Rodič nemá suplovať učiteľa či vysvetľovať novú látku, hovorí Ján Papuga

, 28.10.2020 09:40
jan papuga portret
Dlhoročný pedagóg Ján Papuga, zdroj: J.P.

Dlhoročný pedagóg, bývalý riaditeľ, zanietený slovenčinár, ktorý pôsobil v Bratislave, v tom má jasno. Ján Papuga prezradil pocity učiteľov, ale aj skúsenosť žiakov s dištančným vzdelávaním. Kompetencie učiteľov sa vďaka tomu prehĺbili, na druhej strane sa treba pozrieť na problémy, ktoré táto forma učenia prináša. Nie všetci majú doma napríklad technické vybavenie. Pripomína, že si nevie predstaviť doučovať svoje deti, keby nebol učiteľom. To, že je pedagógom, vníma v tomto prípade ako veľkú výhodu oproti ostatným rodičom.

V nasledujúcich riadkoch vám prinášame rozhovor s Jánom Papugom, ktorý prezradil svoj pohľad, skúsenosti a medzery, ktoré vidí v dištančnom vzdelávaní. Prezradil i to, akí sú dnešní študenti, ako si učitelia so situáciou poradili a upozorňuje na to, ako efektívne využiť moderné technológie aj v rámci vzdelávania.

Vy ste medzi učiteľmi a riaditeľmi a, samozrejme, predpokladám, že aj medzi rodičmi, pomerne známy. Počas svojej 21-ročnej praxe ste mali možnosť nasať atmosféru slovenského školstva naozaj intenzívne. Ako hodnotíte minulý školský rok z pohľadu pedagóga?

Za pandémiu nemôžu ani politici. Opatrenia ministerstva v rámci škôl sa riešili veľmi rýchlo a, prirodzene, že sa vyskytli chyby (aj na strane učiteľov, rodičov). Pokyny boli chaotické a niektoré rozhodnutia nesprávne. Napríklad nemožnosť nechať opakovať ročník prvákovi ZŠ, ak nemá predpoklady na nadviazanie na zvládnutie druhého ročníka. Alebo zrušenie maturity či návrat žiakov do škôl v júni! Verím však, že aj táto situácia motivuje ministerstvo školstva spraviť ráznu a rýchlu reformu vzdelávania, ktorá sa nebude opierať iba o pár vyvolených odborníkov so subjektívnymi názormi bez znalosti kontextu regionálneho školstva či bez nadhľadu.

A po praktickej stránke?

Z hľadiska vyučovania v školách bol predchádzajúci školský rok katastrofický, vážne narušil fungovanie škôl, a tým aj kvalitu vzdelávania a výchovy našich žiakov. Nehovorím ani o sociálnych vzťahoch, psychických rozpoloženiach či o strese celej komunity školy, i riaditeľov. Slovensko nemá podmienky na dištančné vzdelávanie najmä v situácii, keď školám chýbajú triviálne veci.

Aké?

Napríklad rýchly internet, notebooky a tablety, priestorové možnosti, didaktické pomôcky, nedostatočné financie na prevádzku, odborní zamestnanci, pezniaze na motiváciu aktívnych učiteľov…

A ako by ste ohodnotili žiakov počas minulého roka? Správali sa zodpovedne? Pripravovali sa?

Žiaci a ich rodiny to zvládali v rámci svojich (až krajných) možností. Nie je samozrejmosťou, že má rodič predpoklady suplovať prácu učiteľa. Navyše, nie v každej domácnosti sú multimédiá, resp. ich dostatočný počet, a internet. Predstavte si to vybavenie, ak má trojdetná rodina naraz online vysielanie. Niektorí žiaci nemajú ani bežné podmienky, ako napr. vlastnú izbu a pracovný stôl. Často práve tí slabší, čo potrebujú kontaktný prístup.

Veľa žiakov sa sťažovalo, že nechápu učivo cez online, že potrebujú kontakt, atmosféru školy, spolužiakov, čo im úplne verím. Isto, je aj časť žiakov, čo dištančnú prípravu zanedbalo, keďže sa denne hovorilo o nemožnosti opakovať ročník. Veľká časť žiakov pracovala, no osobne neverím, že sa neznížila kvalita ich vzdelania počas domáceho vyučovania. Nepochybujem však, že keby štát pripravil pre školy i žiakov vhodné podmienky, mohlo by sa stať dištančné vzdelávanie jednou z metód, nie však jediným a príliš častým spôsobom.

Čo podľa vás pozitívne priniesla pandémia v rámci vzdelávania? Mne z toho vychádza napríklad to, že sa učitelia museli „popasovať“ viac s modernými technológiami, žiaci tiež…

Žiaci zase pochopili, že technológie slúžia aj na vzdelávanie, a že samoštúdium je takisto neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania.

Kompetencie učiteľov sa významne prehĺbili. Hoci každý učiteľ by mal mať v škole 21. storočia technologické kompetencie v pracovnej náplni, ba mala by to byť podmienka prijatia do nášho povolania. Nešlo však len o „pasovanie sa“ s technológiami.

Znova sme si museli precvičiť obrovskú logistiku pri odovzdávaní prác od žiakov, efektivitu času, rečnícke a organizačné schopnosti. Za cenu, že sa niektorým krátili platy, že nemali čas na svoje rodiny, že pracovali do noci, že museli čerpať svoje energie, že museli reagovať na neraz nepochopiteľné nariadenia zriaďovateľov, úradov i riaditeľov, ktoré si neraz vysvetľovali nariadenia a legislatívu po svojom. Takže znova sa na učiteľov i riaditeľov prehodila zodpovednosť za stav, ktorý spôsobili nečinné alebo zlé školské politiky.

Žiaci zase pochopili, že technológie slúžia aj na vzdelávanie, a že samoštúdium je takisto neoddeliteľnou súčasťou vzdelávania. Avšak k obom typom práce je potrebné žiakov systematicky viesť prierezovo na všetkých predmetoch.

Poďme k študentom. Akí sú to ľudia dnes? Ak sa na to pozeráte aj z pohľadu vašej dlhoročnej praxe.

Dnešní žiaci sú vystavení explózii informácií a rôznym voľnočasovým či vzdelávacích aktivitám. Preto sa neraz zdá, že niečo nevedia, hoci to môže byť preto, že majú problém spracovať informácie a pamätať si ich. Pozor, to sa neraz stáva aj dospelým. Dnešní žiaci majú iné záujmy, neraz sa sústreďujú na to, čo vedia najlepšie, a aj preto sa môže zdať, že nemajú záujem o všetky tie témy v školách, ktoré možno v živote nebudú potrebovať.

Napokon sú dnešní žiaci uvedomelejší, vidia čo sa deje v spoločnosti a vedia, čo všetko im môže prejsť, tak si veci často zľahčujú. Preto bývajú v škole aj „zlí“. Učitelia ich presvedčujú, že by mali konať inak, neraz to však je v rozpore s realitou v bežnom živote, ktorú vnímajú: Načo sa mám namáhať s učením sa, keď to ide aj inak? A toto všetko sa dá napraviť dôkladnou a odbornou reformou školstva a najmä vzdelávacieho obsahu, o ktorom už aj úplný laik vie, že je ďaleko za potrebami modernej doby.

Ako teda vnímate situáciu dnes? Opakuje sa forma vzdelávania. Deti sú doma…

V týchto dňoch je to ešte horšie, lebo ponechali žiakov od druhého stupňa doma, rodičia neraz pracujú, nemôžu s nimi zostať, a tak máme veľkú časť detí bez dozoru, čo sa mi nepozdáva ani z hľadiska bezpečnosti. Navyše prikázali „dochádzku“ na dištančné vzdelávanie, takže žiaci, ktorí nemajú podmienky, budú vnímaní ako záškoláci alebo budú bez učiteľskej interakcie aspoň cez webkameru.

A ak opäť spomeniem technologické, metodické a personálne problémy, budeme radi, ak sa žiaci s online výučbou naučia aspoň tretinu povinného učiva. Zaujímavé je, že aj žiakom prekáža táto forma vzdelávania, paradoxne by mnohí boli radi v škole.

Očakávala by som skôr, že budú radi, že môžu byť doma. A nemáte pocit, že žiaci trávia dnes veľa času pred obrazovkami?

Pred obrazovkami i displaymi smartfónov. A navyše nám riadiace orgány a najmä inšpekcia zdôrazňujú, aby sme prehusťovali aj bežné vyučovacie hodiny v triedach technológiami. Kedy si majú potom deti oddýchnuť od obrazovky? Prečo by nemali byť na technológiách doma, keď im to priamo v škole podsúvajú a neustále na to tlačí štát. Technológie sú veľmi dobrý sluha, sám ich uznávam. Ale sú zlým pánom, ktorý môže deťom rozšíriť obzor, no môže im privodiť aj vážne zdravotné problému už v detskom veku. Fyzické i duševné. Rodičia i učitelia musia poskytnúť alternatívu k tráveniu času „na mobiloch“ a korigovať zdravé používanie techniky.

Ako efektívne by mali žiaci a študenti využívať moderné technológie? Existuje podľa vás nejaký kľúč?

Určite nech sú smartfóny súčasťou vyučovania, no učiteľ má žiakov viesť k ich efektívnemu a cieľavedomému využívaniu.

Technológie sú vynikajúcim zdrojom informácií, prostriedkom tvorivosti a jedinečnou možnosťou komunikácie s ľuďmi, ktorých nemáme šancu denne navštevovať. A na to všetko je veľmi dôležité učiť žiakov kritické myslenie, komunikáciu a jej zásady, e-gramotnosť. Žiaľ, tieto kompetencie tvoria zväčša iba doplnky k učebným predmetom, venuje sa im priestor, ak zostane na hodine čas a často sa chápu ako teoretické témy, ktoré sa reflektujú písaním poznámok o nich a potom písomkou.

Určite nech sú smartfóny súčasťou vyučovania, no učiteľ má žiakov viesť k ich efektívnemu a cieľavedomému využívaniu a učiť ich chrániť sa pred rizikami multimédií.

Čo by ste poradili rodičom? Majú to určite náročné, musia zlúčiť prácu, rodinu a navyše vzdelávanie ich detí z obývačiek. Pre mnohých to musí predstavovať ohromný stres.

Rodičia sa musia hlavne ozvať. Škola nie je iba o učiteľoch. Ak niečo nezvládajú, treba sa skontaktovať so školou a požiadať o riešenie problému. Najmä ak vzniká stres a v rodine panuje nervozita. Osobne si neviem predstaviť doučovať svoje deti, keby som nebol učiteľom alebo mal nižšie vzdelávanie.

Priznávam, že svojmu synovi neviem vysvetliť matematiku. No bez mojej intervencie je bezradný, keďže rovnako ako ja má odpor k tomuto predmetu. Našťastie som pedagóg a poradím si. No takú výhodu nemajú mnohí rodičia.

Komunikácia so školou, učiteľom vie predísť mnohým konfliktom. Ak škola napriek tomu neustúpi, rodič ešte zďaleka nevyčerpal všetky možnosti. Ale je nemožné, aby suploval učiteľa, vysvetľoval látku a mal doma techniku rovnajúcu sa výpočtovému stredisku. Ak niekto nechá žiakov v školách, už dávno mal zabezpečiť materiálne a technické podmienky, aby nevznikla diskriminácia žiakov či škôl. Stačí, že už učitelia na seba prevzali bremeno nedostatkov. Prenášať ho však na rodičov je rovnako nesprávne.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#rozhovor #online vzdelávanie #koronavírus #Ján Papuga #druhá vlna koronavírusu #dištančné vzdelávanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku