Efektívne využitie času pri počítači je niečo, s čím vedia pracovať hlavne dospelí, a v určitej miere starší študenti a rovnaký názor na to má aj Petra Kotuliaková, riaditeľka iniciatívy Aj Ty v IT, ktorá učí ľúbiť IT aj dievčatá. Podľa nej treba brať do úvahy, že momentálne je vzdelávanie v školách nastavené ako kombinácia online hodín a domácich zadaní, čo je pre mladšie deti náročné na zladenie. „Časť úloh im príde cez Edupage, časť cez iné nástroje a každá škola používa iný systém, každý pedagóg má iné požiadavky na vypracovanie a odovzdanie úloh, striedajú sa termíny, kedy je čo treba odovzdať,“ hovorí Kotuliaková.
Zadeliť si čas efektívne na obrazovkách preto nemusí byť také jednoduché. Naše deti žijú podľa nej odmalička v systéme, keď prídu do školy a tam sa im striedajú vopred nastavené hodiny. Rozvrh je daný, úlohy a skúšanie tiež, zameriavajú sa iba na vedomosti, nie na organizáciu ich vlastnej práce. „Zrazu od nich zo dňa na deň očakávame, že si sami nastavia svoj pracovný deň. Kedy vypracujú aké zadanie, kedy sa pripoja na online hodinu, čo a v akej forme pošlú učiteľovi. Každý deň prichádzajú nové zadania a požiadavky, a deti pomaly ten systém melie ako mlynček,“ pozerá sa na problematiku online vzdelávania Kotuliaková.
A aká by bola konkrétna rada pre rodičov a žiakov? Ako efektívne tráviť čas za počítačom a aby malo dištančné vzdelávanie zmysel? „Na to, aby bolo dištančné vzdelávanie efektívne, je potrebná disciplína. Odporúčam preto naplánovať si čas na vzdelávanie a stanoviť si konkrétny cieľ, ktorý mám v tom čase dosiahnuť. Radšej v kratších intervaloch a častejšie, pretože udržať sústredenie v online prostredí je náročnejšie,“ hovorí Radovan Debnár, jeden zo zakladateľov vzdelávacej platformy Learn2Code.
Časom neplytvať
Podobný názor má aj Kotuliaková, ktorá upozorňuje na to, aké dôležité je si vedieť zadeliť svoj čas. „Tohtoročnú súťaž ScratchMatch, ktorú máme pre dievčatá od 12 do 16 rokov, rozširujeme o časť „mini projektový manažment“. Cieľom je pomôcť dievčatám zorganizovať si celkovú prácu – kedy musím akú úlohu robiť, v akom časovom predstihu, ako si naplánovať ten čas na samotný vývoj projektu, aké ďalšie faktory zobrať do úvahy, napríklad postrehy rodičov, kamarátov,“ približuje viac.
Podľa nej sa totiž často stáva, že dieťa má zadaný termín odovzdania projektu, takže na projekte začne pracovať deň predtým. „Zistí veľmi skoro, že to nestíha, a vzdáva sa. Pritom je v tom „nevinne“. Nikto ho neučil, ako si naplánovať takúto prácu, rozmýšľať o čase potrebnom na tvorbu. Vytvárame preto pre deti pomôcku, ako im pomôcť pri plánovaní, ktorú vedia následne využiť pri hocijakom ďalšom projekte,“ opisuje Kotuliaková, pričom podľa nej pri samotnom čase za počítačom, ak sa nebavíme o online hodinách, je najdôležitejšie zamerať sa na splnenie danej úlohy a nenechať sa rozptyľovať inými vecami.
Sociálne siete ako požierač času
A pozor aj na to, čo nás môže vyrušovať. „Úplný základ je napríklad vypnúť sociálne siete. Na počítači, ale hlavne odložiť mimo dosah telefón, ktorý je pohromou pre detské sústredenie. Neustále cinkajúce notifikácie a správy, kontrola obsahu na Instagrame, Snapchate a iných aplikáciách, toto všetko rozptyľuje pozornosť a zároveň predlžuje čas potrebný na vypracovanie zadaní,“ vyratúva všetky možnosti na rozptýlenie Petra Kotuliaková.
Foto: SITA/AP, Wilfredo Lee
Čas, ktorý máme teraz doma navyše k dobru, môžeme využiť aj vďaka moderným technológiám čo najlepšie. Veď odborníci tiež upozorňujú na to, že práve teraz je ten najlepší čas sa doučiť to, čo sme dlho odkladali a kvôli zaneprázdnenosti sme nestíhali. Či už na doučenie sa cudzích jazykov alebo rozširovania si svojich obzorov pomocou online školení.
A čo ponúka online priestor mladým v rámci vzdelávania? „Online možnosti vnímame v dvoch rovinách – jednak cez dosah na zaujímavé zahraničné kurzy a zdroje, a zároveň špeciálne pre nás v Aj Ty v IT cez dosah na lokality a regióny, kam sme mali problém ísť fyzicky. Toto všetko tu bolo, samozrejme, aj predtým, ale až nevyhnutnosť ísť touto cestou nás všetkých viac naštartovala využiť to,“ myslí si Kotuliaková.
Práve online možnosti podľa Kotuliakovej dovoľujú mladým trocha viac skúšať pri hľadaní témy, ktorej sa chcú venovať. „Vyskúšať ich viacero a vybrať si jednu, na ktorú sa ďalej zamerajú. Keď len tak zbežne pozriem napríklad na náš web a ponuku pre stredoškoláčky, vidím tam strih videa, kreatívne programovanie v Javascripte a tiež šifrovanie v Pythone. Vyskúšam a čo ma najviac „chytí“, v tom sa budem ďalej rozvíjať,“ uvádza ako príklad riaditeľka iniciatívy, ktorá má búrať rodové stereotypy v oblasti IT.
Zamerať sa v začiatkoch na jednu vec a čo najrýchlejšie aplikovať poznatky do praxe.
Zdokonaľovať sa v IT sa určite oplatí. O možnostiach na trhu práce v spomínanej oblasti sa hovorí čoraz viac. Súčasná situácia len potvrdila, že zaujímať o moderné technológie má zmysel. Aj posledné údaje napríklad z portálu Profesia hovoria o tom, že pozícia IT na trhu práce narástla v tomto roku aj vďaka koronavírusu.
Nekonečné možnosti online priestoru vidí aj Radovan Debnár. „Online prostredie ponúka veľa možností a dobré je sa zamerať v začiatkoch na jednu vec a čo najrýchlejšie aplikovať poznatky do praxe. Lebo to nás posunie najviac dopredu. Na tom postupne stavať,“ hovorí.
Zaujímavé weby s edukačným obsahom
Oplatí sa investovať čas do vzdelávania aj pomocou podporných edukačných platforiem Treba si už potom len vybrať zo širokej ponuky A čo odporúčajú odborníci napríklad z Learn2Code?
„Zo slovenských odporúčam, samozrejme, našu stránku, kde majú možnosť nájsť kurzy na rôzne témy priamo od odborníkov z praxe. Pre tých najmenších, ktorí chcú začať s programovaním, môžem odporučiť vzdelávaciu hru www.galaxycodr.com. Ale to sú oba naše projekty . Zo zahraničných platforiem má dobré renomé Khan Academy (rôzne predmety), code.org (programovanie a tvorba hier) alebo mobilná aplikácia duolingo (jazyky),“ radí Debnár.
Aká je IT gramotnosť našich žiakov?
Veľa sa hovorí o čitateľskej či finančnej gramotnosti. Ako sú na tom slovenskí žiaci s počítačovou/IT gramotnosťou? „Keď IT gramotnosť zoberieme všeobecne, ako schopnosť využívať technológie v praxi, tak si myslím, že sme na Slovensku na úrovni priemeru EÚ. Pomohla by hlavne väčšia dotácia informatiky v osnovách,“ pripomína ďalej odborník vzdelávacích kurzov, pričom v rámci ich pôsobenia poskytujú vzdelávací obsah aj pre školy.
V blízkej budúcnosti až 80 percent všetkých pracovných pozícií bude vyžadovať minimálne základné IT zručnosti.
Podľa Kotuliakovej sa úroveň IT znalostí líši a to z niekoľkých hľadísk. „Úroveň výučby informatiky na našich školách je veľmi rôzna. Niektoré školy majú super program a vedia decká naučiť, ale hlavne zaujať a posunúť dopredu. Iné školy stále fungujú na výučbe úpravy textu a písania nadpisov v dokumentoch. Zároveň aj vybavenosť škôl hardwarom veľmi kolíše, ako i prístup na internet. Ak majú decká čakať po každom „kliku“ minútu, kým sa daná operácie zrealizuje, vyhľadá, otvorí, ich záujem je čoskoro na bode nula,“ hodnotí znalosti žiakov Kotuliaková a pripomína, že aj preto vznikajú veľké rozdiely v dosiahnutých IT znalostiach medzi deťmi.
Digitálna gramotnosť je na Slovensku každoročne sledovaná napríklad aj IT Fitness testom. „Dôležité je uvedomiť si, že tu nerozprávame o zručnostiach, ktoré nikdy nebudeme potrebovať. V blízkej budúcnosti až 80 percent všetkých pracovných pozícií bude vyžadovať minimálne základné IT zručnosti. Kto ich nebude ovládať, jeho pozícia na pracovnom trhu bude ohrozená, aj s ohľadom na dopad automatizácie procesov a úkonov,“ upozorňuje Kotuliaková a pokračuje: „Preto aj naše posolstvo ku všetkým ženám je vždy v duchu podpory a motivácie – treba sa učiť a získavať nové zručnosti, aby ste mali v budúcnosti dobrú prácu s dobrým príjmom.“
Kedy začať?
Hovorí sa, že všetko má svoj čas. Kedy je správny čas na to, aby sme dieťa začali učiť technológiám. Od akého veku by mali deti začať? Dôležitejšie ako vek je nastaviť si správny systém a nepokladať počítače len za nástroj na hranie. „Základom je podľa mňa nepoužívať elektronické zariadenia – tablety, počítače, telefóny – ako zabíjač času detí, ale ako vzdelávaciu pomôcku. Teda byť sprievodcom dieťaťa na jeho ceste virtuálnym svetom, vybrať s ním vhodné hry, nájsť logické hry, ktoré ho učia myslieť, kombinovať, tvoriť. A následne s dieťaťom nastaviť aj systém, kedy a ako dlho sa hrá,“ myslí si Kotuliaková.
Nielen sa hrať, ale aj tvoriť. „V druhej fáze prichádza dôraz na presun z pozície „iba sa hrám“ do pozície „vytváram“, teda nie iba užívateľ, ale tvorca. Tu sa dieťaťu otvoria obrovské možnosti učiť sa, zároveň prichádza aj pocit uspokojenia, že niečo dosiahlo. Túto časť mám veľmi rada, hlavne keď aj pri tých najmladších dievčatách vidíme, aké hry či animácie dokázali vytvoriť. Radosť pozerať sa,“ opisuje Petra Kotuliaková.
Zakazovať netreba, treba len rozvíjať potenciál. „Deti začnú technológie objavovať prirodzene, každé vo svojom prostredí. Nie som zástancom zakazovania počítača, tabletu alebo hier, všetko tie deti rozvíja, nech robia, čo ich aktuálne zaujíma. Úlohou rodičov je vytvoriť deťom podmienky, aby mohli napredovať. Či to bude hardware, počítačový krúžok alebo nejaké spoločné domáce aktivity, je na nich,“ uzatvára Radovan Debnár.
Skúsenosť učiteľky?
Foto: SHUTTERSTOCK
A čo hovoria samotní učitelia na dnešnú situáciu? Na sociálnych sieťach je pretlak informácií a zároveň diskusií, ich skúsenosti sa rôznia a názory tiež. Online vzdelávanie doma vyzerá inak ako v škole, o tom niet pochýb.
„Aj keď som sa v lete pripravila na prípadné dištančné učenie mojich žiakov a urobila som si na www.dobre-napady.sk svoje učebnice pre žiakov, ktorých učím a pridala aj online hodiny dvakrát do týždňa, nie je to dostačujúce. Deti sa nevedia tak sústrediť v domácnosti a primäť sa, aby prišli na hodinu včas. S piatakmi a šiestakmi to tak vidím. Pokiaľ rodič nepomôže a neskontroluje, či vstal a pripojil sa, väčšina detí ešte nie je tak vyspelá, aby to zvládla. A to mám ozaj výberových šiestakov, ktorých minulé obdobie ich bývalí učitelia vycvičili,“ hodnotí aktuálnu situáciu aj učiteľka informatiky a matematiky Silvia Bodláková zo Spojenej školy Tilgnerovej v Bratislave.
Starší žiaci sú na tom podľa nej lepšie. „U ôsmakov to vidím už lepšie. Tam je to už skôr o povahe dieťaťa,“ hovorí. Ďalej si tiež myslí, že väčšina z nich pochopila, čo majú robiť. „Dosť z nich si uvedomuje, čo prežívali ich kamaráti či súrodenci minulý rok v deviatej triede a naozaj si vážili, že môžu byť v škole. Nemám žiakov, ktorí sa nevedia pripojiť na internet, to práve ja nemám internet,“ vysvetľuje učiteľka z Bratislavy, ktorá hovorí, že rodičia až teraz vidia, že je lepšie, aby dieťa malo počítač či notebook, nestačí mobil a tablet.
„Pri sedení pri počítači je dieťa aktívnejšie a nútené sedieť. Pri mobile a tablete často leží na gauči alebo posteli, nie je nútené sa tak sústrediť. Vtedy berie aj online výučbu ako pozeranie videa. Aj keď sa to v júni veľa ľuďom nezdalo, podľa mňa bolo dobré, že piatakov nechali v škole. A rovnako aj teraz by som nechala piatakov a šiestakov v škole . Deti v tomto veku nie sú väčšinou samostatné a nevedia sa samé nakopnúť,“ opisuje svoje skúsenosti pedagogička a pripomína aj únavu samotných učiteľov. „My sme obrovská škola a dosť učiteľov u nás učí na prvom, druhom a treťom stupni. Viete si predstaviť, ako to vyzerá, keď bežia od tretiačikov, ktorých učia prezenčne do učebne, v ktorej majú online hodinu s terciánmi a vzápätí hodinu prezenčne so štvrtákmi a potom zas online diktát s oktavánmi,“ približuje situáciu Silvia Bodláková.