O špecifickej poruche písania sa toho popísalo už veľa a ťažkostí s písaním u detí sa prejavujú pomerne často. Podľa odborníkov je preto dôležité, aby sa problém včas diagnostikoval, čím presnejšia diagnostika jednotlivých porúch u detí je, tým lepšie sa im v budúcnosť môže dariť aj v škole.
„Dysgrafia je porucha písania, keď človek píše málo čitateľne, mýli si písmená, alebo je jeho písomný prejav inak skreslený,“ vysvetľuje Marek Dobeš zo zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV. Keďže podľa neho je písanie silnou súčasťou našej kultúry a v školách sa mu venuje mnoho pozornosti, deti s dysgrafiou môžu mať problémy v akademickom živote. Navyše sa tieto problémy môžu podľa odborníka ďalej premietať do ich celkovej spokojnosti v škole i v súkromnom živote.
Ako odhaliť dysgrafiu? V súčasnosti sa diagnostika dysgrafie vykonáva profesionálmi, ktorí boli v tejto oblasti vyškolení. „To však znamená, že ich počet je obmedzený a neumožňuje vyšetriť každé dieťa. Takto sa môže stať, že dieťa, ktoré dysgrafiou trpí, ju nemusí mať diagnostikovanú, a preto sa môže stretávať v školskej praxi s problémami,“ upozorňuje Monika Tináková zo Slovenskej akadémie vied (SAV). A tak nedostatok vyškolených odborníkov nestačí dostatočne pokryť potreby tých, ktorí by takéto vyšetrenie potrebovali.
Z minulosti môžu ešte pretrvávať aj určité predsudky k deťom, ktoré spomímaná porucha trápi. Tieto deti nie sú lenivé či neochotné písať, rovnaký názor má aj Tináková: „Dysgrafia sa môže mylne označovať za lenivosť pri písaní, či malú ochotu cvičiť písanie doma.“
Moderné technológie môžu pomôcť aj pri diagnostike, minimálne sa práve o túto možnosť zaujímajú vedci zo SAV. Sú to počítačové algoritmy, ktoré dokážu spracovať údaje a často dokonca presnejšie ako ľudia. „Tu prichádzajú na scénu počítačové algoritmy. Pokroky v počítačovej vede umožňujú, že počítače vedia spracovávať údaje z reálneho sveta a klasifikovať ich s podobnou, niekedy i vyššou presnosťou ako ľudia. Používajú sa napríklad pri diagnostike nádorov z rtg snímkov, či analýze výstupov z magnetickej rezonancie. Počítaču sa prezentuje množstvo údajov a on sa z nich snaží vyextrahovať dôležité znaky, ktoré odlišujú jednotlivé kategórie údajov od seba,“ hovorí Dobeš.
Ako to teda vyzerá? Skríning dysgrafie rieši niekoľko rovín, ktoré treba pri určovaní diagnózy zohľadniť. Podľa Dobeša tak pri skríningu dysgrafie dieťa napíše niekoľko viet na papier. Ten je položený na to prispôsobenom tablete, ktorý uloží nielen samotný grafický prejav. Sleduje, ako dlho dieťa píše, aké prestávky robí, ako silno tlačí na podložku, do akej výšky zdvíha pero a ďalšie desiatky údajov. „Má tak výhodu oproti profesionálnemu vyšetreniu človekom, ktorý zvyčajne analyzuje iba niekoľko charakteristík písma,“ približuje Dobeš.
Potom treba porovnať hodnoty, pričom výsledky sú hotové o pár sekúnd. „Následne algoritmus porovná hodnoty týchto parametrov s hodnotami, ktoré mu boli v minulosti prezentované. V priebehu niekoľkých sekúnd vyjadrí pravdepodobnosť, s akou môže mať dieťa dysgrafiu. Ak je táto pravdepodobnosť dosť vysoká, rodičom dieťaťa sa môže odporučiť návšteva odborníka. Takýmto spôsobom je možné vyšetriť oveľa viac detí a umožniť im včasnú liečbu tejto poruchy,“ dodáva na záver vedec.
Podľa Tinákovej je výskum vo fáze testovania jednotlivých algoritmov.