V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme viac na túto problematiku. Aké sú skúsenosti učiteľov, riaditeľov, odborníkov zo vzdelávania či samotných rodičov? Majú deti vytvorené prostredie na to, aby si do ruky vzali knihu, pokojne sa usadili a so záujmom sa do nej začítali? Nezisková organizácia Indícia, ktorá sa venuje podpore zavádzania inovácií do vzdelávania, a to hlavne vytváraním príležitostí na sieťovanie učiteľov, pravidelne organizuje rôzne ankety na svojej FB stránke. Tentoraz sa anketa týkala témy kníh a otázka pre diskutujúcich a odborníkov znela: „Budujú naše školy u detí lásku k čítaniu/knihám?“
Ďalej už odpovedali odborníci zo vzdelávania, pod anketou sa však mohol vyjadriť každý, aj rodičia. A aké boli teda odpovede? Budujú teda školy u detí lásku ku knihám, pestujú v nich tento vzťah a ako je prax? Čítanie podľa odborníčky nepatrí len na hodinu slovenčiny, ako by si niektorí mohli myslieť. Má otvorené dvere v rámci každého predmetu a rovnako tak aj doma. Dieťa predsa rado objavuje a to môže i prostredníctvom kníh na mnohé témy. „Mnohé školy sa o to snažia a sú učitelia, ktorých fascinuje hľadať ako rozčítať každé dieťa. Čítanie však vnímame ako slovenčinársku vec, pričom záujmy a otázky deti presahujú hranice predmetov. Veľký priestor pre synergiu a objavovanie,“ hovorí Lucia Borovská, ktorá je zakladateľka projektu Úlet s knihou.
Riaditeľ bratislavskej základnej školy v tom má jasno a hovorí o tom, že školy určite nebudujú vzťah ku knihám. „Absolútne nie. Budovať lásku ku knihám je v kontexte 21. storočia veľmi náročné a chce to veľmi premyslené stratégie, ktoré nemáme. U nás školy skôr budujú ak nie rovno nenávisť, tak aspoň odporu ku knihám a k čítaniu,“ poznamenáva v ankete Roman Baranovič, riaditeľ bratislavskej CZŠ Narnia.
Iná bratislavská škola má trošku rozdielny názor, u nich sú podmienky na čítanie vytvorené a nevidia až taký problém. „V škole Felix vedieme deti k láske ku knihám. Máme školskú čitáreň, hodina týždenne je venovaná tichému čítaniu. Deti sa zúčastňujú knižných besied, literárnych súťaží rôznych aktivít ako napríklad starší čítajú mladším, číta celá škola a podobne,“ hovorí riaditeľka SŽŠ Felix v Bratislave Alexandra Planková.
Podľa zriaďovateľa ZŠ U Filipa v Banskej Bystrici Juraja Droppu dnešné deti, žiaľ, čítajú veľmi málo. „Z toho vyplýva ich obmedzená slovná zásoba. Je to problém, ktorý sa vzťahuje nielen k výučbe slovenského jazyka. Veľa učiteľov prírodných a spoločenských vied zisťuje, že bez bohatej slovnej zásoby nie so mnohí žiaci schopní odpovedať na základné otázky v konkrétnom predmete," vysvetľuje Droppa.
A tak školy, ktoré myslia dopredu, myslia aj na to, aký dôležité je vytváranie takýchto väzieb. „Múdre školy vytvárajú čitateľské kútiky, knižnice, organizujú čítanie rodičov, predstavenie knižných hrdinov a diskusie o knihách. Motivujú takto žiakov k čítaniu a z nich budú vďaka tomu o niečo lepší ľudia. Poznám mnohé také školy, učiteľov, aj deti,“ vyjadruje svoj názor tútorka Hejneho metódy Dagmar Môťovská.
Vzťah sa buduje doma, nestačí len škola
Nie je všetko len o školskom prostredí, deti sa formujú nielen tam. Doma je základ, tam vidia svoje najväčšie vzory – rodičov, starších súrodencov, rodinu a priateľov.
„Láska ku knihám začína doma. Nie vždy je to deťom dopriate, z rôznych dôvodov. A preto škola – teda ľudia v nej – môžu byt nápomocní. S deťmi v triede sme mali vždy v piatok čítanie v kruhu. Bolo to podané tak, že môžu svoju obľúbenú knihu predstaviť spolužiakom. Deti to mali veľmi rady. Vždy sme si čítali ukážky a neraz sa stalo, že si deti kúpili tú knihu, ktorá bola prezentovaná v škole. Samozrejme, našli sa aj deti, ktoré mali motiváciu prečítať iba knihu o Minecrafte alebo vyslovene iba encyklopédie. Aj to bolo v poriadku. Pre mňa bolo dôležité, aby sa deti cítili prijaté také, aké sú. A ak aj deti nerady čítajú, takmer vždy rady počúvajú. A ja som im často, rada a s láskou čítala,“ hovorí Margaréta Knapíková v diskusii pod príspevkom na Facebooku.
Na čítanie podľa rodičov nemusí mať dieťa aj dostatok času. Pandémia tiež zmenila tento fenomén. „Je to smutné. No môj knihomol, odkedy nastúpil po domácom vzdelávaní do školy, nemá na čítanie dosť času. V tomto veľmi pomohlo dištančné vzdelávanie, konečne je čas čítať,“ píše zas v diskusii Jana Pažinová.