Začiatkom mája (7.5.2020) boli zverejnené výsledky finančnej gramotnosti žiakov – Medzinárodná správa štúdia PISA 2018 – Volume IV, pričom okrem správy boli „zverejnené aj Prvé výsledky medzinárodného výskumu 15-ročných žiakov z oblasti finančnej gramotnosti PISA 2018 z pohľadu Slovenska. Slovenská republika sa zapojila aj do tretieho cyklu testovania finančnej gramotnosti v rámci medzinárodnej štúdie OECD PISA 2018. Finančná gramotnosť je doplnkovou doménou štúdie PISA, Slovensko sa dobrovoľne zapojilo do každého z doteraz realizovaných meraní finančnej gramotnosti (v rokoch 2012, 2015, 2018),“ informuje na svojej stránke Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania NÚCEM.
Do testovania finančnej gramotnosti sa zapojili aj žiaci zo Slovenska, v poslednom cykle PISA 2018 sa zapojilo spolu 20 krajín. Z toho bolo 13 krajín OECD (Austrália, Kanada, Čile, Estónsko, Fínsko, Taliansko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Slovenská republika, Španielsko a Spojené štáty americké) a sedem partnerských krajín (Brazília, Bulharsko, Gruzínsko, Indonézia, Peru, Ruská federácia a Srbsko). „Úlohy z oblasti finančnej gramotnosti riešilo na celom svete v roku 2018 približne 117 000 žiakov,“ píše sa vo zverejnenej tlačovej správe, pričom u nás na Slovensku si finančnú gramotnosť otestovalo 3 400 žiakov vo veku 15 rokov všetkých typov škôl zapojených do štúdie PISA 2018. „Testovanie finančnej gramotnosti PISA realizoval NÚCEM v dňoch 16. – 27. apríla 2018 na vzorke 357 slovenských škôl.
Ako sa darilo slovenským žiakom? Čo sa týka finančnej gramotnosti, tak slovenskí žiaci nedosiahli práve ideálne výsledky. Podobné výsledky ako Slováci dosiahli študenti z Talianska, pričom horšie ako SR sú na tom žiaci v Čile. „Slovenská republika dosiahla vo finančnej gramotnosti v štúdii PISA 2018 výkon na úrovni 481 bodov, pričom priemer krajín OECD bol 505 bodov. Priemerné skóre slovenských žiakov sa tak nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Porovnateľný výkon ako žiaci SR dosiahli žiaci z Talianska. V rámci krajín OECD dosiahlo signifikantne nižší výkon ako Slovensko iba Čile,“ hovorí o výsledkoch tlačová správa NÚCEM.
Nezlepšili sme sa
Ak by sme však porovnali výsledky testovania s minulými testovaniami, tak v podstate stagnujeme – a teda výkon žiakov z roku 2018 je porovnateľný s rokom 2012. „Z hľadiska trendov sme vo finančnej gramotnosti v PISA 2018 zaznamenali štatisticky významné zlepšenie výkonu slovenských žiakov (až o 36 bodov) oproti roku 2015. V porovnaní s rokom 2012, kedy bolo testovanie v oblasti finančnej gramotnosti realizované po prvýkrát, je skóre slovenských žiakov v roku 2018 o 11 bodov vyššie, čo však nepredstavuje signifikantný rozdiel. Znamená to, že výkon slovenských žiakov dosiahnutý v roku 2018 je na úrovni výkonu z roku 2012. Výkon slovenských dievčat a chlapcov bol v oblasti finančnej gramotnosti v PISA 2018 porovnateľný.“
Napríklad žiaci z rizikových skupín majú vôbec problém riešiť problematiku financií, pričom problém im môžu robiť aj základné otázky. „V treťom cykle štúdie sa do rizikovej skupiny zaradilo 21,2 % slovenských žiakov, pričom v priemere krajín OECD túto skupinu tvorí 14,7 % žiakov. Žiaci patriaci do rizikovej skupiny nie sú schopní v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy týkajúce sa financií. Ak porovnávame percentuálne zastúpenie slovenských žiakov v rizikovej skupine s predchádzajúcimi cyklami štúdie PISA, vidíme, že v roku 2018 bol percentuálny podiel žiakov zaradených do rizikovej skupiny o 13,5 percentuálneho bodu nižší ako v roku 2015 (34,7 %), pričom tento rozdiel je štatisticky významný. Rozdiel oproti roku 2012 (22,8 %) je 1,6 percentuálneho bodu, čo nie je štatisticky významné. Znamená to, že percentuálny podiel žiakov, ktorí sa v roku 2018 zaradili svojim výkonom do rizikovej skupiny, je porovnateľný s rokom 2012.“
Stále máme nízke zastúpenie 15-ročných žiakov na top úrovni. „Na opačnej strane výkonového spektra môžeme voči cyklom 2015 a 2012 pozorovať v PISA 2018 porovnateľné percentuálne zastúpenie našich 15-ročných žiakov v tzv. top úrovni dosahujúce 7,2 % žiakov. Je žiaduce, aby výsledkom vzdelávania bol čo možno najvyšší podiel práve takýchto najúspešnejších žiakov. Percentuálny podiel žiakov v top skupine, teda najvyššej výkonovej skupine, je na Slovensku oproti priemeru krajín OECD (10,5 %) vo finančnej gramotnosti signifikantne nižší.“
Slovenskí žiaci a prax
Takéto štúdie získavajú aj prehľad o tom, ako žiaci získavajú informácie o finančných záležitostiach. Slovenskí žiaci majú najviac informácií o financiách práve od svojich rodičov a ďalej čerpajú informácie i z internetu. „Žiaci, ktorí získavajú informácie o finančných záležitostiach od učiteľov, dosiahli (po započítaní vplyvu ESCS) rovnaký výkon ako tí žiaci, ktorí informácie o finančných otázkach od učiteľov nezískavajú. Slovenskí žiaci získavajú informácie o finančných záležitostiach prevažne od rodičov (92,6 % žiakov vybralo túto možnosť v dotazníku) a z internetu (uviedlo ju 78,8 % žiakov),“ hovoria zverejnené výsledky v tlačovej správe.
Okrem toho sú tiež zaujímavé zistenia o tom, koľko žiakov má platobnú kartu, či žiaci nakupujú na internete a koľko žiakov používa svoj mobil na zaplatenie. „Na základe sledovania ďalších faktorov ovplyvňujúcich výkon žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bolo zistené, že v krajinách OECD má bankové konto 54 % 15-ročných žiakov a 45 % žiakov vlastní platobnú alebo debetnú kartu. Ďalej v krajinách OECD si priemerne 73 % žiakov za posledných 12 mesiacov kúpilo niečo online a 39 % žiakov uskutočnilo platbu prostredníctvom mobilného telefónu.“ A ako sú na tom slovenskí žiaci? „Na Slovensku približne polovica 15-ročných žiakov uviedla, že má bankový účet, viac ako 75 % slovenských žiakov realizovalo za posledných 12 mesiacov nákup na internete, viac ako 40 % žiakov má platobnú kartu a rovnaký podiel žiakov za posledných 12 mesiacov uskutočnil platbu prostredníctvom mobilného telefónu.“
Tieto odpovede tiež ukázali, že tí žiaci, ktorí používajú financie či už prostredníctvom mobilného telefónu, karty alebo nakupujú na internete, sú finančne gramotnejší. „Žiaci, ktorí v dotazníku uviedli, že majú platobnú kartu, za posledných 12 mesiacov nakupovali prostredníctvom internetu, či uskutočnili platbu mobilným telefónom, dosiahli signifikantne vyššie skóre v teste finančnej gramotnosti v porovnaní so žiakmi, ktorí skúsenosti s uvedenými finančnými službami nemajú.“
Celú tlačovú správu si môžete pozrieť TU.