení kvalitu našich rozhodnutí. Odborníci porovnali výsledky mnohých štúdií, ktoré vznikli medzi rokmi 1985 a 2011. Niektoré skúmali ľudí v laboratórnych podmienkach, kde bol stres umelo vyvolaný, aby sa dalo presne sledovať ich správanie. Iné štúdie sa zamerali na bežné životné situácie, v ktorých sa ľudia rozhodujú pod prirodzeným tlakom.
Do výskumu boli zahrnutí aj ľudia, ktorí dlhodobo žijú so stresom alebo úzkosťou. Vďaka tomu mohli vedci sledovať, ako stres ovplyvňuje rozhodovanie v dlhšom časovom období.
Výsledky ukazujú, že stres skutočne ovplyvňuje rozhodovanie, avšak nie vždy negatívne. V niektorých situáciách môže stres zrýchliť reakciu a pomôcť konať rýchlo. V iných prípadoch však vedie k horším rozhodnutiam, pretože obmedzuje schopnosť premýšľať, porovnávať možnosti a vyhodnotiť riziká. Záleží na kontexte, osobnosti človeka aj type danej úlohy.
Tieto zistenia sú dôležité, pretože nám pomáhajú lepšie pochopiť, prečo sa v strese správame inak a prečo je niekedy dôležité spomaliť, ak chceme robiť kvalitné rozhodnutia.
Úzkosť a jej prejavy
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že úzkostné poruchy patria medzi najčastejšie duševné ochorenia na svete. V roku 2021 nimi trpelo približne 359 miliónov ľudí. Úzkosť môže zažiť každý, no pri úzkostnej poruche sú pocity strachu a obáv výraznejšie, intenzívnejšie a často pretrvávajú dlhé obdobie. Zasahujú do každodenného života a ovplyvňujú školu, prácu, rodinné vzťahy aj sociálne kontakty. Častejšie sa vyskytujú u žien, pričom sa môžu objaviť už aj v detstve.
Hoci existujú účinné metódy liečby, pomoc vyhľadá iba približne každý štvrtý človek, ktorý úzkosťou trpí.
Ľudia s úzkostnými poruchami môžu zažívať nadmerné obavy z konkrétnych situácií alebo z bežných každodenných vecí. K psychickým prejavom sa často pridajú aj telesné príznaky ako napríklad:
- búšenie srdca
- potenie
- tras
- napätie v tele
- problémy so spánkom
- žalúdočné ťažkosti
Úzkosť môže sťažovať rozhodovanie, koncentráciu a môže vyvolávať pocit, že sa blíži niečo zlé.
Čítajte viac Nevyzerajú lákavo na prvý pohľad, sú lacné, ale ich prínos je veľký. Jedna šálka denne zníži cholesterol aj krvný tlak
Bez liečby sa úzkostné poruchy môžu zhoršovať a zvyšovať riziko depresie či závislostí. Dobrou správou je, že správna starostlivosť a podpora môžu výrazne zlepšiť kvalitu života.
