Online prostredie a moderne technológie idú stále viac do popredia. Súčasná situácia spôsobila, že sa potreba technológii len potvrdila, aj keď informačné technológie už dávno pred vypuknutím pandémie zohrávali dôležitú úlohu práve na pracovnom trhu. Dopyt po odborníkoch rástol a vyzerá to tak, že tento trend pokračuje ďalej.
Prognózy v IT sektore by mohli byť vzhľadom k aktuálnej situácii priaznivé. Či však rastie dopyt po ľuďoch a odborníkoch z tejto oblasti, môžu prezradiť jednotlivé dáta.
Pozícia informačných technológií na trhu práce je stále silnejšia.
„Pozícia informačných technológií na trhu práce je stále silnejšia. V roku 2018 išlo o piate odvetvie s najvyšším počtom pracovných ponúk na Profesia.sk. IT vtedy tvorilo približne desatinu z celkovej ponuky. V roku 2020 tvorí IT už 12 percent zo všetkých ponúk a aktuálne je tretím sektorom s najvyšším počtom ponúk. Viac pracovných ponúk vidíme iba v obchode a vo výrobe,“ povedala pre Pravdu Nikola Richterová, hovorkyňa spoločnosti Profesia.
A ako je to s ponukami v tejto oblasti za posledné obdobie, pribúdajú? „Od januára do 25. októbra sme v tomto sektore evidovali 18 575 pracovných inzerátov. Vlani to bolo za celý rok 29 266 pracovných ponúk. Už teraz je tak jasné, že na konci roka budeme konštatovať medziročný pokles,“ hovorí Richterová.
IT sektor sa obávať nemusí. „Pravdou však je, že pozícia IT na trhu práce narástla v tomto roku aj vďaka koronavírusu. Zatiaľ najkritickejšia situácia bola na trhu práce v apríli. Vtedy sme na našom portáli zaznamenali iba zhruba 8400 pracovných ponúk, pričom ak už firmy počas tohto obdobia hľadali nových zamestnancov, najčastejšie išlo práve o IT-čkárov. V IT sme v apríli zaznamenali 1583 a počas prvej vlny išlo o odvetvie s najvyšším počtom ponúk,“ vysvetľuje Richterová, podľa ktorej to bolo spôsobené najmä tým, že firmy sa začali hromadne presúvať na home office a obchody sa začali orientovať na online predaj.
IT ponuky rastú
Budúci absolventi technických smerov by sa o nedostatok ponúk tak nemuseli strachovať. O prognóze pracovného trhu hovoria aj personálne agentúry a to aj v prípade IT sektoru. Akú skúsenosti majú, rastie dopyt po ľuďoch z tohto sektora?
Väčšina ľudí pracuje z domu, z tohto dôvodu narastá počet IT projektov.
„Áno rastie. Myslím si však, že bez ohľadu na aktuálnu situáciu sme v najvypuklejšej digitálnej dobe. Všetko je dnes digitálne, väčšina ľudí pracuje z domu, z tohto dôvodu narastá počet IT projektov a tým aj dopyt po ľuďoch narastá,“ približuje problematiku pre Pravdu aj Zuzana Valková, HR špecialistka a headhunterka z personálnej agentúry Henst, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti ľudských zdrojov.
Agentúry, ktoré pôsobia v oblasti personálneho poradenstva, vidia problém napríklad v tom, že aktuálne si firmy riešia nábor nových zamestnancov po vlastnej osi. „Keďže sme agentúra, počet ponúk sa nezvýšil. Registrujeme, že zamestnávatelia sa snažia obsadzovať si pozície najmä po svojej linke a tým šetriť svoje náklady. Avšak všeobecne je počet ponúk na trhu dostatok, čo môžeme vidieť na pracovných portáloch a sociálnych sieťach,“ hovorí Valková.
Aké ponuky sú momentálne TOP?
Zamestnávatelia podľa Richterovej zo spoločnosti Profesia hľadajú v roku 2020 v IT najčastejšie nových ľudí na pozície programátorov, IT konzultantov, softvérových inžinierov, IT analytikov, IT/Technical support špecialistov, správcov informačných systémov, systémových administrátorov, IT architektov či IT testerov.
Ako veľmi praje absolventom súčasná situácia na pracovnom trhu? Prichádza otázka, či majú vôbec z čoho vyberať. Všade naokolo sa hovorí o kríze. A rok 2020 nebol podľa Profesie pre absolventov najlepší. „Koronakríza u zamestnávateľov krátkodobo znížila záujem o absolventov – nie však úplne všetkých. Aktuálne, keď počet pracovných ponúk klesol a firmám začalo posielať životopisy viac uchádzačov ako predtým, začali sa zvyšovať požiadavky. To sa prejavilo napríklad aj na vyžadovaní praxe. Podiel ponúk, ktoré nie sú vhodné pre ľudí, ktorí nemajú prax, stúpol,“ hodnotí situáciu Richterová. „Dá sa preto povedať, že absolventi, ktorí získavali prax už počas štúdia, mohli tento rok výrazne pocítiť, že to malo zmysel,“ poznamenala ďalej hovorkyňa Profesie.
V roku 2020 si zrazu firmy mohli dovoliť prijímať tých, ktorí už prax mali.
Podľa nej sú pre firmy absolventi, ktorí nemajú praktické zručnosti a ovládajú iba teóriu, často náklady navyše. Uvádza tiež, že v priemere, keď prichádza takýto nový človek na pracovné miesta, trvá dlhšie, kým sa zaučí a teda začína byť pre zamestnávateľa prínosom.
„V roku 2020 si zrazu firmy mohli dovoliť prijímať tých, ktorí už prax mali. Samozrejme, neplatilo to pre všetky firmy, ale videli sme to najmä pri obľúbených ponukách práce, ako sú administratívni pracovníci, asistenti či office manažéri. Toto sú ponuky práce, kde v niektorých regiónoch Slovenska zareaguje v priemere viac ako 100 uchádzačov, aj preto si niektorí zamestnávatelia dovolili zvyšovať nároky,“ hodnotí Richterová.
A ako sú na tom absolventi, ktorí si vybrali odbor IT? „Čo sa týka absolventov IT, tých práve táto situácia zasiahla najmenej. Spomedzi všetkých absolventov sú na našom trhu práce najžiadanejší,“ upresňuje Richterová.
Koľko si absolventi pýtajú?
Najnižšie platové očakávania týchto absolventov predstavovali v minulom roku 1300 eur v hrubom.
Očakávania absolventov sa môžu rôzniť. Aké skúsenosti uvádza samotná Profesia? Absolventi troch fakúlt na Slovensku očakávajú najvyšší príjem. „Keď sa pozrieme, ktorí absolventi majú na našom trhu práce najvyššie platové očakávania, tak ide najmä o tri fakulty – Fakulta elektrotechniky a informatiky na STU, Fakulta matematiky, fyzika a informatiky na UK a Fakulta informatiky a informačných technológií na STU,“ uvádza Richterová, pričom hovorí, že najnižšie platové očakávania týchto absolventov predstavovali v minulom roku 1300 eur v hrubom.
Čo sa týka benefitov a pracovných podmienok, ktoré absolventi majú, tak podľa HR špecialistky Zuzany Valkovej očakávajú najmä prácu na diaľku tzv. remote work a to nielen vzhľadom na situáciu okolo pandémie.
Sú pre zamestnávateľov lepší absolventi alebo tí, ktorí prišli o prácu vplyvom pandémie? Druhou stranou mince je totiž kvalita uchádzačov. S kvalitnými uchádzačmi je problém, najmä zahraničným spoločnostiam pri nábore nových zamestnancov chýba ich kvalita. Problémom sú tiež cudzie jazyky a počítačové znalosti.
„Mnoho zahraničných zamestnávateľov má problém nájsť na Slovensku uchádzačov, ktorí spĺňajú jazykové a PC očakávania. Najmä ak hľadajú takýchto ľudí na úradoch práce. V tomto prípade naozaj môžeme konštatovať, že drvivá väčšina ľudí, ktorí sú aktuálne bez práce, nespĺňajú požiadavky medzinárodného otvoreného trhu. V tomto prípade môžeme konštatovať, že sú omnoho lepšie pripravení práve mladší absolventi,“ približuje problematiku zamestnávania menej kvalifikovanej pracovnej sily Richterová.
Jednoznačne jazyky
„Z hľadiska IT pozícií väčšina klientov očakáva komunikatívnu úroveň anglického jazyka, ktorú väčšina skúsených IT-čkárov má. Pri ostatných uchádzačoch je stále veľké percento ľudí, ktorí nemajú dostatočné jazykové znalosti. Často aj absolventi nedokážu komunikovať plynulo v anglickom jazyku. Slováci by si mali uvedomiť, že so slovenským jazykom už dnes ďaleko nezájdu a je žiaduce, aby úroveň aspoň jedného cudzieho jazyka bola na úrovni B2,“ upozorňuje Valková.
Mnohí personalisti radia uchádzačom, aby uvádzali vo svojom životopise svoje úspechy aj v rámci školských projektov. Môže podľa Profesie pomôcť doplnkové vzdelávanie, zahraničná stáž, získanie licencie alebo absolvovanie online kurzu absolventovi k získaniu vytúženého miesta? „V tomto prípade sa nedá úplne generalizovať, lebo vieme, že absolventi sú rôzni. Spoločnosť Profesia však vždy absolventom radí, aby si do životopisu uviedli všetko, čo ich vie „predať“. Často sa stáva, že títo ľudia nemajú široké pracovné skúsenosti, zamestnávateľov však vedia zaujať práve skúsenosťami z Erasmu, prácou v zahraničí, dobrovoľníctvom, ale pokojne aj zaujímavou a pútavou záverečnou prácou a podobne,“ radí, čo uviesť v životopise Richterová.
Absolventi si doplnkové kurzy a získané licencie zvyknú doplniť aj na sociálne siete. „Po väčšine to kandidáti uvedené majú, najmä na profile na LinkedIn-e. V samotnom životopise sú to už potom skôr ukončené akreditované kurzy a certifikácie typu Lean Six Sigma a podobne,“ hodnotí uvádzanie svojich absolvovaných školení, kurzov a celkovo vzdelania Zuzana Valková.
Aktuálne sa stretávame s prevahou mäkkých zručností. Stále viac sa v ponukách práce objavujú požiadavky, ako sú kritické myslenie, logické myslenie…
Zamestnávatelia majú určité očakávania od uchádzačov, ktoré preferujú viac. Niektoré zručnosti im tak môžu „vydláždiť“ cestu k novému zamestnaniu. „Aktuálne sa stretávame s prevahou mäkkých zručností. Môžeme vidieť, že z tvrdých zostávajú iba požiadavky na znalosť cudzích jazykov, PC znalosti a vodičský preukaz. Stále viac sa v ponukách práce objavujú požiadavky, ako sú kritické myslenie, logické myslenie, prezentačné a komunikačné zručnosti, schopnosť riadiť kolektív, tímová práca, odolnosť voči stresu,“ vymenúva jednotlivé zručnosti Nikola Richterová z Profesie.
Podľa Zuzany Valkovej to, aké zručnosti zamestnávatelia od uchádzačov najviac vyžadujú, závisí od pozície. „Najviac do popredia dnes vstupuje emocionálna inteligencia a integrita,“ uzatvára HR špecialistka.