Prečo sa ponorke páči pod vodou a čo všetko tam zažije?

"Pozývam vás na cestu do veľkých hlbín mora," privítala deti na poslednej prednáške Detskej Univerzity Komenského 2009 profesorka a vedkyňa Monika Brightová z Viedenskej univerzity.

31.08.2009 16:25
ryba Foto:
Pod hladinou mora je život viac než pestrý.
debata

Naša planéta Zem sa nazýva aj modra planéta, a to preto, že väčšinu jej povrchu zaberá voda. Z toho menšiu časť tvoria rieky, jazerá, plytčiny a miesta, kde sa chodíme kúpať. Väčšinu však tvorí more. Voda je tam hlbšia ako dvesto metrov a neprenikne tam ani jeden slnečný lúč. V hlbinách vládne počas celého roka úplná tma a zima. Počas roka sú v hlbinách asi dva stupne Celzia.

Videozáznam z prednášky

Autor: T-Com – www.detskauniverzita.sk

Cesta do hlbín mora

V Mexickom zálive navštívime prvú stanicu, kde budeme skúmať bahno. Ako sa z Bratislavy dostaneme do morských hlbín? Na to potrebujeme lietadlo a potom veľkú loď, na ktorú sa zmestí ponorka.

Raz do roka chodím s americkou výskumnou loďou na výlety do mora. Najznámejšou ponorkou je Alvin. Pred tridsiatimi rokmi sa v Amerike vytvorili tri podobné ponorky. Dve boli nasadené na armádne účely, Alvin bola darovaná na vedecké účely. Patrí Američanom a podieľala sa aj na skúmaní vraku potopenej lode Titanic.

Najdôležitejšia časť ponorky je asi trojmetrová titánová guľa. Nie je zo železa, aby nezhrdzavela. Okolo tejto gule je postavená celá ponorka. Nastupuje sa do nej zvrchu a potom sa musí dobre zavrieť.

Na ponorke sú tri veľmi hrubé okná. Trojčlenná posádka sa cez ne môže pozerať von. Posádku tvorí pilot, čiže kapitán, ktorý je vycvičený americkou armádou, a dvaja vedci alebo vedkyne.

Každá ponorka je poháňaná batériou. Možno to vyznie zvláštne, ale ponorka vo vode lieta. Pod vodou je osem hodín. Keď sa ponára, má so sebou železné závažie vážiace niekoľko stoviek kíl, a toho sa zbaví až keď sa chce vynoriť.

V ponorke sú kyslíkové fľaše na dýchanie, ale nie je tam kúrenie. Keď je vonku 30 stupňov Celzia, tak aj v ponorke pri ponore je takisto, no pri klesaní táto teplota padá tiež. Preto si každý do ponorky berie aj svetre, aby si ich po ochladení mohol obliecť. V ponorke je potrebné mať aj veľa svetla, pretože v hlbinách je tma.

Na palube ponorky je sedem kamier, ktoré všetko zaznamenávajú. Jedným z najdôležitejších nástrojov je hydraulická ruka, ktorou sa zbierajú veci z dna mora. Jediným spojením medzi ponorkou a loďou sú vysielačky. Všetci si myslia, že najväčšia hrozba v ponorke je tlak, ale v skutočnosti je to oheň, pretože je tam veľa elektrických zariadení, ktoré môžu začať horieť.

Prvá zastávka – bahno

Po desiatich minútach ponárania nastane úplná tma, ale cesta na dno trvá aj hodinu a pol. Dĺžka cesty dole je asi taká veľká ako vzdialenosť od auly Univerzity Komenského na hlavnú stanicu. Keď sa dostane ponorka na dno, pilot zapne svetlá. Neexistuje ponorka, ktorá by sa vedela ponoriť jedenásť kilometrov. Alvin sa dokáže ponoriť do hĺbky štyri a pol kilometra a ponor jej trvá dve a pol hodiny. Dve až dve a pol hodiny jej trvá dostať sa späť na hladinu. Na pobyt na dne jej teda zostáva asi tri až tri a pol hodiny.

Bahno sa nachádza v dvaapolkilo­metrovej hĺbke. Nevidno tam veľa zvierat a väčšina z nich sú maličké a schovávajú sa. Sú tam aj väčšie zvieratá ako žralok, svetielkujúce ryby, morské uhorky, ktoré majú nožičky, aby sa vedeli pohybovať a neponárali sa do bahna. Nachádzajú sa tam aj rôzne červy a chrobáky, ktoré sú veľké a dravé. Nájdu sa tam aj ryby, ktoré majú na hlave udicu a v nej svetielkujúce baktérie. Táto udica im slúži na to, aby prilákali svoju korisť.

Prednáška Moniky Brightovej uzavrela 7. ročník... Foto: Robert Hüttner
Detská univerzita Komenského 2009 Prednáška Moniky Brightovej uzavrela 7. ročník Detskej univerzity Komenského 2009. Skôr ako si študenti prevzali diplomy, predviedli hiphopové číslo.

Druhý bod cesty – ropa

Ďalšou zastávkou je miesto, kde je ropa. V Mexickom zálive je veľa zásob ropy. Je uzavretá pod veľkou kopou piesku. Keď je piesok ťažký, tvoria sa v ňom trhliny a ropa ide von. V hlbinách sa tak môžu vytvoriť ropné moria.

Priamo pri tom žijú aj nejaké živočíchy. Je tam veľa baktérií, ktoré sú potravou veľkých živočíchov. Žijú tam mušle, ktoré majú vo svojom tele baktérie, ktoré produkujú potravu. Sú tam aj červy, ktoré dokážu vyrásť do dĺžky viac ako dva metre. Žijú v zoskupeniach, ktoré tvoria niekoľkometrové pásy. Vtipné je, že tieto červy nemajú ústa a nemôžu jesť, ale vo svojom tele majú baktérie, ktoré pre ne vyrábajú potravu.

V týchto miestach ešte môžeme nájsť veľkú chobotnicu, trávy, čudné ryby, hviezdice, slimáky a morské uhorky.

Návšteva vulkánu

Presunieme sa cez Panamský prieplav do Pacifiku, kde navštívime vulkán. Na dne oceánov sú tisíce a tisíce vulkánov, čiže sopiek. Tie niekedy vybuchnú a vyteká z nich láva. V roku 2006 jeden takýto vulkán vybuchol a zničil všetok život na ňom. Po výbuchu sme sa tam vrátili, aby sme videli, ako sa život zregeneruje. V decembri tohto roku sa tam chystáme opäť.

Na dne v kráteroch sú rôzne komíny a vyzerá to tak, ako keby z nich šiel čierny dym. V skutočnosti to však nie je dym, ale morská voda, ktorá sa v zemi zohriala. Pod sopkou je aj horúca magma. V nej sa roztápajú kovy ako napríklad železo. Magma potom vychádza z komína a vytvára ďalšie štruktúry.

Voda z komínov má 350 stupňov Celzia a je tam veľký tlak. Nežije tam žiaden živočích, ani baktérie, ale v ich okolí áno. Napríklad červy bez úst a s baktériami, mušle, slimáky, divné zvieratá, ktoré sú zakotvené v zemi, dravý krab alebo chobotnice.

Aj v 9. ročníku Detskej univerzity boli... Foto: Robert Hüttner
Detská univerzita Komenského 2009 Aj v 9. ročníku Detskej univerzity boli študenti aktívni.

Pri kostiach veľryby

Poslednou zastávkou našej cesty je kostra veľryby. Keď uhynie veľryba, tak sa ponorí až úplne na dno. Stáva sa potravou pre iné zvieratá, ktoré nejdú len po jej mäse, ale aj po kostiach. Zdochlina veľryby je sfarbená dočervena pre červené červy, ktoré pojedajú jej kosti plné tuku. Červy sa zaryjú do polovice svojho tela do jej kostí. Okrem nich sa na nej priživujú aj iné živočíchy. Trvá až päťdesiat rokov, kým sa tieto kosti rozložia a zmiznú.

Rastliny v hlbinách neexistujú, lebo tie pre svoj životu potrebujú svetlo. Niektoré živočíchy si nemôžeme zobrať hore na povrch, lebo by neprežili stúpanie. Niektoré sa uchovávajú v špeciálnych kanistroch a niektorým stúpanie vôbec neprekáža. Po absolvovaní tejto cesty sa musíme dostať na povrch. Po ôsmich hodinách v tme sme radi, že konečne vidíme svetlo.

Ao. univ. prof. Dr. Monika Brightová

Narodila sa 2. mája 1962 v rakúskom Grazi. V rokoch 1980 až 1983 študovala agrikultúru na Viedenskej univerzite v Rakúsku. V rokoch 1983 až 1992 študovala na tej istej univerzite zoológiu a paleontológiu. V roku 2001 tam získala titul Viena docenti v odbore morská biológia a zoológia.
V súčasnosti na Viedenskej univerzite vyučuje na katedre morskej biológie. Zúčastnila sa na rôznych konferenciách a morských expedíciách.
Je autorkou dvoch kníh.
V roku 1997 získala John O. Corliss Ciliate Systematics Award.
Je vydatá za Richarda Nicholasa Brighta a spolu majú syna Felixa Nicholasa.

Monika Brightová
Monika Brightová
DUK 2008 obálka
DUK 2008 obálka DUK 2008 obálka

Článok vznikol na základe prednášky uskutočnenej v rámci projektu Detská univerzita Komenského. Vydavateľstvo PEREX z každého ukončeného ročníka vydáva zborník vo forme pestro ilustrovanej knižky sumarizujúcej obsah prednášok z daného ročníka. Knižka z prvého ročníka (2003) je už vypredaná, vydania z ročníkov 2004, 2005, 2006, 2007 a 2008 si môžete objednať za cenu 5€ (151 Sk) + poštovné na tel. čísle 02/4959 6270 od 8. do 14. hodiny, alebo emailom na adrese predplatne@pravda.sk.

debata chyba