Mladých maturantov zo Slovenska láka najmä štúdium na vysokých školách v Českej republike. Nie je to ďaleko, kultúra i spôsob života sa tam veľmi nelíšia, odpadá i jazyková bariéra a tamojšie univerzity majú špičkové vybavenie. Aj to sú dôvody, prečo tam dnes študuje až šesťkrát viac Slovákov ako v roku 2000. Vtedy ich tam evidovali vyše 3 700, dnes ich je už viac ako 20-tisíc. Tvoria tak vyše polovicu všetkých zahraničných študentov v Česku.
Slováci sa tam pritom tešia povesti aktívnych a šikovných ľudí. "Ukazuje sa, že o štúdium v Česku majú záujem tí úplne najlepší maturanti. Vysávame slovenské mozgy. Slováci sú v tomto ohľade vlastne chudáci,“ zhodnotil kriticky už pred rokmi riaditeľ českého Strediska vzdelávej politiky Jan Koucký. Ako dodal, po skončení štúdia zostáva v Česku necelá polovica slovenských absolventov, menej ako polovica sa vracia domov a asi desatina odchádza pracovať do iných zahraničných krajín.
Výsledkom však je, že slovenskí študenti chýbajú doma. Situáciou sa preto zaoberá i vedenie UK, ktoré by mladé talenty chcelo udržať na Slovensku. „Nemyslíme si, že sú české školy kvalitnejšie. Univerzita Komenského má rovnako kvalitné študijné programy. Niektoré sú lepšie u nás a niektoré zas u susedov. České vysoké školy však dlhodobo viac investujú do marketingu,“ porovnal prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk. Univerzita Komenského sa preto ako celok prvý raz objaví aj na veľtrhu vzdelávania v Brne.
"Nejde až tak o oslovenie českých študentov, aby prišli študovať k nám. Je to skôr plán strednodobého obdobia. Momentálne by sme však chceli motivovať slovenských študentov rozhliadajúcich sa po štúdiu v Českej republike, aby predsa len zvážili štúdium na Slovensku,“ vysvetlil Masaryk. Záujemcov tam oslovujú spoločne s ďalšou špičkovou univerzitou z Bratislavy – so Slovenskou technickou univerzitou.
Užitočnou stratégiou je však aj headhunting stredoškolákov na rozličných medzinárodných a domácich olympiádach. Cieleným oslovovaním víťazov odborných súťaží sa Univerzite Komenského darí motivovať k štúdiu viacerých úspešných študentov. Niektoré fakulty ich prijímajú bez prijímacích pohovorov, prípadne im ponúkajú jednorazové štipendium už v prvom semestri.
Napríklad Erik Mokroš ešte na strednej škole získal Cenu dekana Prírodovedeckej fakulty UK za najlepší stredoškolský výskum v oblasti zisťovania účinku koloidného roztoku striebra v porovnaní s bežne používanými antibakteriálnymi liečivami.
"Zistili sme značnú toxicitu, keď tento roztok rozkladal červené krvinky a zabraňoval tvorbe enzýmov, no pri použití napríklad na aknóznu pleť mal výborné antibakteriálne účinky,“ priblížil svoj výskum Mokroš, ktorý teraz na UK v prvom ročníku študuje biológiu. Svoj projekt prezentoval i na celoštátnom festivale vedy a techniky AMAVET. Vďaka nemu získal tiež striebornú medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu.
Podobne sa na základe aktívneho oslovenia dekana Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK pre štúdium na tejto škole rozhodla i študentka fyziky Natália Tóthová, riešiteľka celoslovenského kola matematickej, fyzikálnej aj chemickej olympiády.
UK si za svoju alma mater pre jej renomovaných odborníkov a prestíž vybral tiež Martin Barka. So svojou prácou Pozorovanie vtáctva v Lednici vyhral krajské kolo biologickej olympiády a v celoštátnom skončil piaty. "Záujemcom o štúdium odporúčam navštíviť deň otvorených dverí, stretnutie so študentmi a pedagógmi veľmi pomôže pri rozhodovaní,“ odporučil dnes už študent systematickej biológie.
Univerzita Komenského tento rok prvýkrát zorganizovala aj celouniverzitný deň otvorených dverí pre záujemcov zo stredných škôl. Vďaka spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom mali stredoškoláci v ten deň (5. novembra) voľno. Dostali množstvo informácií, mohli si prezrieť i jednotlivé fakulty.
Foto: UK
"Kvalitnú univerzitu nerobia len kvalitní vedci a pedagógovia, ale aj kvalitní študenti. Práve oni sú hnacím motorom, ktorý posúva celú univerzitu vpred. Som presvedčený, že zvýšenie počtu kvalitných študentov sa časom prejaví aj na ešte kvalitnejšom štúdiu,“ komentoval podujatie rektor UK Marek Števček.
Úspech UK vo svetových rebríčkoch
Univerzita Komenského opäť boduje. Po dlhých rokoch, keď sa našim vysokým školám nedarilo presadiť v medzinárodných rebríčkoch, pomaly vidieť zmenu. Univerzita Komenského (UK) v Bratislave sa tak nedávno dostala do Šanghajského rebríčka a potom aj do moskovského.
V hodnotení Šanghajského rebríčka akademických predmetov za rok 2019 sa UK umiestnila v kategórii prírodných vied v prvej päťstovke. V predmete fyzika jej patrí 201. – 300. miesto, v matematike je na 401. – 500. mieste a vo vedách o Zemi na 401. – 500. mieste.
Celkovo sa do tohto známeho hodnotenia zapojilo až 4 000 univerzít z celého sveta. V prvej päťstovke rebríčka sa napríklad nachádza aj Karlova univerzita v Prahe a Masarykova univerzita v Brne (v niektorých predmetoch), no okrem UK žiadna iná slovenská univerzita neuspela.
Hodnotenie obsahuje 54 akademických predmetov naprieč prírodnými vedami, inžinierstvom, biologickými, lekárskymi a spoločenskými vedami. Kritériá v rebríčku sú stanovené na základe vedeckých časopisov, v ktorých sa v daných oblastiach publikuje, a tiež na základe identifikácie najvplyvnejších a najspoľahlivejších medzinárodných ocenení vo svojich odboroch.
„Vzhľadom na financovanie slovenského školstva a slovenskej vedy je obdivuhodné, že Univerzita Komenského má svoje postavenie medzi inými svetovými univerzitami sveta. Najmä v oblasti prírodných vied sa dokážeme vyrovnať svetovým špičkám. Verím, že aj v ostatných oblastiach si postupne vybudujeme meno rešpektovanej inštitúcie, ktorá má čo ponúknuť, a to kvalitných a vzdelaných odborníkov,“ komentoval to rektor UK Marek Števček.
Najväčšia slovenská univerzita pred mesiacom prerazila i v ďalšom svetovom rebríčku, ktorý zostavujú v Moskve (Moscow International University Ranking – The Three University Missions Ranking 2019). Z umiestnených 1 200 univerzít zo 79 krajín sveta jej tam patrí 351. – 400. miesto, čím potvrdila líderskú pozíciu medzi slovenskými vysokými školami.
Toto celkové hodnotenie univerzít sa zameriava na tri oblasti: vzdelávanie (relevancia 45 percent), veda (25 percent) a vplyv univerzity na spoločnosť (30 percent). Okrem UK sa do rebríčka dostali ešte dve vysoké školy z našej krajiny – Slovenská technická univerzita v Bratislave (701. – 800. miesto) a Technická univerzita v Košiciach (1 001. – 1 100. miesto). Na prvých troch priečkach moskovského rebríčka sa inak nachádzajú tri americké univerzity: Harvardova, Massachusettský technologický inštitút a Univerzita v Pensylvánii.
Metodológiu a zoznam kritérií rebríčka posudzovalo 25 expertov na terciárne vzdelávanie zo 16 štátov sveta. V rebríčku sa nachádzajú univerzity, ktoré dosiahli vedúce postavenie v globálnych univerzitných alebo v národných akademických rebríčkoch uvedených v zozname Inventory of National Rankings (IREG), prípadne vykazovali vysoký výkon podľa Web of Science – najväčšej medzinárodnej databázy publikovaných vedeckých citácií. Moskovský rebríček je pritom pomerne nový, svoje výsledky zverejňuje iba tretí rok.
V tomto roku sa UK presadila tiež v novom meraní rebríčka THE WUR – The University Impact Ranking, kde skončila v prvej stovke (76. miesto), vo svetovom rebríčku RUR sa nachádza na 417. priečke. V prestížnom rebríčku Best Global Universities jej zase patrí 533. miesto. Vedúcu pozíciu medzi domácimi vysokými školami si udržiava aj v slovenskom rebríčku UniRank.