Deti si v rámci sociálnych sietí a iných komunikačných nástrojov dokážu odniesť nielen pozitívne poznatky, skúsenosti a návyky. Školákov formuje škola, ale rovnako aj rodičia, rodina, priatelia a v neposlednom rade je to aj internet. Tam mnoho študentov trávi väčšinu svojho času. Slušná komunikácia by preto mala byť jedna z hlavných zásad, ktorej by sa študenti mali držať.
A čo hovorí prax? Aké sú skúsenosti s diskutujúcimi na internete? Dá sa vôbec vyhodnotiť, ako mladí diskutujú pod príspevkami na sociálnych sieťach, prípadne pod jednotlivými článkami na rôznych portáloch?
Veľmi veľa sa dnes hovorí o kyberšikane. Dnešná mládež je v diskusiách na internete naozaj aktívna. „Mladí ľudia sa do diskusií aktívne zapájajú. Nedá sa však povedať, že by ich konanie malo nejaké spoločné znaky. Ale často ide o uvedomelých mladých ľudí, ktorí si strážia svoju povesť, a tak si dobre rozmyslia, čo komu a kde napíšu do verejnej diskusie. Na druhej strane je medzi mladými rozšírená kyberšikana. Až 40 percent opýtaných uviedlo, že sa už v živote stretli s týmto negatívnym fenoménom,“ vysvetľuje Tomáš Kriššák, moderátor #somtu. Práve komunita #somtu má upozorniť na neprimerané diskusie a extrémizmus. Zároveň tiež vytvára priestor pre slušné diskutovanie.
Diskutujú na sociálnych sieťach aj žiaci základných škôl? Podľa Kriššáka určite áno. „Pri návštevách škôl mi o zapájaní sa do diskusií hovorili už desaťročné deti. Táto forma komunikácie je medzi nimi veľmi obľúbená. Dokonca som zažil prípady, kedy sa deti vyjadrovali k politickej situácii alebo iným témam, na ktoré sú ešte príliš mladé. Často iba opakovali postoje a názory, ktoré počuli u svojich rodičov alebo v bezprostrednom okolí,“ opisuje Kriššák.
Komunikačné schopnosti formuje škola
V diskusiách jednoznačne nevieme porovnať slovenských študentov so zahraničnými. Aspoň zatiaľ. Ak by sme ich aj chceli porovnať, ťažko by sa nám hovorilo, aký je výsledok. Rovnako aj to, či je medzi nimi nejaký rozdiel. Určité indície však sú. Ani Kriššák, bohužiaľ, o podobnom porovnaní študentov u nás a v zahraničí nevie.
„Na druhej strane existujú testy PISA, kde sme opäť pod priemerom OECD. Keďže veľa komunikačných schopností formuje v študentoch hlavne škola, domnievam sa, že pre prepad v kvalite nášho školstva, budeme zaostávať za ostatnými krajinami aj v tomto ohľade,“ hovorí ďalej moderátor komunity #somtu.
Sledovať a kontrolovať počítač?
Školopovinné deti si často krátia voľný čas tým, že sú na internete, tí starší aj na sociálnych sieťach. Čo by mali robiť rodičia? Sledovať ich, pýtať sa ich, ako sa na internete správajú? Dôverovať im a nekontrolovať ich? Mali by sledovať aj to, do akých diskusií sa zapájajú a čo píšu? Mnohí rodičia môžu mať pochybnosti, čo by bolo najlepšie. Odborníci však stále hovoria, že treba mať určitý prehľad o tom, ako sa deti na internete správajú.
Aj podľa Kriššáka by sa rodičia mali o to, čo ich deti robia online, určite zaujímať. „Nemyslím tým, aby ich potajomky sledovali, ale aby s nimi viedli aktívnu diskusiu o tom, čo videli na internete, čo je teraz populárne medzi ich kamarátmi a podobne. Podobnou diskusiou sa dá dosiahnuť veľa a hlavne môžeme dieťaťu pomôcť porozumieť kontextu, na ktorého pochopenie nemusí mať dostatok skúsenosti a vedomostí,“ radí Kriššák.
Etika na internete
Mnohí z nás si možno položia otázku, či existuje niečo ako „Etický kódex diskutujúceho“? Prípadne, ako reagovať v určitých prípadoch v diskusiách.
„Myslím si, že nie je potrebné tvoriť osobitý kódex, ale viesť diskutujúcich k tomu, aby si osvojili princípy, ktoré nás učili rodičia už ako deti. Neklamať, chovať sa slušne a s rešpektom, nenechať sa vyprovokovať, hájiť dobro a odporovať zlu. Nezatvárať oči pred tým, ak niekto ubližuje druhému a nebáť sa zastať druhých. Myslieť na to, že aby bol internet lepší a bezpečnejší priestor pre všetkých, potrebujeme sa tak správať aj my samy a ísť tak príkladom druhým okolo nás,“ uzatvára tému Tomáš Kriššák.