Návod na éru nových technológií: Komenského škola hrou

, 01.04.2016 10:00
skoly1 hlavna
Deti mapujú s učiteľkou Hanudeľovou a tabletami rieku Torysu. Autor: ,

V komédii Škola, základ života! to bol študentský časopis Řev septimy, čo spôsobil značný rozruch. Dnes sa o vzrušenie postaral tablet. Za tri roky sa z hračky stala pomôcka, ktorá mení vzdelávanie.

Pred necelými tromi rokmi sa na prvých desiatich slovenských školách objavili tablety. A s nimi aj pochybnosti a zásadné otázky. Zmiznú učebnice? (Je fakt, že od minulého roku v USA postupne pribúdajú okrsky, kde žiakom dajú do tašky miesto učebníc tablet.) Zmiznú perá? Zabudnú deti na vôňu zošitov? A budú sa vôbec vedieť podpísať, keď všetko budú len vyťukávať do tých obrazoviek?

Dnes je podľa ministerstva školstva na Slovensku už vyše tisíc "tabletových” škôl. A predsa sa ich žiaci nakláňajú pod váhou ťažkých kníh. Prsty a pery majú stále modré od atramentu. Tablety ale prebúdzajú väčšiu zvedavosť. A to nie je málo.

Rieka namiesto školskej lavice

Žiaci zo Základnej školy Komenského 13 v Sabinove pri učení toľko nesedia. Ale chodia. Kráčajú pozdĺž Torysy, ktorá tečie poniže ich školy. Kde-tu vytiahnu tablet, skontrolujú azimut, zakreslia dotykovým perom do mapy sever, ľavý, pravý breh rieky. Potom ich dvíhajú nad hlavy a fotografujú hory týčiace sa na horizonte. Sami si skladajú obrázok rieky, ktorá je s ich regiónom úzko spätá.

Tablety sú pre žiakov skvelá motivácia, ako...
Tablety sú pre žiakov skvelá motivácia, ako vidieť aj na príklade zo Sabinova. Autor: Andrej Barát, Pravda

Prekračujú pohodené fľaše. Zaznamenávajú si druh odpadu, tablety si medzi sebou vymieňajú dáta od viacerých tímov a automaticky vytvárajú grafy. Nepovedia si, že o týždeň si to vyhodnotíme. Už dávno by zabudli. Výsledky si môžu pozrieť hneď a diskutujú. Najväčší podiel v odpadkoch pri Toryse má plast (38,4 %), potom organický odpad (28,3 %), stavebný (8,3 %) a ešte oblečenie (11,7 %). Zmerajú pH vody. Pod mostom sú hodnoty priemerné, ale pri záhradkách pH vyskočí. Prečo? Hromadí sa tu biologický odpad.

S teplomermi sa načahujú do vĺn. Merajú aj vzduch. Dáta v tabletoch sa hromadia, opäť sa kreslia grafy, no sú akési nezvyčajné. A učiteľku neminie zvedavá otázka. Ako je možné, že keď teplota vzduchu počas dní stúpala, teplota vody klesala? "Keď sa oteplilo, v horách na hornom toku sa začal topiť sneh. A sneh ochladil teplotu vody,” vysvetľuje učiteľka geografie a biológie Zuzana Hanudeľová.

K okolitým horám boli namierené aj kamene, ktoré učiteľky poschovávali deťom na ihrisku. Dostali tablet, indície. Každá z hornín reprezentovala nejaké pohorie v okolí. Nasleduje výklad o geologickom vývoji zemskej kôry. To už sú deti v neďalekých Lipovciach, v závode Salvator, kde sa plní minerálna voda. Debatujú o rozdieloch medzi bežnými minerálkami a dojčenskou vodou, o tom, ako na ne vplývajú rôzne horniny v hĺbkach. A tu deti pochopia, prečo si zaznamenávali odpadky a ako ľahko si môže človek svojou bezohľadnosťou otráviť vodu vo vlastnom pohári.

O čosi neskôr už stoja na rozostavanom diaľničnom moste pri obci Svinia. Aj to nie je ďaleko od školy. Bavia sa o záťažových skúškach. O náročnom podloží, flyši, ílovcoch, šmykových zónach. Pomocou tabletov merajú vibrácie. Opäť raz cítia geológiu vlastného regiónu na vlastnej koži. A učiteľky veria, že sa im tento zážitok vybaví, keď si budú plánovať vlastný dom.

Ďalšie otázky? No konečne!

A to je aký kvet? A tento kameň sme vôbec nepreberali, čo je to? Žiaci zrazu chrlia otázky a na kedysi polhodinovú prechádzku pri rieke nestačia štyri hodiny. "Je zaujímavé, že sú to práve informačné technológie, ktoré vracajú deti nazad do reálneho sveta. Učia ich nanovo pozorovať,” presviedča učiteľka Hanudeľová.

"Predtým sme brávali na prechádzky pH papieriky a lupu,” spomína s úsmevom učiteľka biológie a angličtiny Ľuboslava Kuľková. Teraz majú v ruke naraz mapu, kompas, GPS, kalkulačku, pravítko aj meracie pásmo (pomocou tabletov merali výšku stromov), vodováhu (skúmali Lačnovskú anomáliu, optický klam neďaleko jaskyne Zlá diera, kde sa predmety hýbu zdanlivo do kopca a nie z kopca). Tiež merač rýchlosti, ukazovateľ nadmorskej výšky, merač hluku. Každý výlet je fascinujúcim medzipredmetovým poznávaním. A hoci je veľa aplikácií stále iba v angličtine (napríklad rozpoznávanie spevu vtákov, húb či rastlín), učitelia hovoria, že jazyková bariéra je v skutočnosti výhodou.

Objavujú skryté talenty. Dejepisárka a učiteľka hudobnej Jana Franková hovorí o tom, ako s deťmi zdokumentovali ľudovú tvorbu, ktorá sa spája s ich riekou. Zaznamenali zvyky na Ondreja, cez stridžie dni. Naučili sa piesne hornej Torysy, nacvičili si na brehu rieky tance, nahrávali sa na video, navzájom sa prezentovali. "Deti stratili ostych. A objavila som žiakov, ktorí prekvapili svojou tvorivosťou.” Hudobná podľa nej dostáva vďaka tabletom úplne iný rozmer. Na tablete si môžu napríklad vyskúšať aj také nástroje, ktoré škola fyzicky nemá. No najdôležitejšie je, že zrazu sa v tomto predmete nachádzajú aj žiaci, ktorí možno nevedia spievať, ale baví ich mixovať, komponovať skladby a zvukové stopy od spolužiakov. A spoločne sa učia tímovej práci, komunikovať, rešpektovať sa.

S tabletmi, kostýmami a vlastnoručne vyrobenými mečmi zdramatizovali povesť o Šarišskom hrade. Naučili sa pavanu, pomalý tanec. "Keď sme v šiestom ročníku preberali renesanciu, ich vedomosti boli na úplne inej úrovni,” usmieva sa dejepisárka.

Živá technická hodina

Naraz celý ten typický triedny huriavk stíchne. Pomedzi lavice sa totiž v priesvitnej škatuli nechá nosiť žaba rohatka ozdobná. Jej ústa tvoria vari polovicu tela. "To preto, aby dokázala zožrať aj veľkú potravu,” vysvetľuje spolužiak – mladý chovateľ – zvedavcom v Základnej škole Trieda SNP¤20 v Banskej Bystrici.

"Prepájam živé s technikou,” hovorí učiteľka biológie a chémie Silvia Kopáčiková, ktorá je takisto chovateľkou. A nenasleduje také to typické: nalistujte si v učebniciach stranu…, ale: zoberte do rúk tablety. Učiteľka "ťukne” do počítača a už majú na tabuli video so žabou. Potom počítajú prsty u mloka, učia sa, aký je rozdiel medzi plazom a obojživelníkom. Niekto nestíha? Pustí si to na tablete znova. A znova. Alebo si radšej pustí na YouTube video s hiphoperom? Beda, učiteľka s prehľadom môže nezbedníka upozorniť. Alebo mu na diaľku zablokovať všetko, čo na tejto hodine nie je potrebné.

„Pracujeme s internetizovanou učebnicou biológie na stránke www.e-ucebnice.sk. Piaty, šiesty a ôsmy ročník je hotový. Siedmy a deviaty sa ešte pripravuje,” pokračuje učiteľka Kopáčiková a tvrdí, že sa u detí podstatne zlepšili výsledky, odkedy vstrebávajú komplexné informácie z videí, kde vidia zvieratá v typických ekosystémoch. A k živému obrazu a zvuku sa pridáva aj dotyk. Žiaci sa naťahujú za "strašidielkami“ spolužiaka. Odvážia sa chytiť hada.

Nech si dospelý spomenie, aký mali na škole mikroskop. V lepšom prípade mali vlastný svetelný zdroj. V horšom sa spoliehali na svetlo z okna. A pointa? Presne také isté mikroskopy mali na podaktorých školách ich rodičia. A donedávna aj ich deti. Moderné mikroskopy prepojené s tabletom a tabuľou sú veľký skok. Áno, aj tu pred zrakom bádateľa zúfalo uteká črievička v sennom náleve. No ak ju niekto zazrie, či nebodaj pristihne celé "stádo črievičiek” pri zdroji cukru, tak ju môže rýchlo odfotiť a ukázať svoj úlovok okamžite všetkým na tabuli. "Pri starých optických mikroskopoch sme museli ísť k oknu. Nastavenie trvalo aj 10 minút.” A keď sa vonku zamračilo, bolo po svetle aj po pokuse. A po záujme o biológiu.

Ešte sme svedkami rýchlej písomky. Nie, deti neodbiehajú k učiteľke so zošitmi a nečakajú na ďalšiu hodinu na výsledky. A už vôbec nevznášajú protesty voči hodnoteniu. Výsledky vedia okamžite. Juraj 100 percent, Tomáš 80… Niektorí učitelia si v systéme rovno nastavia kritériá pre jednotlivé známky a tie sa automaticky zapisujú do elektronickej žiackej knižky.

Utiahnutý génius

Informatikár a matematikár Gabriel Stach s nadšením rozpráva o tom, ako si žiaci na hodinách informatiky programujú a vyrábajú vlastné aplikácie pre seba, pre tablety či inteligentné telefóny. "Napríklad pojmové mapy, ktoré možno využiť na slovenčine. Všade tam, kde si treba vytvoriť systém. Slúžia na rýchle spoznámkovanie si učiva, žiak si rýchlo utriedi poznatky.”

Alebo si vytvoria časovú os, zíde sa na dejepise. Takisto videonávody. Žiaci sami navrhujú postupy na riešenie príkladov v matematike. Musia sa však vtesnať do dvoch minút. Ak to zvládnu, vyrobia skvelú pomôcku pre spolužiaka, ktorý na danej hodine chýbal. Slovenčinárka Veronika Kvasnová však pripomína, že na tabletoch sa nedá postaviť celá hodina. Treba ju skôr spestriť. A stále dbať na písomný prejav. Pretože upadá. "Deti začínajú mať problémy s písaním. Už si zvykli písať len esemesky, e-maily a vôbec si nedávajú záležať na pravopise. Vynechávajú mäkčene, dĺžne,” naznačuje. A to je zároveň vysvetlenie, prečo sa mnohí kolegovia tabletov stránia. Je tu však ešte jedna, silnejšia obava. Zo zlyhania učiteľa pred deťmi, ktoré s dotykovými technológiami vyrastajú.

Podľa zástupkyne riaditeľky Základnej školy Benkova 34 v Nitre Márie Bernáthovej je to však jedinečná príležitosť, keď sa žiak môže stať partnerom pri výučbe. "Učiteľ v očiach žiaka podrástol, pretože mu zrazu hoci aj taký štvorkár bol v niečom nápomocný.”

Potvrdzuje to aj skúsenosť Kvasnovej v Banskej Bystrici. V jednej triede bol integrovaný utiahnutý žiak, trojkár až štvorkár. No keď sa učiteľovi nedarilo s technickými vymoženosťami, on všetko nastavil, vyriešil, prepojil. Učil samotného učiteľa. A spolužiaci sa mu prestali posmievať.

Písomka z biológie v Banskej Bystrici. Výsledky...
Písomka z biológie v Banskej Bystrici. Výsledky sa dozvedia okamžite. Autor: Andrej Barát, Pravda

Klavír z robota

Robot za stovky eur sa môže ponevierať po školskej lavici koľko chce, aj tak nespadne. Fyzikár a informatikár na ZŠ Benkova Róbert Harmata nemá žiadne obavy, veď ho naprogramovali deviataci. Robot vníma rozdiely v intenzite svetla a vyhýba sa okrajom.

Je bezdrôtovo prepojený s tabletom a Harmata na ňom učí najprv techniku. "Žiaci sa učia o rôznych spojoch, kolesových, pásových a ozubených prevodoch. A potom to musia dať dokopy, aby to vôbec fungovalo.” Nasleduje fyzika. Zrazu šípky, zakreslené sily a vektory dostávajú reálne kontúry. "Robot má tiež svetelné senzory, čo využívame v optike, aj ultrasonické senzory – tak sa môžeme zhovárať o zvuku.” A napokon je to informatika. "Základy objektového programovania už mali v nižších ročníkoch. Cez tablet nastavia, čo má urobiť motor, keď senzor zachytí určitú situáciu.” Teraz výsledky svojho programovania bezprostredne počujú, vidia, korigujú.

Dokopy majú päť robotov. A k nim päť návodov. Ale kto by ich čítal? Žiaci sa do nich pustili sami s vlastnou predstavivosťou, ktorá ďaleko prekročila zadanie. Čo viac môže učiteľ chcieť? Deviatak Matej Koreň si napríklad všimol, že takmer nikto zo spolužiakov nevyužíva dotykové senzory. "Poskladal som ich osem v rade za sebou. Prepojil káblami. Vytvoril som jednoduchý program, aby to pri stlačení zahralo nejaký tón.” Jeho výtvor nakoniec zahral celú jednu oktávu.

Pri stavbe sa deviataci z Nitry zaoberajú...
Pri stavbe sa deviataci z Nitry zaoberajú informatikou a technikou. Autor: Andrej Barát, Pravda

Žiaci pracujú so senzormi, ktoré využívajú napríklad robotické vysávače. A ako vtipne dodávajú, ich výtvory by zvládli poupratovať aspoň stôl. No v skutočnosti sa zaoberajú rovnakými princípmi, i keď vo veľmi zjednodušenej forme, ktoré sú veľkou výzvou pre špičkových inžinierov v Google, Apple a ďalších spoločnostiach vyvíjajúcich pre budúci svet autonómne vozidlá.

Komenský

Nie, tablety nie sú spásou. Určite nie sú univerzálnym riešením všetkého. A už vôbec nezachránia učiteľa pred náporom pubertálnej bezočivosti a nezáujmu. A hoci sa všade skloňuje úspora času, tablety spočiatku učiteľom toho času až tak veľa neušetria. Každý z oslovených pedagógov si musel „prekopať“ prípravy. Strávili dlhé hodiny vymýšľaním interaktívnych úloh. Nastavovaním a spoznávaním techniky. Prebdeli noci. Ale potom sa to rozbehne.

Tablet je podľa nich len akýmsi postrčením. "Žiaci strávia s dotykovými technológiami možno iba 10 minút z celej hodiny. Zvýši to ich motiváciu. A potom sa môžu učiť klasicky,” myslí si Ján Machaj, riaditeľ neziskovej organizácie EDULAB, ktorá so spoločnosťou Samsung organizuje projekt Škola na dotyk. A pripravuje tiež semináre pre učiteľov zamerané na inovatívne formy výučby. Venujú sa im už tretí rok, odkedy sa tablety zjavili na prvých školách.

Kým na začiatku pomáhali učiteľom prekonávať strach z neznámeho, posmeľovali ich pri práci s tabletmi a dodávali im istotu, v marci tohto roku v Nitre už predstavili zmiešané vyučovanie (blended learning). Upúšťa sa v ňom od frontálnej výučby, v ktorej učiteľ žiakovi odovzdáva hotové informácie, a prechádza sa skôr na model, keď je žiak aktívnejší. Sám alebo v tíme vyhľadáva informácie, pracuje s nimi, prezentuje. A práve v tomto sa núkajú technológie. Ako vidno na príklade Torysy, s tabletmi sa dajú v teréne zbierať dáta, okamžite sa vyhodnocujú a odovzdávajú.

Monika Ružeková z EDULAB-u tvrdí, že študenti sa v posledných rokoch výrazne zmenili: "Je čoraz ťažšie ich zaujať a dôvodom je informačná revolúcia.” Žiaci začínajú pochybovať o význame poznámok. Veď načo by si ich písali, keď si všetko do troch sekúnd nájdu v mobile? Len ho vytiahnu z vrecka. A nech! Nech si sami vopred vyhľadajú informácie, videá, naučia sa ich a potom môžu o svojich zisteniach debatovať s učiteľom. A už nestrácajú čas výkladom, ale venujú sa analýze, overovaniu zdrojov, kritickému mysleniu.

Je zaujímavé, že kurz EDULAB-u o inovatívnom vzdelávaní je zadarmo. Učitelia zaň nedostanú ani kredity. "Takže sem prídu naozaj len tí, čo majú záujem,” mieni Machaj. A nie je to len pár lastovičiek, semináre navštívilo už 2 900 učiteľov.

28.¤marca je Deň učiteľov, ktorý pripomína narodenie Jana Amosa Komenského. Na svoju dobu priniesol prelomové vyučovacie zásady. A možno naozaj stačí 350-ročné pravidlá len oprášiť. Názorné vyučovanie… Všetko prevádzať do praxe… Žiak má byť súčasne učiteľom…

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tablet #tablety #škola #učebnice #vzdelávanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku