Deti dokážu stráviť za počítačom celé hodiny, najmä ak nie sú pod dozorom dospelých. Všeobecne pretlak moderných technológií spôsobil, že dnešné deti trávia skutočne výrazne viac času „medzi štyrmi stenami“ ako vonku na čerstvom vzduchu.
Čo by teda odpovedali odborníci na to, či by mali rodičia zakročiť v prípade, ak sa dieťa hrá násilné videohry? Je vôbec podstatné, koľko času trávi takouto záľubou? Zaujímavú štúdiu podnikajú výskumní pracovníci Oxfordského internetového inštitútu (Oxfordskej univerzity), ktorí sa zaoberali vplyvom hrania násilných videohier na správanie adolescentov. Štúdia vychádzala z celoštátnych reprezentatívnych údajov od tínedžerov a ich rodičov.
Súvisí agresívne správanie s hraním násilných videohier? Štúdia toto tvrdenie nepotvrdila. „Myšlienka, že násilne videohry poháňajú agresiu v reálnom celosvetovom meradle, je síce populárna, ale v skutočnosti sa časom nepotvrdila,“ hovorí profesor Andrew Przybylski, riaditeľ výskumu Oxfordského internetového inštitútu. Ďalej vysvetlil, že „napriek záujmu o túto tému zo strany rodičov a tvorcov politík výskum nepreukázal, že existuje dôvod na obavy.“
Predposledný výskum vychádzal len z údajov od tínedžerov, v tomto prípade si výskumníci povedali, že oslovia obe strany – deti aj rodičov. Tento výskum je jeden z najdôležitejších doposiaľ využívajúcich kombináciu subjektívnych a objektívnych údajov na meranie agresivity a násilia v hrách. Na rozdiel od predchádzajúceho výskumu tiež na rovnakú tému, ktorý sa vo veľkej miere spoliehal na vlastné údaje od tínedžerov, štúdia použila informácie od rodičov a opatrovateľov, aby posúdila úroveň agresívneho správania sa ich detí.
Doterajšie názory výskumníkov mohli mať negatívne vplyv na vnímanie videohier. „Naše zistenia naznačujú, že predsudky výskumníkov mohli ovplyvniť predchádzajúce štúdie na túto tému a skreslili naše chápanie účinkov videohier,“ hovorí spoluautorka výskumu a doktorka Netta Weinsteinová z Cardiffskej univerzity. Dôležitým krokom v tejto štúdii bola predregistrácia, kde vedci verejne zaznamenali svoje hypotézy, metódy a techniky analýzy pred začiatkom výskumu.
Ako je možné, že výskumy sa môžu odlišovať od doterajších zistení a názorov? Podľa Przybylského je problémom v technologickom výskume najmä to, že existuje až príliš veľa spôsobov, ako analyzovať tie isté údaje, čo zároveň prináša rôzne výsledky.
Úplne bez emócii?
A mali by byť rodičia na základe tohto zistenia pokojní? Všetko má dve strany. Aj napriek tomu, že medzi hraním videohier a agresívnym správaním tínedžerov sa nezistili žiadne korelácie, vedci naďalej zdôrazňujú, že niektoré situácie vo videohrách môžu stále vyvolávať pocity hnevu a reakcie v hráčoch. Tu vedci tiež upozorňujú na vplyv médií a ich účinok, pričom všeobecne sa hovorí o tom, ako sociálne médiá „poháňajú“ depresiu a technologickú závislosť a znižujú tým kvalitu života. Podľa výskumníkov však neexistujú žiadne podporné dôkazy a práve tieto témy by sa mali študovať prísnejšie.
Fakty:
- Štúdia nepotvrdila žiadny vzťah medzi násilnými videohrami a agresívnym správaním mládeže;
- Údaje výskumníci zozbierali z reprezantívnej vzorky 14 až 15-ročných detí a rovnakého počtu ich rodičov/opatrovateľov (spolu 2 008 respondentov);
- Údaje o násilí vo videohrách sa zbierali objektívne s použitím oficiálnych systémov hodnotenia hier v EÚ a USA, obsah videohier bol klasifikovaný na základe oficiálneho ratingového systému Pan European Game Information a Entertainment Software Rating.
Zdroj: Oxfordská univerzita