Nový európsky prieskum odhaľuje, že kým motivačné citáty nás v januári ženú do posilňovní, priemerné predsavzatie stroskotá už po sedemnástich dňoch. Príčinou nie je len nedostatok disciplíny, ale predovšetkým hlboko zakorenená stigmatizácia a absencia odbornej či komunitnej podpory.
S príchodom januára sa sociálne siete a reklamné plochy zapĺňajú receptami na zázračné chudnutie a návodmi na nový život. Realita je však omnoho triezvejšia a pre mnohých deprimujúca. Obezita dnes patrí medzi najväčšie zdravotné výzvy, pričom celosvetovo ňou trpí už každý siedmy človek. Pre spoločnosť to znamená nielen zhoršený zdravotný stav populácie, ale aj obrovskú ekonomickú záťaž.
Sedemnásť dní k zlyhaniu
Fenomén známy ako Quitter’s Day, teda deň, kedy väčšina ľudí definitívne rezignuje na svoje novoročné ciele, prichádza už v druhej polovici januára. Podľa aktuálnych dát spoločnosti Novo Nordisk, ktoré vychádzajú z rozsiahleho európskeho prieskumu, vydržia predsavzatia o chudnutí v priemere len sedemnásť dní. Problémom však nie je samotná snaha o zmenu, ale toxické nastavenie kultúry novoročných predsavzatí.
Mýtus o silnej vôli a nedostatok informácií
Patricia Kabáth, generálna riaditeľka Novo Nordisk Slovakia, upozorňuje, že zjednodušený pohľad na obezitu ľuďom skôr ubližuje. „Kultúra predsavzatí často posilňuje škodlivý názor, že stačí menej jesť a viac sa hýbať. Keď sa potom nedarí chudnúť, ľudia sa hanbia a obviňujú samých seba,“ vysvetľuje. Obezita je pritom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie komplexné chronické ochorenie, čo je fakt, o ktorom podľa prieskumu stále netuší takmer polovica populácie (43 %). Táto informačná priepasť vytvára priestor pre predsudky, ktoré majú devastačný vplyv na psychiku pacientov.
V zajatí stigmy a sociálnej izolácie
Výsledky prieskumu na vzorke viac ako desaťtisíc respondentov sú znepokojivé. Až 85 % opýtaných potvrdilo, že ľudia s obezitou čelia v spoločnosti silnej stigme. Tá sa neprejavuje len v komentároch okolia, ale aj v systéme zdravotnej starostlivosti. Viac ako 80 % ľudí sa domnieva, že nerealistické očakávania týkajúce sa vzhľadu priamo poškodzujú jednotlivcov. Miesto pomoci tak spoločnosť ponúka skôr tlak, ktorý až 86 % pacientov pociťuje ako negatívny zásah do svojich sociálnych vzťahov. Len necelá polovica ľudí s obezitou má pocit, že ich okolie chápe ich stav ako chorobu, a nie ako výsledok ich osobnej voľby či lenivosti.
Cesta k uzdraveniu vedie cez empatiu, nie cez váhu
Práve nedostatok podpory uvádza 55 % ľudí snažiacich sa o zmenu hmotnosti ako svoju najväčšiu prekážku. Odborníci preto volajú po radikálnej zmene prístupu – od krátkodobých diét k takzvanej kolektívnej starostlivosti. Tá zahŕňa sieť zdravotníkov, inovatívnu liečbu, ale aj rodinu a komunitu.
Podľa dvoch tretín respondentov by sa diskusia mala konečne prestať točiť len okolo čísel na váhe a začať sa venovať celkovému zdraviu a duševnej pohode. „Je čas prestať sa obviňovať a začať pristupovať k obezite s empatiou a prostredníctvom vedeckého poznania,“ uzatvára Patricia Kabáth. Cieľom je posunúť sa od každoročných individuálnych zlyhaní k dlhodobému a spoločnému odhodlaniu chrániť zdravie.
Prieskum realizovala agentúra Focal Data v decembri 2025 v európskych krajinách na vzorke 10 452 dospelých respondentov v súlade s pravidlami Market Research Society.
