Herečka Lucia Hurajová: Prvého septembra som sa vždy bála

Prvého septembra sa v detstve obávala, ak by sa dalo, oddialila by ho na neurčito. Dnes jej je za ním trochu ľúto.

18.08.2014 06:00
debata
Lucia Hurajová so synom Maximiliánom. Foto: Erik Eržin
Lucia Hurajová Lucia Hurajová so synom Maximiliánom.

Prvý september je na Slovensku už niekoľko rokov štátnym sviatkom, no v čase vášho detstva tomu tak nebolo. Čo dnes cítite pri zmienke o tom, že „škola volá“? Príjemné či negatívne pocity?
Nástupu do školy som sa vždy veľmi bála. Neviem prečo bol pre mňa prvý september doslova postrachom! Rovnako ako každú nedeľu, tak aj ku koncu augusta som vyslovene odďaľovala príchod „veleobávaného“ začiatku školského roka. Napokon sa však každý rok moje obavy každodenných (príjemných či menej príjemných) zážitkov rozplynuli a zaznelo posledné júnové zvonenie. Na druhej strane mi trochu chýba to, že naše deti nastupujú do školy „až“ druhého septembra a ten „legendárny“ dátum sa akosi stratil.

Prechodu zo škôlky do školy ste sa neobávali?
Nie. Milovala som škôlku na Kuzmányho ulici v Starom meste, ktorá tam dodnes je – asi len pani učiteľky sa zmenili. Bola to pevnosť nedobytná ako stredoveký hrad. Na prechádzky sa chodilo do Pionierskej záhrady. Do školy som už nastupovala v Petržalke na škole s ťažkým názvom ulice: Béla Kuna. Otvárali tam, hádam, desať prvých tried. Pamätám si na našu pani učiteľku Štefánikovú. Už len to meno ju predurčovalo k tomu, aby sme si ju zapamätali. Bola to láskavá, múdra a trpezlivá bytosť, ktorej vďačím za ten najlepší štart do študentských čias.

Dnes sa polemizuje o tom, že dieťa sa v škole nudí, ak už príde s tým, že vie čítať či písať. Ako „pripravená“ ste boli do školy vy?
Vedela som čítať a písať tlačeným písmom. Ale nenudila som sa ani chvíľu! Keď nám pani učiteľka rozprávala o VOSR, počúvala som so zatajeným dychom!

Na ktorom z predmetov ste sa najväčšmi realizovali a čo ste naopak trpeli?
Na základnej škole ma bavilo hádam všetko. Najviac zo všetkého jazyky. Bola som na výberovej škole, takže som už od piatej triedy začala s angličtinou. Rovnako ma však bavila ruština a slovenčina. Rátalo sa mi, keď som niečo pochopila a porozumela tomu natoľko, že som to vedela vysvetliť aj ostatným. Dobré spomienky mám aj na matematiku, fyziku aj chémiu. Dodnes s láskou spomínam na všetky svoje učiteľky aj učiteľov (škoda, že tých bolo pomenej). S jedným som sa stretla v tretej triede a bol naozajstná „stará škola“. Chlapcov vedel poriadne vyťahať za uši.

Rovnako ako iní rodičia, aj vy chcete pre svojho syna Maximiliána (1,5) to najlepšie. Čo to bude?
Možno by som na to chcela ísť z inej strany, ako mnohí okolo mňa. Viem, že v súčasnosti vládne trend dvoj, troj až štvorjazyčných výuk. Považujem to za prínosné. Mňa však na výchove a rozvoji dieťaťa viac zaujíma jeho psychická pohoda, harmonické prostredie a otvorený prístup pedagóga, ktorý mu bude inšpiračným zdrojom na ceste za poznaním.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #štátny sviatok #Lucia Hurajová #prvý september #začiatok školského roka