Čo je pamäť?
Za pamäť možno označiť schopnosť spomenúť si na báseň či na požiadanie spoznať tvár; nejasnú predstavu o nejakej udalosti z dávnej minulosti; zručnosť potrebnú na jazdu na bicykli; vedomosť, že kľúče od auta ležia na stole. Všetky tieto javy majú spoločné učenie sa a celkovú či čiastočnú rekonštrukciu zážitku z minulosti.
Učenie je proces, pri ktorom neuróny, čo vysielajú signály naraz, aby dali vznik určitému zážitku, prekonajú zmenu, po ktorej majú tendenciu znova sa aktivovať súčasne. Následné synchronizované vysielanie akčných potenciálov týmito neurónmi rekonštruuje pôvodný zážitok a vytvára „spomienku“ naň. Keď si na niečo spomenieme, zúčastnené neuróny sa v budúcnosti aktivujú súčasne s ešte väčšou pravdepodobnosťou, preto ak nejakú udalosť v mysli opakovane rekonštruujeme, pripomíname si čoraz ľahšie.
Oblasti mozgu súvisiace s pamäťou a spomienkami
Foto: Ikar - Mozog
Talamus – usmerňuje pozornosť
Temenný lalok – súvisí s priestorovými spomienkami
Chvostnaté teleso – hrá úlohu pri spomienkach na inštinktívne zručnosti
Bradavkovité teleso – súvisí s epizodickými spomienkami
Čelový lalok – sídlo pracovnej pamäti
Škrupina – súvisí s procedurálnymi zručnosťami
Mandľovité teleso – uchováva emočne zafarbené
Spánkový lalok – ukladajú sa v ňom všeobecné vedomosti
Hipokampus – zážitky sa v ňom premieňajú na spomienky
Mozoček – uplatňuje sa pri podmienených spomienkach – udalostiach, ktoré spojil čas
Pamäťový proces
Proces vzniku pamäti má niekoľko fáz – od počiatočného výberu a udržania informácií až po spomienky na ne. Niekedy napokon dôjde k zmene či strate pamäti. Každá fáza sa vyznačuje osobitnými charakteristikami – a všetko vždy nemusí vyjsť.
| FÁZA | ČO SA MÁ STAŤ | ČO NEMUSÍ VYJSŤ |
| Výber | Mozog ukladá informácie, ktoré sa mu v budúcnosti môžu zísť, a ostatné si nevšíma. | Dôležité udalosti zanedbáme alebo si spomenieme na tie nepodstatné. Možno nám nepadne meno človeka, ale materské znamienko na jeho nose. |
| Ukladanie | Zážitok, ktorý si mozog zvolil na zapamätanie, sa uloží do pamäti tak, aby bol asociovaný s dôležitým predchádzajúcimi spomienkami a uchoval sa na vhodný čas. | Informácie sa môžu nesprávne zaradiť a poprepájať. Alebo sa nové zážitky neuložia, preto sa ťažko učíme alebo si uchovávame nové spomienky. |
| Vybavenie | Súčasné udalosti by mali viesť k vybaveniu vhodných spomienok, teda informácií, ktoré môžu usmerniť naše budúce činy. | Súčasné udalosti nevedú k vybaveniu užitočných spomienok, ako sú slová, mená, udalosti – tušíme, že informácie existujú, no nevie sa k nim dostať. |
| Zmena | Vždy, keď si vybavíme nejakú spomienku, trocha ju zmeníme, aby odrážala nové informácie. | Zmenou môže dôjsť k nesprávnym spomienkam. |
| Zabúdanie | Spomienky začneme zabúdať, ak si ich pravidelne nevybavujeme. Nepotrebné informácie sa „vymazávajú“. | Zabúdame na dôležité či užitočnéinformácie alebo si uchovávame nepotrebné, ba dokonca poškodzujú spomienky. |
Krátkodobá a dlhodobá pamäť
Krátkodobé spomienky si uchovávame iba dovtedy, kým ich potrebujeme. Príkladom je telefónne číslo, ktoré sme použili iba raz. Krátkodobé spomienky udržiava v mysli takzvaná „pracovná“ pamäť. Na druhej strane dlhodobé spomienky si môžeme vybaviť po rokoch, ba dokonca desaťročiach. Jednou z nich je napríklad adresa, na ktorej sme bývali v detstve. Medzi týmito dvoma krajnosťami leží množstvo strednodobých spomienok, ktoré sa uchovávajú mesiace až roky a napokon vyblednú.
To, či sa z nejakého zážitku alebo vedomosti stane krátkodobá, alebo dlhodobá spomienka, závisí od množstva rozličných faktorov. Patrí medzi ne emočný obsah, nezvyčajnosť a úsilie, ktoré vynakladáme na vybavenie spomienky.
Foto: Ikar - Mozog
Typy pamäti
Disponujeme piatimi odlišnými typmi pamäti, určenými na rozličné účely. Epizodická pamäť spočíva v rekonštrukcii minulých zážitkov vrátane senzácií a emócií. Zvyčajne sa odvíjajú ako filmový príbeh a vnímame ich z vlastného hľadiska. Sémantická pamäť predstavuje neosobné, faktické vedomosti, ktoré sú „samostatné“. Pracovnú pamäť možno definovať ako schopnosť udržať si v mysli informácie na taká dlhý čas, na aký ich potrebujeme. Procedurálne „telesné“ spomienky sa týkajú naučených činností, ako je chôdza, plávanie, či jazda na bicykli. Implicitné spomienky sú také, o ktorých nevieme, že ich máme: napríklad pocítime nevysvetliteľnú antipatiu k neznámemu človeku, pretože nám pripomína niekoho nepríjemného.
Oblasti mozgu zodpovedajúce za typy pamäti
Epizodická pamäť
Časti mozgu zúčastňujúce sa na epizodických spomienkach závisia od obsahu pôvodného zážitku. Ak mu napríklad dominovali vizuálne vnemy, aktivujú sa zrakové oblasti mozgu, zatiaľ čo pri spomienkach na čísi hlas sa zapája do činnosti sluchová kôra.
Sémantická pamäť
Sémantické spomienky sú fakty, ktoré kedysi mali osobný kontext, no teraz predstavujú už iba jednoduché vedomosti. Napríklad skutočnosť, že človek kráčal po Mesiaci, mohla raz tvoriť súčasť nášho osobného zážitku, no dnes z nej ostal iba „poznatok“.
Foto: Ikar - Mozog
Pracovná pamäť
Ústredná výkonná oblasť uchováva plán nejakej činnosti, pričom čerpá informácie z ostaných častí mozgu. Existujú aj dve nervové slučky pre zrakové dáta a jazyk. Fungujú ako poznámkové bloky, na ktorých údaje zostávajú dovtedy, kým sa pri ďalšej činnosti nevymažú.
Procedurálna pamäť
Len čo si osvojíme „telesné“ spomienky, umožnia nám automaticky vykonávať bežné motorické aktivity. Tieto zručnosti sú uložené v oblasti pod mozgovou kôrou. Môžeme si ich vybaviť, no zvyčajne si ich neuvedomujeme.
Učenie nám prospieva
Pri učení vznikajú nové spojenia medzi zhlukmi neurónov v rozličných častiach mozgu. Posilňuje to mozog a prospieva jeho zdraviu. Napríklad sa zistilo, že pri nácviku priestorových zručností, ako je orientácia v meste, sa zväčšuje zadná časť hipokampu. Čím viac spojení si vytvoríte, tým lepšie budete môcť využiť, čo sa naučíte a o to dlhšie bude trvať, kým na to zabudnete.
Inteligencia
Inteligencia sa týka schopnosti spoznávať okolité prostredie, učiť sa z neho, rozumieť mu a interagovať s ním. Zahŕňa množstvo rozličných schopností, ako fyzická zručnosť, plynulé vyjadrovanie, konkrétne a abstraktné uvažovanie, zmyslové rozlišovanie, emočná citlivosť, matematická gramotnosť a schopnosť správne fungovať v spoločnosti.
Mozgová superdiaľnica
Čelové laloky sa už dávno pokladajú za sídlo inteligencie, pretože ich poškodenie negatívne ovplyvňuje schopnosť sústrediť sa, dospieť k správnemu úsudku atď. No keďže poškodenie čelového laloka vždy nezníži IQ (inteligenčný kvocient, ktorý sa meria testovaním priestorových, verbálnych a matematických schopností), musia sa na ňom podieľať aj ďalšie oblasti mozgu. Nedávny výskum naznačuje, že inteligencia závisí od nervovej „superdiaľnice“ spájajúcej čelové laloky (plánujú a organizujú) s temennými lalokmi (integrujú zmyslové informácie). Na IQ môže mať vplyv rýchlosť a účinnosť s akou čelové laloky touto dráhou prijímajú prúd údajov.
Lokalizácia inteligencie
Foto: Ikar
Faktory inteligencie
IQ ovplyvňujú mnohé rozličné faktory týkajúce sa genetického základu i prostredia. Jedným z nich je telesný vývin. Mozog, ktorý v tehotenstve a rannom detstve dostával optimálnu výživu, je predurčený fungovať správne. Na inteligenciu majú vplyv nielen gény, ale aj spoločenské faktory – napríklad správna výživa sa v chudobe očividne dosahuje ťažšie. Keď sa deti z chudobných alebo kultúrne znevýhodnených rodín dostanú do lepšieho prostredia, ich IQ sa zvýši až o 16 bodov. Asi za to môže skutočnosť, že sa viac rozprávajú a čítajú.
Čo prispieva k inteligencii
| FAKTOR | ÚČINOK |
| Gény | Pravdepodobne existuje asi 50 rozličných génov, ktoré priamo súvisia s IQ. Jednovaječné dvojčatá vychovávané oddelene zvyčajne dosahujú veľmi podobné IQ, dokonca aj vtedy, keď vyrastajú v rozličných prostrediach. |
| Veľkosť mozgu | Ľudia s väčším mozgom sú v porovnaní s inými príslušníkmi toho istého pohlavia v miernej výhode. Celková veľkosť je však menej podstatná ako veľkosť či hustota nervových buniek v oblasti zodpovednej za uvažovanie. |
| Účinnosť vysielania signálov | Plynulosť a rýchlosť nervových signálov pravdepodobne určuje, koľko informácií je dostupných na akciu a ako ľahko ich možno integrovať do plánov. Účinnosť vysielania signálov znižujú depresia, únava a niektoré typy chorôb. |
| Prostredie | Normálny vývin mozgu v rannom detstve si vyžaduje podnetné spoločenské prostredie, ktoré má veľký význam v celom detstve. Zdá sa, že rozvoj IQ podporuje najmä verbálna interakcia. |
IQ testy merajú celkovú inteligenciu, nie kvantitu vedomostí či úroveň konkrétnej schopnosti. Skóre 100 predstavuje priemer a IQ drvivej väčšiny ľudí sa pohybuje v intervale 80–120. Vysoké skóre súvisí s viacerými spoločenskými a telesnými faktormi.
Prečo nemôžeme robiť dve veci naraz
Ak sa pokúšame robiť niečo, kým ešte pracujeme na predchádzajúcej úlohe, náš mozog sa „zastaví“. Možno to vysvetliť tak, že prefrontálna kôra nemôže okamžite odpútať našu pozornosť od jednej úlohy a zamerať ju na ďalšiu, čo má za následok krátku prestávku v spracúvaní. Mozog navyše nie je schopný vykonávať dve podobné činnosti naraz, pretože obe úlohy súťažia o tie isté neuróny. Ak napríklad počúvame reč a zároveň čítame text, aktivované oblasti mozgu sa prekrývajú, preto nám to robí veľké problémy. Na druhej strane počúvať reč a hľadieť na krajinu je ľahké.
Foto: Ikar
Žonglovanie s úlohami
Na to, aby sa mozog prepol z jednej úlohy na druhú, potrebuje najmenej 300 milisekúnd. Pre túto prestávku v spracúvaní predstavuje kombinácia úloh, ako je telefonovanie a šoférovanie potenciálne smrteľné nebezpečenstvo.
Zdroj: Rita Carterová – Mozog, ilustrovaný sprievodca štruktúrou, funkciami a poruchami, IKAR