Kalmárová: Extrémistické nálady zasahujú aj školy

Extrémistické nálady v spoločnosti narastajú a prenikajú aj do škôl. „A úplná tragédia je, že to občas podporujú aj učitelia,“ hovorí hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.

03.09.2015 06:00
debata (46)
Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová. Foto: Robert Hüttner, Pravda
Viera Kalmárová, školská inšpektorka Hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová.

Aký je dobrý učiteľ?
Dobrý učiteľ musí byť odborník na oblasť, v ktorej pôsobí, ale musí mať isté osobnostné danosti, musí žiakom rozumieť. Veľa sa napríklad popísalo o téme šikanovania, čo je jeho príčinou, a či škola môže tomuto fenoménu zabrániť. Diskutovala som o tom s učiteľmi. Tí, čo svojich žiakov nepoznajú, sa domnievajú, že šikanovanie je dôsledkom správania jednotlivca, ktorý má agresívne sklony. Dobrý učiteľ ale vie, že šikanovanie je výsledkom ťažkej poruchy vzťahov v kolektíve. To znamená, že dobrý učiteľ pozná svojich žiakov a poznaniu prispôsobuje svoju činnosť.

Dobrý učiteľ vie, že šikanovanie je výsledkom ťažkej poruchy vzťahov v kolektíve.

Takže dobrý učiteľ by šikanovaniu mal predísť?
Určite áno. Dúfam, že sa učitelia na mňa teraz nenahnevajú, ale základný problém je v tom, že vo vzťahoch medzi žiakmi a učiteľmi stále prevláda akýsi hierarchicko-autoritatívny prístup. Na jednej strane stojí skupina učiteľov so svojimi normami, hodnotami, postojmi a na druhej strane skupina žiakov, ktorá má iné hodnoty, postoje a normy. Samozrejme, že si nemôžu porozumieť, nemôžu sa poznať a potom učiteľ nemôže ovplyvňovať ich myslenie a konanie. V tomto je problém.

Dobrý učiteľ určite nie je stúpencom extrémizmu. Sústredí sa Štátna školská inšpekcia na výskyt extrémizmu na školách?
Inšpekcia sa tomuto problému venuje relatívne dlho, ale situácia sa začína vyhrocovať tak, že sa musíme tomu venovať oveľa intenzívnejšie. Jeden z problémov, na ktorý sa sústredíme, sú práve extrémistické tendencie. Tie boli na školách vždy. Sama pochádzam z Trnavy, kde bolo silné hnutie fanúšikov trnavského Spartaka. K hnutiu patrili aj žiaci, ktorí za ušľachtilú myšlienku športového fanúšikovstva skrývali snahu vybiť si agresiu. To sa potom objavovalo aj v školách. Ale dnes je úplne zjavné, že extrémistické nálady v spoločnosti narastajú a, samozrejme, že to zasahuje aj školy. Úplná tragédia je, že to občas podporujú aj učitelia.

Budú si teda kontroly viac všímať aj také tendencie?
Po nedávnych skúsenostiach sa na to sústredíme detailne. Budeme robiť špecifickú inšpekciu zameranú na výchovu k ľudským právam v školách. Je to projekt, ktorý robíme v spolupráci so Štátnym pedagogickým ústavom. K tomu pridávame zisťovanie prítomnosti extrémistických tendencií na školách v rôznych podobách, pričom sa pokúsime odhaliť aj zdroje. Teda, či extrémistické prejavy žiaci prinášajú zvonku, alebo zo školského prostredia. Budeme sa pýtať na postoje žiakov aj učiteľov. Do zisťovania bude zahrnutých približne 160 škôl.

Môže inšpekcia pri bežnej kontrole odhaliť extrémistické nálady v škole? Nemalo by aj ministerstvo školstva vydať bližšie usmernenia?
Mne sa zdá veľmi zvláštne reagovať na niečo, čo by mal vzdelaný človek prirodzene odmietnuť, vydávaním nejakých špeciálnych usmernení a pokynov. Veď učitelia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, poznajú princípy a ciele výchovy. K tomu by bolo predsa trápne vydávať ešte nejakú brožúru, ako spoznať detaily extrémistických prejavov.

Niekedy môže byť ťažké odhaliť extrémizmus. Ak si škola napríklad nezistí viac o organizácii, ktorá sa ponúkne zorganizovať nejakú akciu na škole, alebo riaditeľ neskúma kandidáta na učiteľa a jeho postoje cez sociálne siete…
Uvádzate dva rôzne prípady. Jeden sa týka nebezpečného myšlienkového sveta, ktorý bol do školy importovaný zvonku. Ale učiteľ a riaditeľ predsa nemôžu pustiť do školy niekoho z ulice len tak, a dovoliť ľuďom bez vzdelania, aby robili prednášky o slovenskej histórii. Ak by to bol zamestnanec Historického ústavu SAV, v poriadku.

Ale ak príde skupina mladíkov a dostane priestor, aby učili žiakov o slovenskej či slovanskej histórii, tak si myslím, že to bol zlý ľudský odhad, blížiaci sa k profesionálnemu zlyhaniu. Čo sa týka prípadu učiteľa v Žiline, k tomu je mi ťažko sa vyjadrovať, lebo zatiaľ nemám k dispozícii výsledky žiadneho objektívneho zisťovania. Ale videla som webovú stránku školy, kde bol priamo odkaz na webovú stránku učiteľa, ktorá obsahovala texty s obsahom hodným kritiky. Škola priamo zodpovedá za svoje webové sídlo, takže riaditeľ mal príležitosť zistiť, akého má učiteľa.

Budú voči týmto školám vyvodené opatrenia?
K tomu sa zatiaľ nebudem vyjadrovať. Výsledky inšpekcií by mali byť známe koncom októbra.

Vnímanie ľudských práv a tolerancie sa prejavilo aj pred februárovým referendom. Bolo podľa vás v poriadku, že niektoré školy sa zapojili do kampane tak, že v oknách mali nápisy typu Hlasujte 3× Áno?
Škola sa nesmie zapájať do politických aktivít. To, či bolo toto referendum politickou aktivitou, ťažko jednoznačne povedať. Ak aj tie nápisy iniciovala nejaká skupina žiakov sama od seba, svoj názor nemá právo definovať za celú školu. Myslím si, že toto bol prípad, keď to robili s požehnaním učiteľov a to podľa mňa nie je v poriadku. Táto téma mohla byť v škole predmetom diskusií, to by som považovala za užitočné. Ale takýto výstup navonok podľa mňa v poriadku nebol.

Chodí inšpekcia aj na hodiny náboženstva?
Je to ošetrené v právnej norme, ktorá definuje práva a povinnosti inšpekcie. Inšpekcia pri predmete náboženstvo podlieha Zmluve SR so Svätou stolicou, to znamená, že na hodiny náboženstva chodí osoba, ktorú deleguje príslušná cirkev a asistuje pri tom aj inšpektor.

Môže inšpektor prísť na hodinu náboženstva neohlásene?
Nie. To je vylúčené.

Čiže hranice Štátnej školskej inšpekcie stanovila Vatikánska zmluva a to bez ohľadu na to, či ide o verejnú alebo cirkevnú školu?
V tejto oblasti áno.

A čo zistili inšpektori na hodinách náboženstva?
V podstate inšpekcia v tejto oblasti ako keby nebola autonómna. Pri posudzovaní výsledkov vyučovania náboženstva vychádza z názoru osoby, ktorú nominuje príslušná cirkev. Tie majú právo robiť dohľad nad hodinami náboženstva aj bez našej prítomnosti.

Ako inšpekcia kontroluje výchovu žiakov k ľudským právam či tolerancii?
Skúmame materiálne zdroje, teda či má škola materiály, dokumenty, učebné pomôcky, ktoré súvisia s výchovou k ľudským právam. Materiálne zázemie celkovo nie je zlé, aj poznanie žiakov je relatívne v poriadku. Ich znalosti z oblasti poznania práv a slobôd overujeme testami. Problém je ale v tom, že u žiakov nedochádza k zvnútorňovaniu želaných postojov. Teóriu vedia, ale uplatňovanie v praxi je iná vec. To vidno na výskyte šikanovania alebo na tom, že žiaci pociťujú deficit v možnosti vysloviť svoj názor alebo v tom, že dochádza k diskriminácii. Vtedy sa ukazuje rozpor medzi tým, čo škola deklaruje, a realitou všedného dňa.

Malo by s tým niečo robiť ministerstvo?
Usmernenia neriešia nič. Problém je podľa mňa aj v odbornej pripravenosti učiteľov. Na tom sa zhodujú aj vysoké školy, ktoré pripravujú budúcich učiteľov. Samozrejme, súvisí to aj s kvalitou absolventov stredných škôl, ktorí sa uchádzajú o štúdium na vysokých školách pedagogického zamerania.

Ďalšia vec je aj to, že ďalšie vzdelávanie pedagógov v tejto oblasti nie je efektívne. Zdá sa mi, že školy akoby si neuvedomovali, aký majú fantastický nástroj, možno väčší ako samotní rodičia, na to, aby ovplyvňovali formovanie hodnotového systému žiakov. Majú na to priestor a ten časť škôl – klobúk dolu – využíva vynikajúcim spôsobom, časť škôl ho nevyužíva vôbec a malá časť škôl ho zneužíva.

© Autorské práva vyhradené

46 debata chyba
Viac na túto tému: #extrémizmus #inšpekcia ministerstva školsta