Deti na Madagaskare chodia do školy bez reptania

, 04.02.2020 14:30
madagaskar skola
Deti chodia do školy s radosťou. Zdroj: archív R.M.

Na konci minulého roka vycestovala učiteľka prvého stupňa na ZŠ v Starej Kremničke Renáta Mariničová na ostrov Madagaskar. Cieľom jej výpravy bolo priniesť tamojším žiakom základné učebné pomôcky, spoznať miestny školský systém a vymeniť si vzájomné skúsenosti s kolegami z ostrova. Mariničovú privítali deti na Madagaskare v slovenskom jazyku a jednou zo svojich najobľúbenejších piesní - Kukulienka, kde si bola.

Vďaka výhre v júni minulého roka v projekte Vedomostné ostrovy mohla Renáta Mariničová vycestovať za kolegami žijúcimi a pracujúcimi na ostrove Madagaskar. V súťaži vytvorila spolu so svojimi žiakmi zo ZŠ Stará Kremnička naj vedomostnú tému do interaktívneho kiosku. Na návštevu tamojších škôl odletela v sprievode menšej partie 15. novembra s 230 kilogramovou batožinovou plnou školských pomôcok, hračiek a užitočných darov.

„Budovy škôl na Madagaskare sú jednoduché, s hlinenou podlahou, s oknami bez skiel a okeníc. Žiaci píšu na tabuľky kriedou, hmotné vybavenie je veľmi skromné,“ písala už počas svojho pobytu na Madagaskare na jednej zo sociálnych sietí.

„V triede sú jednoduché lavičky bez operadla, jednoduché školské lavice, učiteľský stôl, stolička a metla. Chýba voda, chýba elektrina. Záchody sú vonku a fungujú na jednoduchom princípe stúpačkových latrín,“ informovala o podmienkach, ktoré sa bežnému Slovákovi môžu zdať katastrofálne, no pre Malgašov, ako sa miestni obyvatelia nazývajú, priam nadštandardné. Domáci hovoria, že každého Európana, ktorý sem zavítal, zaujímala najmä hygiena.

„Funguje, ale za ťažkých podmienok. Naša slovenská priateľka Anežka tu dala vystavať zberač dažďovej vody na zmývanie záchodov a umývanie rúk. Rozprávala nám, ako deti nechápali, prečo by mali použiť túto vzácnu látku Zeme iba na to, aby si len tak pooblievali ruky. Považovali to za plytvanie. Tento jednoduchý a nenákladný systém sa síce stal hotovým zázrakom, no keďže je závislý od zrážok, stáva sa, že býva v časoch sucha prázdny. Aj počas našej návštevy to tak bolo.“

Do školy s radosťou

Učitelia na Madagaskare sú vážení obyvatelia a keďže väčšina detí musí doma od skorého útleho veku pracovať, do školy, kde im je umožnené sa vzdelávať a hrať, chodia bez reptania. „Všimla som si, že oproti našim sú malgašské deti šťastnejšie, akoby nepoznali nudu, sú veľmi slušné a vďačné. Niektorým trvá cesta do školy aj dve hodiny, napriek tomu sa do nej zakaždým veľmi tešia. Život na Madagaskare je tak celkovo veľmi obohacujúci, ľudia tu žijú múdrosťami, ktoré im pomáhajú žiť pokojnejšie. “Minulosť patrí predkom, budúcnosť bohu a prítomnosť nám”, to je jedna z nich, ktorú si so sebou odnášam ja,“ povedala po príchode na Slovensko Mariničová.

Slovenka založila školu na Madagaskare

Jednu zo škôl, ktoré navštívila, založila na Madagaskare vášnivá cestovateľka zo Slovenka. Jej žiaci preto Slovensko poznajú. „Osobne sa nám podarilo navštíviť a spoznať len dve školy. Ostatné sme videli z minibusu. Veľmi ma dojalo, keď nás privítali jednou z ich obľúbených piesní – “Kukulienka, kde si bola“. Dokonca vedeli, kde leží Slovensko aj ako chutia Tatranky. My sme ich naučili hru “Hlava, ramená, kolená, palce“. Oni si to potom preložili a naučili nás to aj v malgašskom jazyku. Nemajú tu zošity, ani knihy. Učitelia pre nich čerpajú vedomosti z kníh. Tí lepšie situovaní kolegovia majú doma slabší internet.“

Priestory školy. Zdroj: archív R.M.
Priestory školy. Zdroj: archív R.M.

Inak ako na Slovensku

Systém tu teda funguje úplne inak ako u nás. Deň otvorených dverí tu majú po celý rok, pretože na školách nemajú dvere. Povinná školská dochádzka je zas veľmi krátka a za štúdium na strednej škole si už musia Malgaši priplatiť.

A ako je to so skúškami? „Na záver štvrtého ročníka prechádzajú deti skúškami. Kto ich neurobí, do školy ďalej chodiť nemôže. Ak chce žiak v štúdiu pokračovať na strednej škole, potrebuje zaplatiť poplatok 200 eur ročne. Pre dieťa z početnej a chudobnej rodiny to môže byť problém,“ hovorí s poľutovaním slovenská učiteľka.

Ľahké to nemajú ani samotní pedagógovia. Ich platy sa pohybujú na úrovni okolo 130 eur mesačne. V niektorých triedach zodpovedajú aj za päťdesiat detí. „Spoznala som tu napríklad mladú kolegynku Lily. Má okolo tridsať rokov a vyučuje angličtinu. Žije skromne a sama. Muža, čo by jej pomohol, nemá. Vyučuje na škole, sama chová niekoľko nádherných, čistých a bucľatých svíň, stará sa o svoju mamu a tiež malú sirotu, ktorú sa rozhodla osvojiť. Návšteva v jej skromnom domčeku bola nezabudnuteľná.“

Darčeky pre tamojšie deti. Zdroj: archív R.M.
Darčeky pre tamojšie deti. Zdroj: archív R.M.

Pohostinnosť

A čo prekvapilo slovenskú učiteľku najviac? Bola to najmä pohostinnosť domácich. „Na jednej strane ma zarmucovala veľká chudoba, no na tej druhej prekvapila pohostinnosť obyvateľov. Biely človek (vaza) je pre nich bohatý a vážený dobrý človek. V meste i na trhoch nás zdravili salama a po nákupoch sa s nami oduševnene lúčili veloma. V nedeľu počas omše nám pán farár poďakoval za dary pre deti asi pred štyristo občanmi a títo všetci nám vyjadrili vďačnosť ich špeciálnym zrytmizovaným potleskom, vystreli k nám ruky dlaňami nahor a všetci naraz vyslovili slová vďačnosti – suva,“ rozpráva o momente, ktorý ju veľmi zasiahol.

Mariničová je pripravená sa na Madagaskar vrátiť. „Keď som sa s mojimi žiakmi prihlásila do projektu Vedomostné ostrovy, nikto neveril, že by mohli vybrať práve nás. Patríme medzi najmenšie školy na Slovensku, a preto by som rada posmelila aj ostatné školy, bez ohľadu na to, či patria k tým veľkým alebo najmenším, aby si všímali podobné aktivity a nebáli sa do nich zapájať. Čas, ktorý pri tom strávia, za to stojí. Moja cesta na Madagaskar mi priniesla okrem iného aj nových priateľov. So školami sme si vymenili adresy. Naďalej si vymieňame tipy, pozdravy a s našou pani riaditeľkou, ktorú som si vzala ako doprovod, sme rozhodnuté sa sem ešte niekedy v živote vrátiť,“ uzavrela svoje skúsenosti z cesty Renáta Mariničová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Renáta Mariničová #madagaskar
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku