Vplýva duchovný život na zdravie detí? Vedci z Harvardu poznajú odpoveď

Mnohí rodičia sa snažia viesť svoje deti k duchovnému životu. Zaujímavé výsledky preukázala aj štúdia z minulého roka, ktorá sa venovala práve tejto oblasti. Duchovný život podľa nej ovplyvňuje zdravie detí v rannej dospelosti.

28.07.2019 23:00
rodina, rodičia, deti Foto:
Ilustračné foto.
debata

Či už veríte v Boha alebo nie, modlíte sa každý deň, prípadne vôbec, vedci prišli na zaujímavú spojitosť so zdravím a celkovo životným štýlom človeka. Štúdia z Harvardu sa pozrela na vplyv náboženstva v súvislosti so zdravím detí v neskoršom veku.

Harvardská štúdia zistila, že ľudia, ktorí počas detstva a dospievania chodili na bohoslužby, zúčastňovali sa modlitieb a meditácií, majú pozitívnejší prístup k životu, sú dobre naladení a spokojnejší so svojím životom ako tí, ktorí nemajú žiadne alebo len malé duchovné návyky. Zároveň tiež štúdia hovorí o tom, že títo ľudia (veriaci) sú väčšinou nefajčiari, nesiahajú neskôr po drogách a iných návykových látkach, prípadne nemajú problémy s rôznymi sexuálnymi prenosnými chorobami.

"Mnoho rodičov svoje deti vychováva vo viere a náboženstve a naša štúdia ukazuje, že to môže výrazne ovplyvniť ich zdravie, duševné zdravie a celkový pocit šťastia a pohodu,“ hovorí autorka štúdie Ying Chen. Podľa nej sú práve tieto zistenia dôležité v tom zmysle, aby sme lepšie pochopili zdravie a zároveň aj zvyky rodičov.

Výskum a výsledky

Vedci tak chceli zistiť, ako veľmi ovplyvní náboženstvo (modlitby, meditácie) v mladosti fyzické zdravie a duševnú pohodu ľudí. V rámci tejto štúdie tak analyzovali údaje od 5 000 detí vo veku od osem do 14 rokov z dvoch dlhodobých štúdií. Do výskumu zahrnuli aj zdravie matky, sociálno-ekonomické postavenie, príznaky depresie či históriu požívania návykových látok.

A čo nakoniec zistili? Výsledky ukázali, že tí, ktorí pravidelne (minimálne raz týždenne) navštevovali bohoslužby, mali až o 18 % väčšiu šancu byť šťastnejší ako mladí vo veku 23–30 rokov. Zaujímavé je tiež zistenie, že v porovnaní s ostatnými, ktorí nechodili na bohoslužby, resp. nemali duchovné návyky, mali až o 29 % väčšiu pravdepodobnosť, že z nich budú dobrovoľníci v rámci jednotlivých komunít.

Menej sexu, menej prenosných chorôb?

U ľudí, ktorí sa v mladosti každý deň modlili alebo meditovali, bolo o 16 % pravdepodobnejšie, že neskôr prežijú viac šťastia v porovnaní s tými, ktorí sa nikdy nemodlili a meditovali. Rovnako sa u nich znižuje aj predpoklad aktívneho sexuálneho života, až o 30 % menšia pravdepodobnosť, že by mali sex v mladom veku. V dôsledku čoho je o 40 % menej pravdepodobné, že sa nakazia pohlavne prenosnou infekciou.

Štúdia ďalej zhrnula, že tí, ktorí sa modlia denne, sú viac spokojní, majú vyššiu sebaúctu, nižšie riziko depresie, ale napríklad aj nižšiu pravdepodobnosť fajčenia. Okrem toho dokonca predpokladajú, že u nich je oveľa vyšší predpoklad, že budú voliť.

Štúdia však má svoje „muchy“. Napriek tomu autori štúdie hovoria aj o niektorých jej nedostatkoch, pretože sa nezamerali napríklad na všetky rasy, matky všetkých detí zas pracovali v ošetrovateľstve, čo mohlo viesť ku skresleným výsledkom.

Celý článok si môžete prečítať TU.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #štúdia #vedci #Harvard #náboženstvo a deti