V prieskume, ktorý zverejnilo aj ministerstvo školstva, mali rodičia pozitívny názor na slovné hodnotenie. Aké hodnotenie žiakov však preferujú rodičia na Facebooku? „ Za mňa je to slovné hodnotenie. Žijem v Holandsku a tu chodia do školy aj moje deti. Známky na základnej škole nedostávajú, celý rok sa učia a priebežne máme individuálne stretnutia s učiteľom, ktorý hodnotí priebeh vzdelávania,“ vyjadrila svoj názor Katy Singh v skupine s názvom Vnímaví a kontaktní rodičia. Podľa nej holandskí učitelia hodnotia žiakov slovne písanou formou na polročnom a koncoročnom hodnotení.
„Nemáme žiadne stresy zo známok, žiadne rozdiely medzi lepšími a horšími žiakmi. Skutočný hlad po vedomostiach nie je umelo vytvorený porovnávaním známok,“ píše ďalej mamička, ktorá pochádza zo Slovenska. Na záver dodáva, že známky znižujú kvalitu vzdelávania, pretože sú rušivým elementom ako pre deti, tak aj pre učiteľa a zároveň stres pre rodiča a dieťa.
„Som za slovné hodnotenie, vyzdvihnúť snahu a upozorniť na nedostatky. Moje deti to zažili v Rakúsku už pred 20-timi rokmi. Učitelia pre nás rodičov mali párkrát do roka vyhradený čas na individuálne rozprávanie sa, robili pre rodičov a deti rôzne kultúrne, športové stretnutia, akadémie, divadielka. Rodičia sme sa všetci poznali, riaditeľka poznala takmer každého. Treba poznamenať, že to bola menšia škola a polosúkromná. Ak bolo treba, tak sme rodičia škole veľmi pomáhali,“ hovorí svoj názor v spomínanej skupine Jana Ondrušková.
Tak ako to je? Ohodnotiť slovne či známkou? „Určite slovne. Deti to viac motivuje než „lepšia“ alebo „horšia“ dvojka, trojka, atď. Myslím si, že viacerí poznáme toto slovné spojenie,“ píše v príspevku Petra Gombášová.
Nie je to však len o hodnotení, treba vedieť aj spätnú väzbu. Práve na to poukazujú i niektorí rodičia. „Ako pedagóg aj rodič by som odpovedala, že známky a slovné hodnotenie nepotrebujem ani ja, ani deti. Čo posúva je spätnú väzba. Vyžiadaná. Deti si vedia dať spätnú väzbu samy, už aj prváci,“ píše svoj názor Margaréta L. Knapiková.
K téme spätnej väzby sa vyjadrili aj ďalší rodičia. „Pri dávaní spätnej väzby je dôležité sa spýtať, či je prijímateľ na ňu pripravený. Preto si aj ja myslím, že deti by mali byť súčasťou nastavovania celého procesu,“ píše v diskusii Miroslava Kiripolská.
Ako na slovné hodnotenie?
Slovne zhodnotiť niekoho nemusí byť vôbec jednoduché. Ako niekoho pochváliť, motivovať a posúvať dopredu? Slovné hodnotenie môže niesť so sebou určité riziká, poukázali na to aj samotní rodičia. „Ako riziká slovného hodnotenia vnímam práve tie nálepky: „si super, si šikovná a obľúbená žiačka,…“,“ vysvetľuje ďalej Margaréta L. Knapiková.
Aj keď sa to možno na prvý pohľad nemusí zdať náročné, slovné hodnotenie môže predstavovať pre učiteľov skutočné neľahký proces. Dôležité je totiž i to, akú podobu bude slovné hodnotenie nakoniec v skutočnosti mať. „Šesť rokov robíme s deťmi iba slovné hodnotenie. Je náročnejšie ako známkovanie a jeho dopad na výsledky, klímu a motiváciu je úplne iný ako pri známkovaní. Problémom nie sú známky, ale ich dopad a mechanizmy, ktoré štartujú. Mimochodom, myslieť si, že učitelia zvládnu slovné hodnotenie bez prípravy a podpory, je naozaj naivné. Ak však niekto za slovné hodnotenie nepovažuje vyjadrenie typu: „Si super!“,“ vyjadrila sa v skupine rodičov aj Miroslava Kiripolská.
Nielen žiakov, ale aj učiteľov čaká určite náročné obdobie uzatvárania „známok“. Názory diskutujúcich sme získali prostredníctvom sociálnej siete Facebook, pričom boli ako reakcia na článok, ktorý informoval o tom, že rodičia slovné hodnotenie žiakov vítajú. Pôvodný článok môžete nájsť TU.