Tisíce absolventov vysokých škôl si aktuálne hľadajú zamestnanie a skromní niektorí rozhodne nie sú. Očakávajú už od svojho prvého zamestnania priemerný plat 926 eur. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, ktorý zverejnil portál Platy.sk. Najvyššie nástupné platy uvádzajú vo svojich životopisoch vysokoškoláci zo Slovenskej technickej univerzity, ktorí ukončili vzdelanie v odbore informatika.
Foto: Ľuboš Pilc
Ich predstava o výške mesačnej mzdy sa začína totiž na priemernej sume 1¤448 eur. Viac by chceli zarábať hlavne študenti, ktorí získali diplom na jednej z bratislavských vysokých škôl. Naopak, na chvoste rebríčka sú absolventi, ktorí vyštudovali fakulty humanitného zamerania alebo fakulty vysokých škôl z Prešovského či Košického kraja.
Na svoje vysoké očakávania môžu však budúci uchádzači o zamestnanie niekedy doplatiť. Priemerná mzda v Bratislavskom kraji sa totiž pohybuje na úrovni 1272 eur, čo je menej, ako odpovedali niektorí respondenti v prieskume. Celoslovenské priemerné platy sú pod 900 eur v hrubom, ale veľká časť Slovákov neberie mesačne ani 600 eur.
Čerstvých absolventov so záujmom o prácu v Bratislave môžu nemilo prekvapiť aj vyššie náklady na živobytie v hlavnom meste. Napríklad Zuzana zo Žiliny, ktorá sa do Bratislavy presťahovala za prácou, si na bývanie v časti Nové Mesto musí každý mesiac odložiť 220 eur. O trojizbový byt sa pritom delí s ďalšími dvomi nájomníkmi.
Na rozdiel od jej ostatných spolužiakov je Zuzana ešte jednou z tých šťastnejších, ktorá si hneď po skončení školy našla prácu. Len v Žilinskom kraji bolo ku koncu mája tohto roka podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny evidovaných 3609 uchádzačov o zamestnanie s vysokoškolským vzdelaním. Porovnateľný údaj pred rokom bol však na úrovni 4¤088 nezamestnaných vysokoškolákov.
Na úradoch práce sa ku koncu mája tohto roka prihlásilo takmer 31,5 tisíca absolventov vysokých škôl z celého Slovenska. V predchádzajúcom roku po štátniciach nenastúpilo do zamestnania takmer 34-tisíc absolventov, ktorí študovali na vysokej škole.
Najmenej nároční sú podľa prieskumu absolventi, ktorí získali titul zo stredoeurópskych štúdií na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa. Vo svojej prvej žiadosti o zamestnanie si skromne pýtajú len 627 eur. Nie vždy však majú snahu uplatniť sa vo svojom odbore, pretože si najčastejšie hľadajú prácu ako administratívni pracovníci, asistenti a sekretárky či recepčné. O ponuku práce sa pritom v Nitrianskom kraji zaujímalo po absolvovaní štátnych skúšok takmer 3¤450 ľudí s dosiahnutým vysokoškolským vzdelaním. Bez pracovného miesta je v súčasnosti aj 5¤428 vysokoškolákov z Prešovského kraja, pričom celková nezamestnanosť v regióne dosahuje 16,42 percenta.
Podľa analýzy Poštovej banky sú až dve tretiny mladých Slovákov optimistickí v predstave, že sa im po skončení školy podarí hneď sa zamestnať. Výskum vychádza z údajov získaných v roku 2014. Absolventi ekonomických smerov si na nájdenie svojho prvého zamestnania rezervujú v priemere 4,6 mesiaca a svojim potenciálnym zamestnávateľom sú ochotní rozposlať až 30 životopisov.
Najväčšie obavy má však mladá generácia z toho, že si bude musieť hľadať prácu v inom meste. Motiváciou môže byť pre nich finančný príspevok, ktorý je náhradou časti výdavkov súvisiacich s presťahovaním sa do iného okresu. Nárok na podporu majú aj absolventi, ktorí boli najmenej tri mesiace vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a prácu si našli mimo svojho trvalého pobytu, ale najmenej do vzdialenosti 50 kilometrov.
"Príspevok na presťahovanie za prácou sa poskytuje jednorazovo raz za dva roky, a to vo výške najviac 1327,76 eura,“ uvádza sa na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. O túto sumu môžu občania požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého bydliska.