Čo by ste mali vedieť o vysokých školách

Pred nástupom na štúdium na vysokej škole, by si mal každý osvojiť základné pojmy a formy štúdia.

31.01.2018 07:00
vysoká škola, študenti, scio testy Foto:
Osvojiť si základné pojmy, ktoré sa používajú na vysokých školách, je jedným z prvých krokov.
debata

Základné členenie

  • verejné vysoké školy (verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom)
  • štátne vysoké školy (vojenské, policajné, zdravotnícke)
  • súkromné vysoké školy (právnické osoby zriadené so súhlasom vlády)
  • zahraničné vysoké školy (vzdelávanie, ale aj práva a povinnosti študentov sa riadia podľa zákonov krajiny, kde majú sídlo)

Členenie podľa charakteru

  • univerzitná vysoká škola (univerzita) – poskytuje vzdelávanie v študijných odboroch všetkých troch stupňov a robí najmä základný výskum
  • odborná vysoká škola – poskytuje vysokoškolské vzdelanie v študijných programoch prvého (bakalárskeho) stupňa a zaoberá sa hlavne aplikovaným výskumom
  • vysoká škola – poskytuje vysokoškolské vzdelávanie predovšetkým v študijných programoch prvého (bakalárskeho) a druhého (magisterského) stupňa, robí základný a aplikovaný výskum

ZDROJ: CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR

Stupne vysokoškolského vzdelania

  • prvý stupeň (bakalárske štúdium) – poskytujú ho všetky vysoké školy, zvyčajne trvá tri roky (šesť semestrov) a končí sa vypracovaním bakalárskej práce a skúškami; absolvent získa titul bakalára (Bc.), ktorý sa píše pred menom; v prípade záujmu môže pokračovať v štúdiu na druhom stupni VŠ; bakalárske štúdium je rozšírené najmä v anglosaských krajinách, no u nás, ako aj v západnej Európe dáva stále väčšina študentov prednosť vyššiemu vzdelaniu
  • druhý stupeň (magisterské alebo inžinierske štúdium) – pokračovanie štúdia, ktoré trvá ďalšie dva či tri roky, končí sa vyhotovením a obhajobou diplomovej práce a štátnymi skúškami (štátnicami); absolvent získa titul magistra (Mgr.) alebo inžiniera (Ing.)
  • tretí stupeň (doktorandské štúdium) – najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelávania; možno ho absolvovať po skončení druhého stupňa; pri dennej forme trvá tri, v externej štyri až päť rokov, pričom študent počas štúdia v dennej forme vykonáva aj pedagogickú činnosť (učí ako asistent); končí sa obhajobou dizertačnej práce, absolvent potom získava titul doktor (PhD.)

Čo možno študovať na vysokých školách

  • študijný odbor – oblasť poznania, ktorá je predmetom vzdelávania v niektorom z jeho stupňov. Je vymedzený obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností určujúcich profil absolventa. Najjednoduchším vyjadrením študijného odboru je jeho názov a sedemmiestny číselný kód.
  • študijný program – súbor študijných predmetov a súbor pravidiel na ich absolvovanie zostavený tak, že ich úspešné ukončenie umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie

Spôsob štúdia

  • denná forma – študent sa denne zúčastňuje na vzdelávacích činnostiach
  • externá forma – jej ťažiskom je prevažne samostatné štúdium doplnené o konzultácie s pedagógmi
  • prezenčná metóda – vyučovanie, pri ktorom je učiteľ v priamom kontakte so študentom; týka sa to najmä študijných programov v dennej forme štúdia
  • dištančná metóda – priamy kontakt učiteľa so študentom nahrádza kontakt prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä pomocou počítačov a internetu; takému štúdiu sa niekedy hovorí aj diaľkové

Čo je akademický rok

Akademický rok je vlastne školský rok na vysokej škole. Formálne sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka, no v skutočnosti sa výučba pre vysokoškolákov obvykle začína neskoršie (po zápise) a končí sa skôr. Akademický rok sa skladá z dvoch semestrov (zimného a letného) alebo z troch trimestrov. Každý semester trvá minimálne dvanásť výučbových týždňov, na ktoré nadväzuje maximálne šesťtýždňové skúškové obdobie. Študenti posledného ročníka môžu mať v letnom semestri počet výučbových týždňov upravený aj inak. To, ako bude akademický rok prebiehať, ustanovuje štatút fakulty alebo vysokej školy.

Čo je čo & kto je kto

  • fakulta – základný organizačný útvar vysokej školy na riadenie výchovno-vzdelávacej činnosti a na vykonávanie a kontrolu vedeckej, odbornej, výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti; vymedzuje sa podľa oblasti zamerania (filozofická, lekárska, právnická, pedagogická fakulta a pod.); počet fakúlt na vysokých školách sa líši, Univerzita Komenského v Bratislave ich má napríklad až 13, ale sú aj vysoké školy, ktoré sa nečlenia na fakulty
  • katedra – organizačný vedecko-pedagogický alebo umelecko-pedagogický útvar na fakulte vysokej školy, zriadený pre určitý odbor alebo skupinu odborov (napr. katedra všeobecných dejín, občianskeho práva, biochémie a pod.), označuje sa tak aj kolektív ľudí, ktorí na katedre pôsobia
  • akademický senát – volený zbor zástupcov vysokej školy alebo fakulty, súčasť akademickej samosprávy s určenými právami, napr. schvaľuje návrhy rektora či dekana o rozdelení finančných prostriedkov, štatúty, navrhuje kandidátov na dekana či rektora, prípadne ich odvolanie, rozhoduje aj o vedeckej rade, štruktúre a počte pracovníkov fakulty atď.; jeho členmi sú učitelia aj študenti, prípadne ďalší pracovníci školy
  • rektor – najvyšší akademický funkcionár vysokej školy, jej štatutárny orgán; riadi vysokú školu, koná v jej mene a reprezentuje ju; zodpovedá sa akademickému senátu vysokej školy, ktorý ho aj navrhuje a volí do funkcie; jeho funkčné obdobie je štvorročné; kancelária rektora sa nazýva rektorát
  • dekan – akademický funkcionár, najvyšší predstaviteľ fakulty; má exekutívne a výkonné právomoci; na návrh akademického senátu fakulty ho menuje alebo odvoláva rektor; dekan zase spravidla vymenováva svojich zástupcov – prodekanov; úrad dekana sa nazýva dekanát; dekan menuje svojich zástupcov – prodekanov pre rôzne oblasti (napr. prodekan pre vzdelávanie, pre vedu a výskum atď.)
  • kvestor – akademický úradník, ktorý riadi a zodpovedá za hospodárenie a vnútornú správu vysokej školy, menuje a odvoláva ho rektor, ktorému je podriadený

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #vysoké školy #Kam na vysokú školu