Väčšina stredných škôl zverejňuje ukážky testov na prijímacie skúšky minimálne na webových stránkach, čiže predstavu o požiadavkách školy a náročnosti otázok už určite žiaci aj rodičia vytvorenú majú. Niekoľko týždňov pred prijímačkami je však najvyšší čas začať, respektíve zvýšiť prípravu. „Vhodné je učenie si rozvrhnúť do celkov a pri každom z nich si stanoviť termín, v ktorom sa mu bude žiak venovať. Posledných desať dní alebo minimálne týždeň pred skúškami sa odporúča vyčleniť na opakovanie,“ radí pedagogička Darina Kuseková. Počas systematickej prípravy presne rozdelenej do časových úsekov podľa pedagogičky žiaci zistia, čo im ide dobre a pri ktorých učivách musia pridať. K veciam, s ktorými majú problém sa môžu navyše vracať aj počas dní vyhradených na opakovanie.
S vecami, ktoré im idú, netreba zbytočne strácať čas, stačí si ich preopakovať. Deti by sa mali snažiť riešiť pre ne ťažké úlohy, nemali by sa báť požiadať o pomoc rodičov, súrodencov, spolužiakov. Zvážiť sa oplatí aj doučovanie. Niekoľko hodín odbornej prípravy dokáže viac ako týždne bezvýsledného vysedávania nad knihami. Mnoho rodičov sa navyše spolieha na to, že škola, ktorú dieťa navštevuje, ho naučí všetko, čo na prijímačky treba. „Áno, niektorým žiakom naozaj môžu stačiť vedomosti získané na základnej škole, ale spoliehať sa iba na to sa nemusí vyplatiť,“ hovorí Kuseková. „V praxi sa stretávam s tým, že žiaci z najlepšie hodnotených základných škôl nezvládnu prijímačky. A to najmä vtedy, ak sa hlásia na výberovú školu s vysokých počtom prihlásených uchádzačov,“ dodáva. Práve takéto školy si podľa nej môžu dovoliť nastaviť latku vysoko a uchádzačom o štúdium predložiť náročnejšie testy, ktoré nemusí bez prípravy zvládnuť ani jednotkár.
Mnoho detí sa podľa pedagogičky nevie správne učiť. „Príprava na prijímačky by mala byť nielen systematická, ale aj efektívna, inak nad testami strávia deti zbytočne veľa času bez očakávaného výsledku,“ vysvetľuje Kuseková. Dieťa by sa malo učiť v čase, keď mu mozog najlepšie funguje. Pre niekoho je ideálny čas skoro popoludním, u iného podvečer alebo neskôr večer, prípadne skoro ráno. Rozhodne si však učenie netreba rozvrhnúť na časy, keď má dieťa iné aktivity – vráti sa napríklad unavené zo športového tréningu. V tieto dni by sa dieťa malo venovať učeniu menej, urobiť sa napríklad iba testy, čo zaberie dvadsať minút. Vo voľnejšie dni môže príprave venovať viac času a namiesto polhodiny sa učiť 45 minút.
Takisto nemá zmysel vysedávať nad učebnicami dlhé hodiny. Hodina bez prestávky je veľa. Polhodina denne venovaná každému predmetu postačuje. Keď je dieťa nútené učiť sa naraz, doprajte mu prestávky. „Nezáleží na tom, či sa dieťa učí po príchode zo školy, alebo večer, dôležitá je pravidelnosť,“ dodáva pedagogička.