Niektorí žiaci rozprávajú o škole veľmi málo, respektíve na zvedavé otázky rodičov neradi odpovedajú. Keď sa rozhovor začne uberať smerom k známkam a k tomu, čo bolo v škole, často zmenia rozhovor iným smerom alebo sa jednoducho nechcú ďalej rozprávať. O škole nekomunikujú, vyhýbajú sa akýmkoľvek debatám, ktoré by mohli k tejto téme viesť. Mnoho rodičov to trápi, čo môže viesť k zbytočným nepríjemnostiam. Je úplne prirodzené, keď chce rodič vedieť, ako sa v daný deň darilo jeho dieťaťu v škole, čo preberali na hodinách, aké domáce úlohy musí doma vypracovať.
Ako sa teda správne pýtať na to, čo bolo dnes v škole? Rodič by chcel z dieťaťa „vytiahnuť“ informáciu o známke, ale nedarí sa mu. Odborníci radia, aby sa v takomto prípade rodičia nesústredili len na výkon v škole, ale naopak. Mali by sa o život v škole zaujímať vo všetkých súvislostiach.
Správne položená otázka
„Je veľmi dôležité, aby sa rodič nepýtal len na známky, ale aj na to, čo iné dieťa v škole zažilo. Škola je veľký svet v malom prevedení, kde deti prežívajú všetko to, čo dospelí v práci či inde v živote. Ani nám by sa nepáčilo, ak by sa niekto zaujímal len o to, aký výsledok sme v práci podali. Sami dobre vieme, čo všetko zažívame či prežívame v pracovnom kolektíve a pri práci, a aký to môže mať dopad na náš výsledok. Deti to však majú ťažšie jednoducho preto, lebo sú to deti a nemajú toľko životných skúseností a zručností. Je preto dôležité, aby sa rodič zaujímal aj to, ako sa napríklad vyvíjajú vzťahy v triede, priateľstvá, komunikácia s učiteľmi, čo sa deje cez prestávky či čokoľvek iné. Deti tak vedia, že nás zaujíma oveľa viac ako len samotná známka,“ radí školská psychologička Kornélia Ďuríková.
Niektorí odborníci tiež radia, aby si rodičia s deťmi vymieňali zážitky z daného dňa. Nepýtať sa najskôr detí, ale začať od seba. Ak dospelí začnú rozprávať napríklad pri večeri o tom, čo dnes robili, ako bolo v práci, čo zaujímavé sa im prihodilo, dieťa sa môže do tejto debaty pridať aj so svojím zážitkom práve z vyučovania, školského dvora či družiny.A ak dieťa nechce o škole rozprávať vôbec, ako začať? Niekde treba začať, o tom niet pochýb a môže to chvíľu trvať. Ak však ani po čase dieťa nekomunikuje, treba zistiť, čo za tým môže byť. Niekedy to môže signalizovať určitý problém či už v škole alebo medzi spolužiakmi.
Psychologička ďalej radí, aby rodičia hľadali oporný bod, od ktorého sa môžu odpichnúť.
„Či už sú to spolužiaci, vzťahy, mimoškolské aktivity, čokoľvek. Netreba sa vzdávať. Treba skúšať a čakať na správnu chvíľu. Ak ale dieťa naozaj nechce dlhšie hovoriť o škole, treba zvážiť aj to, že to môže signalizovať rôzne problémy. A tých môže byť veľmi veľa,“ hovorí Ďuríková.
Ak hovoríme o škole, čo všetko by mal rodič vedieť? Mal by mať prehľad úplne o každom kroku dieťaťa? Školská psychologička si myslí, že rodič nemusí vedieť o každom kroku. „Mal by mať prehľad, pravidelne s dieťaťom hovoriť o všeličom, čo jeho život prináša, veď škola tvorí najväčšiu časť v živote školáka. Mal by si vytvárať rozumný, láskyplný a konštruktívny vzťah už od začiatku školskej dochádzky dieťaťa a ako ja tiež hovorím, držať sa hesla: Dôveruj, ale preveruj!“
„Nesmieme tiež zabudnúť na komunikáciu so školou a učiteľom. Ak má byť táto komunikácia prínosom pre dieťa, musí byť so školou vzájomne rešpektujúca a konštruktívna,“ uzatvára tému školská psychologička.