Máte záujem o štúdium na vysokej škole? Prihláste sa

Vysokej škole sa hovorieva aj „alma mater“ (matka živiteľka). Je to preto, lebo študentov „kŕmi vzdelaním a vedomosťami“. Mali by to byť také schopnosti a znalosti, ktoré mladého človeka pripravia na ďalší život a prácu. Základom je vybrať si vhodnú školu a študijný odbor. Ponuka je pritom naozaj široká. Len na Slovensku dnes pôsobí 40 vysokých škôl – 20 verejných, tri štátne, 12 súkromných a päť pobočiek zahraničných vzdelávacích inštitúcií. Ako sa správne rozhodnúť?

Skúsenosti ukazujú, že skutočne nejde o ľahkú voľbu a veľa ľudí svoje rozhodnutie časom zmení. Podľa ministerstva školstva až tretina vysokoškolákov už do dvoch rokov svoje štúdium vzdá. K podobným výsledkom dospel i prieskum Centra edukačného manažmentu Univerzity Komenského v spolupráci so spoločnosťou Profesia. Vyše 32 percent z oslovených 5 330 slovenských vysokoškolákov v ňom priznalo, že keby opäť mali možnosť výberu, rozhodli by sa študovať niečo iné.

Uchádzači očakávali, že ich štúdium pripraví presne na to, čo ako absolventi budú potrebovať, aby sa v danom odbore uplatnili na pracovnom trhu. Zohľadňovali aj to, či absolvovaním vybraného odboru získajú dobré referencie do budúcnosti. Najmenej častou motiváciou bolo naproti tomu očakávanie, že ich vysoká škola pripraví na vedeckú dráhu.

Takmer polovica respondentov navyše uviedla, že pri výbere školy uvažovali aj o štúdiu v cudzine, kam v súčasnosti zo Slovenska odchádza asi 15 percent maturantov. Ako prieskum odhalil, keby si zúčastnení mohli vybrať znovu, zahraničné univerzity by dokonca uprednostnilo ešte viac ľudí – takmer 41 percent.

So zaujímavými zisteniami prišlo tiež ministerstvo práce. Až 54 percent absolventov vysokých škôl podľa neho pôsobí v inej oblasti, ako vyštudovali. A to napriek tomu, že ešte počas štúdia ich plánuje zostať a pracovať v odbore 80 až 90 percent.

„Existuje tak výrazný nesúlad medzi očakávaniami študentov a reálnou situáciou na trhu práce. Odzrkadľuje to skutočnosť, že mladí ľudia pred voľbou svojej vzdelávacej cesty nemajú dostatok informácií o uplatnení absolventov a perspektíve jednotlivých smerov,“ uviedol k tomu štátny tajomník rezortu Branislav Ondruš.

Z prieskumu, ktorý sa medzi študentmi stredných a vysokých škôl robil pred rokom, zase vyplynulo, že najväčšou motiváciou pri výbere študijných odborov je budúci zárobok. Ak to tak je, najväčší záujem by mal byť o vzdelanie v povolaniach, kde sa najlepšie zarába.

Skutočnosť však tomu nezodpovedá. Odbormi, kde študuje najviac vysokoškolákov, sú totiž aj politológia, filozofia či kulturológia, kým v dobre platených odvetviach, ako sú napríklad informačné technológie, pracovníci chýbajú.

Ako nedávno upozornilo ministerstvo práce, do roku 2023 bude síce z vysokých škôl vychádzať zhruba toľko absolventov, koľko pracovný trh potrebuje, teda 20– až 22-tisíc ročne, no problém je v tom, že ich vzdelanie nebude v súlade s dopytom. Pracovné príležitosti budú totiž vznikať najmä v oblasti priemyslu, obchodu, vzdelávania, zdravotníctva, dopravy či stavebníctva, kde možno očakávať nedostatok odborníkov.

Napríklad absolventov IT bude do roku 2023 tak málo, že nepokryjú ani polovicu potrebných miest na trhu práce. Podľa IT Asociácie Slovenska u nás v oblasti informačných technológií už teraz chýba približne 13-tisíc ľudí a toto číslo sa každoročne zvyšuje.

Súčasne však klesá počet uchádzačov o štúdium v tomto odbore. Ak sa tento vývoj nezmení, podľa expertov sa môže stať, že plánovanú digitalizáciu firiem nebude mať na Slovensku kto robiť. Chýbať by údajne mohlo až 20-tisíc IT špecialistov. Problémom je, že veľa z nich odchádza pracovať do zahraničia, kde im ponúkajú lepšie finančné podmienky.

Je známe, že mnoho uchádzačov o štúdium dáva prednosť humanitným odborom, pretože im pripadajú ľahšie, zatiaľ čo o technické smery či prírodné vedy až taký záujem nie je. Ich štúdium je náročné, ale má zmysel, lebo na pracovnom trhu často potrebujú práve takých absolventov. Maturanti, ktorým nerobí problém matematika, fyzika, chémia alebo sú zruční v technických veciach, by sa preto mohli vydať i touto cestou.

Foto: SHUTTERSTOCK

VS-velka zena pozadie Mladí ľudia, ktorým záleží na vzdelaní a neberú ho len ako formalitu, by mali starostlivo zvážiť, ktorý odbor a na akej fakulte si vyberú.

Výhodou štúdia technických smerov môže byť i to, že je často prepojené s praxou. Študenti tak skúsenosti nadobúdajú priamo v teréne. Napríklad na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity, kde dostávajú praktické zadania a robia vlastný výskum.

„Objemom práce pre prax patrí naša fakulta dlhodobo k najvýkonnejším akademickým súčastiam na Slovensku,“ zhrnul dekan fakulty Stanislav Unčík.

Pri výbere vysokej školy je však dôležitá tiež otázka, čo od štúdia vlastne očakávate. Akú váhu prikladáte samotnému vzdelaniu? Chcete iba získať vysokoškolský diplom – pokiaľ možno bez väčšej námahy, alebo sa naplno venovať odboru, ktorý vás zaujíma? Chceli by ste sa uplatniť ako vedec? Koľko času a úsilia ste tomu ochotní obetovať?

Dostať sa na vysokú školu už nie je také ťažké ako kedysi. Nepriaznivý demografický vývoj spôsobil, že študentov neprestajne ubúda, a tak veľa škôl znižuje náročnosť prijímacích skúšok, prípadne ich už zrušili. Namiesto výberu študentov to preto niekedy pripomína nábor. Zmienený prieskum Centra edukačného manažmentu UK a Profesie ukázal, že na vysokých školách študujú už aj slabí študenti. Takmer 36 percent respondentov priznalo, že ich výsledky na strednej škole boli priemerné až veľmi zlé.

Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), ktorá v minulosti hodnotila kvalitu vysokých škôl, sa už v roku 2012 ukázalo, že školy mali miesta pre viacej študentov, ako sa ich prihlásilo. O tri roky neskôr sa na vysoké školy hlásilo len 83 percent uchádzačov z celkového množstva, ktoré mohli prijať. Vďaka tomu sa úspešnosť prijatia na vysokú školu už v roku 2015 zvýšila na 87 percent.

„Keď sa pozrieme iba na počet študentov, reálne zapísaných na štúdium, ukáže sa, že momentálne sa na vysoké školy zapisujú menej ako dve tretiny z plánovaného počtu prijatých. Ak si k tomu pripočítame relatívne stabilný počet učiteľov a tiež aj pridelených finančných dotácií, výsledkom je, že už teraz ostáva v prvých ročníkoch nevyužitá výučbová kapacita slovenských vysokých škôl na úrovni viac ako jednej tretiny,“ zhodnotili pred štyrmi rokmi experti ARRA.

Ak si zvolia správne, majú lepšie predpoklady nájsť si po skončení vysokej školy dobrú prácu, kde by zužitkovali to, čo sa naučili.

Zdroj: Centrum vedecko-technických informácií SR. Pozn.: Údaje sú za rok 2017 a týkajú sa len záujemcov o denné štúdium.

Zvýšiť šance na prijatie si môžu tiež tým, že si podajú prihlášky na viacero študijných odborov alebo vysokých škôl súčasne. V roku 2017 sa napríklad vyše 9 000 ľudí prihlásilo na dva rôzne odbory, takmer 4 100 na tri, 1 366 na štyri, 429 na päť, 111 na šesť, 33 na sedem, deväť na osem a traja dokonca na deväť študijných odborov, resp. vysokých škôl.

Celkovo si tak takmer 31 800 uchádzačov podalo vyše 55-tisíc prihlášok. Vo viac ako 39-tisíc prípadoch na ne vysoké školy odpovedali kladne. Mnohých záujemcov o štúdium teda v rovnakom čase prijali na viacero odborov. Buď sa potom rozhodli pre jeden z nich, alebo začali študovať i dva naraz.