Na Slovensku pribudlo v posledných rokoch veľa vysokých škôl, a netreba sa tváriť, že všetky majú naozaj vysokú úroveň. Stalo sa akýmsi národným športom ísť "niečo“ študovať, lebo vysokoškolský diplom sa cení. Kedy ale má naozaj hodnotu a otvorí mladému človeku cestu k úspešnej kariére?
"Pri rozhodovaní, či ísť študovať na vysokú školu, by sa mal mladý človek zamyslieť predovšetkým nad tým, čo ho skutočne baví a na čo má schopnosti. Ak je niekto manuálne zručný, ale nebaví ho sedieť nad knihami, môže byť sebe i spoločnosti užitočnejší, ak si vyberie vhodné remeslo. V súčasnosti je veľa profesií, kde je nedostatok ľudí, a v blízkej budúcnosti, ale už aj dnes, budú takíto ľudia veľmi hľadaní a cenení,“ hovorí profesor Pavol Rajniak z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
"Ak vás štúdium baví a máte naň predpoklady, je vysoká škola vždy plus. Nie pre titul, ale preto, že vás naučí inak, lepšie rozmýšľať, organizovať si prácu, robiť uzávery a vedieť ich prezentovať. V správne fungujúcom systéme, a verím, že aj my k nemu smerujeme, má vysokoškolské štúdium určite význam a dáva človeku perspektívu na lepšie ohodnotenie jeho práce,“ prízvukuje odborník. Môže porovnávať, dvadsať rokov pracoval v zahraničí, najmä v USA.
"Tam si mladí ľudia desaťkrát rozmyslia, či a čo ísť študovať, pretože poplatky za štúdium potom splácajú aj roky po jeho absolvovaní. Dobre si premyslia aj kam pôjdu študovať, je veľký rozdiel, či sa v zamestnaní preukážete diplomom z Princetonu, alebo z nejakej lokálnej Community College v Kansase.
Vysokú školu študujte, ak vás daný odbor baví a chcete v ňom pracovať, nie pre to, aby ste mali diplom. Najhoršia alternatíva je študovať všeobecné gymnázium bez ambície ísť na vysokú školu.Pavol Rajniak, Slovenská technická univerzita Bratislava
No a, samozrejme, veľmi záleží aj na tom, aký odbor skončíte. Existujú tabuľky, kde si študent môže zistiť, koľko bude priemerne zarábať, ak skončí chemické inžinierstvo alebo dejiny Egypta. A zároveň, akú šancu má zamestnať sa po vyštudovaní rôznych odborov. Princíp je jasný a platí: čím ťažšie štúdium, tým vyššia šanca zamestnať sa a dobre zarábať.
Na Slovensku majú študenti stále veľkú výhodu, že štúdium je prakticky zadarmo. Má to však aj jeden veľký háčik: ak vyštudujete odbor, ktorý vás buď príliš nebaví, alebo je v ňom pretlak absolventov, alebo nie ste natoľko dobrý, aby ste sa v danom odbore výraznejšie presadili, môže byť vysoká škola strata času, pretože nakoniec pôjdete aj tak robiť prácu, kde vám bude vysokoškolský diplom na nič. A navyše, namiesto piatich rokov štúdia ste mohli zarábať,“ uzatvára profesor Pavol Rajniak.
Štúdium pre budúcnosť
Podľa profesora Radovana Hudáka z Katedry biomedicínskeho inžinierstva a merania Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach závisí uplatnenie mladých ľudí na trhu práce v prvom rade od nich samých, ich ambícií, zanietenosti, ale aj trpezlivosti.
"Dnešná generácia mladých ľudí je iná, často chcú mať všetko a hneď. Rolu hrá i množstvo ďalších faktorov, na Slovensku sú vysoké školy, ktoré o svojej kvalite presviedčajú konkrétnymi vedeckými výstupmi aj kvalitou výuky. Máme kvalitných učiteľov aj špičkových výskumníkov, ktorí svoje výsledky a skúsenosti odovzdávajú študentom, a zdá sa mi, že sa výrazne zlepšuje aj nastavovanie zamerania vysokých škôl pre potreby praxe. Je to však proces bez logickej kontinuity, prerušovaný častými zmenami v rezorte školstva a nie najlepšie nastaveným systémom,“ dodáva Radovan Hudák.
Má radosť, keď sa ho stredoškoláci, ale i žiaci zo základných škôl pýtajú, čo všetko môžu robiť, keď vyštudujú biomedicínske inžinierstvo. "Naši študenti majú možnosť absolvovať zahraničné stáže, zapájať sa do výskumných úloh v laboratóriách, vybavených na svetovej úrovni, a reálne pomáhať prinavrátiť zdravie alebo zlepšiť kvalitu života ľudí,“ zdôrazňuje R. Hudák.
Ruka v ruke s tým ide lepšie finančné ohodnotenie a kariérny rast, až po zaujímavé riadiace funkcie. "V prvom rade však mladí ľudia musia cítiť, že odbor, ktorý idú študovať, má zmysel, je po ňom dopyt a po vyštudovaní sa uplatnia v praxi. No a potom už len tvrdo a trpezlivo na sebe pracovať.“
Dôležitá je kvalita
O tom, že štúdium na dobrej vysokej škole má svoju cenu, je presvedčený profesor Ľuboš Jurík z Katedry krajinného inžinierstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
"Dáva lepšiu možnosť na uplatnenie v budúcnosti. Úroveň štátov sa často meria podľa množstva vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Mali by sme nájsť hodnotenie podľa množstva kvalitne vzdelaných ľudí. Preto by som mohol povedať, že mladí ľudia sa dnes v živote lepšie uplatnia s kvalitným vzdelaním. Vysoká škola poskytuje silný teoretický základ pre zachovanie práce v budúcnosti, pretože mnohé činnosti sú dnes omnoho zložitejšie a vyžadujú si hlbšie vedomosti. Svojim študentom chcem poskytnúť to najlepšie, čo viem z neustáleho osobného vzdelávania a dlhoročnej praxe. Vážim si ich a verím im, lebo oni budú o pár rokov tento štát a život držať,“ zdôrazňuje Ľ. Jurík.
Mali by sme nájsť hodnotenie podľa množstva kvalitne vzdelaných ľudí.Ľuboš Jurík, Slovenská poľnohospodárska univerzita Nitra
Pripomína, že každý by mal zvážiť, aké má osobné danosti a možnosti aj ciele v živote. "Mnohí mladí ľudia hovoria, že to, čo robia dnes, ovplyvnil ich učiteľ, ktorý ich priviedol k jazykom, chémii, biológii alebo k iným zamestnaniam cez pútavú výuku. Pre nich malo štúdium na univerzite cenu, dosiahli svoj cieľ aj osobnú spokojnosť. Funguje to i na univerzite, výber bakalárskej práce alebo aj učiteľ profilových predmetov z vás môžu urobiť vynikajúceho odborníka alebo priemerného zamestnanca. A to sa vôbec nedá vyjadriť známkami.
Ak chce byť niekto vodár alebo kúrenár ako jeho otec či dedo, stačí mu učňovská škola, ak chce niekto robiť zdravotnú sestru, pracovať v hoteli či v cestovnom ruchu, vyberie si strednú školu. Ak chce niekto riadiť iných ľudí, byť lekárom, architektom, konštruktérom strojov či právnikom, ide na vysokú školu. Každý, kto chce riadiť iných ľudí, by mal mať lepšie vzdelanie ako jeho podriadení. Žiaľ, realita to u nás nie vždy potvrdzuje,“ uzatvára Ľ. Jurík.