Napriek množstvu pracovných ponúk je dnes na trhu práce veľká konkurencia. Ak chce absolvent vysokej školy uspieť, základným predpokladom je aktívny prístup k štúdiu, ako aj rozširovanie vedomostí a zručností už na škole. Vysokoškoláci majú viacero možností. Okrem platených aj neplatených stáží je to štúdium v zahraničí či medziodborové vzdelávanie. Väčšina slovenských univerzít uplatňuje v štúdiu kreditový systém, ktorý vychádza z Európskeho systému prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS).
Kreditový systém, ktorý napríklad naša najväčšia univerzita, Univerzita Komenského, zaviedla už v akademickom roku 2004/2005, ponúkol študentom väčšiu variabilitu. Majú možnosť podieľať sa na tvorbe svojho študijného plánu, rovnako ako absolvovať časť štúdia mimo svojej alma mater.
Každý študijný program predpisuje študentovi absolvovať isté množstvo predmetov. Študent si však sám alebo s pomocou tútora zostavuje individuálny študijný plán na každý rok. Môže sa tak komplexnejšie pripravovať na svoje budúce povolanie. Okrem technických či odborných zručností sa od úspešného uchádzača očakáva, že má predpoklady aj v oblasti tzv. mäkkých zručností. Variabilnejšie štúdium je teda vizitkou jeho samostatnosti aj organizačných schopností.
Zaujímavú formu vzdelávania odštartovalo nedávno bratislavské centrum spoločnosti Adient, ktorá je významným zamestnávateľom v oblasti automobilového priemyslu. Študenti z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity sa priamo vo firme učia pracovať s počítačovými operačnými systémami. Firma na študijné účely poskytuje kontrolovaný prístup k vlastnému dátovému centru, v ktorom sa simuluje prostredie so stovkami počítačov. Študenti sa navyše učia prístupom v modernom prostredí nadnárodnej organizácie.
Okrem iného obsahu výučby môžu študenti touto cestou skúšať odlišný prístup vyučujúcich. Tí tam totiž uprednostňujú neformálnu komunikáciu, ktorá je dnes vo veľkých a najmä medzinárodných spoločnostiach čoraz populárnejšia.
Názory HR manažérov na prípravu študentov sa rôznia. Na profile uchádzača si personalisti často všímajú jeho proaktivitu. „Praktické pracovné skúsenosti počas štúdia hodnotíme vždy pozitívne, lebo dokazujú záujem vzdelávať sa nad rámec bežných povinností. Prostredníctvom praxe je uchádzač takpovediac zaučený do pracovného prostredia a nie je tam nováčikom,“ hovorí manažérka ľudských zdrojov spoločnosti Adient Barbora Záhradníková.
Oslovení personalisti neradi otvorene hodnotia kvalitu slovenských univerzít. Skôr poukazujú na rozdiely medzi študijnými odbormi tej istej fakulty a všeobecný hendikep zlej prepojenosti s praxou.
Úplne odlišnú perspektívu ponúka Alexandra Krížová, manažérka ľudských zdrojov bratislavského obchodného domu IKEA. „Uchádzač o zamestnanie má u nás v prvom rade zdieľať naše firemné hodnoty, kultúru a aktívny prístup v práci. Odhodlanie pracovať, zdokonaľovať sa a rásť je dôležité tak u uchádzača s praxou, ako aj u absolventa,“ vysvetľuje.
Ako priznáva, samotné vzdelanie považuje skôr za vstupný údaj. Stáže, témy diplomových prác a letné brigády v zahraničí podľa nej pri výbere nezohrávajú významnú úlohu. Mladým ľuďom odporúča, aby si vybrali spoločnosť, v ktorej sa nebudú báť prevziať zodpovednosť, dostanú príležitosti vystúpiť z komfortnej zóny, a tak dokázať veľké veci a ďalej sa rozvíjať.