Online vyučovaním sa študenti naučia iba tretinu toho, čo v škole

O dištančnom vzdelávaní, návykoch študentov a celkovej problematike online vzdelávania sme sa porozprávali s odborníčkami - psychologičkami z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). Aj podľa nich prichádzajú študenti o pravidelné návyky, rezignujú na rozvíjanie a udržiavanie primeraných sociálnych vzťahov, ale aj kognitívnych zručností, napr. pri vypracovaní domácich úloh si ich zjednodušia a rýchlo si správnu odpoveď nájdu na internete.

09.12.2020 10:00
deti, počítačové hry, tablet, chlapci, počítač Foto:
Nie každý žiak má také podmienky, aby sa mohol nerušene učiť aj mimo školy.
debata

Na otázku „Aký vplyv má na žiakov to, že nechodia do školy? Nechýba im osobné stretnutie s učiteľmi a spolužiakmi?“ odpovedajú psychologičky Beáta Sedlačková, Bronislava Kundrátová, Ľubica Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) tak, že deťom podľa nich chýbajú sociálne vzťahy. Veď škola predstavuje sociálne spoločenstvo a deti potrebujú niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva.

„Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede – medzi učiteľom a žiakmi, ani medzi žiakmi navzájom. Žiaci druhého stupňa aj stredoškoláci sa nachádzajú vo vývinovej fáze, kedy sa potrebujú prirodzene osamostatňovať a vzďaľovať od rodičov,“ vysvetľujú v stanovisku pre Pravdu.

Len rozmanitosť sociálnych situácii, ktoré poskytuje škola, umožnia adolescentovi zvládať nároky ďalších vývinových období.

Ďalej hovoria aj o tom, že dôležité miesto pre nich predstavuje kolektív rovesníkov a škola. Pre dieťa v období puberty a adolescencie rovesnícke skupiny nadobúdajú väčší význam. „V online priestore sa deti nenaučia fungovať v širšom kolektíve, vedieť si presadiť alebo prezentovať svoj názor nielen medzi rovesníkmi, ale dospelými/učiteľmi. Len rozmanitosť sociálnych situácii, ktoré poskytuje škola, od pozitívnych po záťažové a následne získané a naučené komunikačné zručnosti a sociálne stratégie umožnia adolescentovi zvládať nároky ďalších vývinových období. Dlhodobé odlúčenie od rovesníkov môže mať negatívny vplyv na sociálne väzby detí, na rozvoj ich individuálnych komunikačných zručností, empatie, emocionálneho prežívania,“ tvrdí trojica psychologičiek.

Miesto prirodzeného prostredia – škola, krúžky, voľnočasové aktivity – sú nútení zotrvávať neprimerane dlhý čas doma v izolácii. „Mnoho detí už rezignovalo, sú frustrované, až apatické, strácajú motiváciu, nastupuje u nich depresia. Chýbajúce sociálne kontakty a nútená izolácia môže mať na množstvo detí devastačný vplyv, ktorého hĺbku nedokážeme v súčasnosti odhadnúť. Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasné a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy. Tieto deti boli sociálne izolované už minulý školský rok od marca do júna,“ vysvetľujú ďalej odborníčky.

Schopnosť komunikovať

„Samozrejme, že je aj skupina detí, ktorým systém dištančného vzdelávania vyhovuje, napr. deti introvertné, neisté, úzkostné, deti, ktoré majú vo všeobecnosti problémy s komunikáciou a presadzovaním sa v kolektíve. Predlžovanie tohto stavu im môže dočasne vyhovovať, ale z pohľadu ich ďalšieho vývinu neumožní týmto deťom získavať tak potrebné komunikačné a sociálne kompetencie,“ hovoria psychologičky.

A k tomu všetkému hovoria aj o skúsenostiach z praxe. „Pridávame informáciu z jedného bratislavského gymnázia, ktoré si robilo dotazníkový prieskum – väčšina žiakov vyplnila v dotazníku, že sa cíti depresívne a bezmocne, majú pocit, že nezvládajú situáciu, cítia nadmerný stres pri zvládaní povinností,“ opisujú odborníčky z VÚDPaP.

„Na druhej strane, žiaci, ktorí ‚nezapadli‘ v kolektívoch, môžu cítiť dočasnú úľavu, pretože kolektív v triede bol pre nich stresujúci. Neznamená to však, že sa necítia izolovaní a osamelí, čo môže mať negatívny dopad na ich sebadôveru, psychickú pohodu a prežívanie,“ potvrdzuje tento fenomén psychologička Katarína Drlíková z programu Vzdelávanie a rozvoj ľudských zdrojov pre systém výchovného poradenstva a prevencie.

Prehlbujú sa rozdiely u detí z vylúčených marginalizovaných komunít, ktorí majú obmedzení prístup k novým technológiám.

Mnohí upozorňujú na nevýhody, ktoré so sebou prináša dištančné vzdelávanie. Môže podľa odborníčok ovplyvniť tento druh výučby aj výsledky žiakov?

„Odborníci okrem sociálneho dopadu upozorňujú aj na zhoršenie vzdelávacích výsledkov žiakov, zvýšenie rizika predčasného ukončenia školskej dochádzky, zníženie príjmov či prehlbovanie rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch. Ohrozenou skupinou môžu byť hlavne deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorým sa v období dištančného vzdelávania nedostáva adekvátnej podpory, ktorú umožňuje priamy kontakt s učiteľom. Rovnako sa prehlbujú rozdiely u detí z vylúčených marginalizovaných komunít, ktorí majú obmedzení prístup k novým technológiám,“ hovoria psychologičky z VÚDPaP.

„V prvom rade, nie každý žiak má doma tie správne podmienky, aby sa mohol nerušene učiť. Mnohí sa pripájajú z kuchyne, či z detskej izby, kde sú ďalší členovia rodiny a môže ich to rozptyľovať,“ vysvetľuje Drlíková.

Vedieť sa sústrediť aj doma

Podľa nej je ďalším faktorom aj schopnosť žiaka udržať pozornosť. „V online priestore je to náročnejšie a aj dobrí žiaci môžu mať doma problém koncentrovať sa. Pri online výučbe je potrebné dbať na častejšie prestávky a interaktívne úlohy, inak sa žiak rýchlo unaví a prestane dávať pozor. Toto všetko môže prispieť k tomu, že sa nenaučí toľko ako v bežnom procese a pri dobiehaní učiva bude pod tlakom alebo to rovno vzdá, lebo mu to pripadá nereálne. Veľmi to ale záleží od systému a spôsobu vyučovania, aký zvolí pedagóg alebo škola a od jeho zručností v používaní online nástrojov,“ hovorí Drlíková.

Počas online vzdelávania podávajú deti podľa psychologičiek menej kvalitný výkon, strácajú motiváciu vzdelávať sa. A tak online vyučovanie je veľmi náročné na udržanie pozornosti dieťaťa, rýchlejšie nastupuje pocit únavy, vyčerpania, chýba možnosť okamžite reagovať na výklad učiteľa, napr. opýtať sa, keď niečomu nerozumie. „Online vyučovanie nepodporuje interaktívne vyučovanie, prácu v menších skupinách, kooperáciu, diferencované vyučovanie. Maturanti a deviataci môžu sami pociťovať nedostatky tejto formy vzdelávania, následne prežívajú hlboké obavy o svoju budúcnosť. Prichádzajú o pravidelné návyky, rezignujú na rozvíjanie a udržiavanie primeraných sociálnych vzťahov, ale aj kognitívnych zručností, napr. pri vypracovaní domácich úloh si deti vedia veľmi rýchlo vyhľadať na počítači pomocou rôznych vyhľadávačov správne odpovede,“ vysvetľujú odborníčky.

Len tretina vedomostí

Chýbajúce sociálne kontakty a nútená izolácia... Foto: SHUTTERSTOCK
dieťa, tablet, študent, štúdium z domu, online vyučovanie Chýbajúce sociálne kontakty a nútená izolácia môže mať na množstvo detí devastačný vplyv.

Upozorňujú tiež na to, že už menej pracujú s učebnicami, chýba práca s textom. Často sa dostanú iba k informáciám a nie k súvislostiam, nerozvíjajú natoľko vyššie poznávacie procesy (hodnotiace a kritické myslenie, na ktoré je priestor pri interakcii s učiteľom a spolužiakmi). „Zaostáva systematické učenie na získavanie vedomostí. Niektorí pedagógovia odhadujú, že deti sa dištančným spôsobom výučby naučia iba tretinu toho, čo by sa naučili v škole,“ vyčísľujú psychologičky.

A aké sú tie spomínané pozitíva tohto vzdelávania? „Online vzdelávanie môže mať aj svoje pozitíva, napr. deti sa môžu zdokonaliť v počítačových zručnostiach, ktoré bude môcť využiť v budúcnosti, naučia sa, že počítače, tablety sa dajú využiť aj na iné činnosti, nie iba hry. Dištančné štúdium dáva žiakom vyšších ročníkov ZŠ a SŠ príležitosť naučiť sa samostatnosti, pracovať vlastným tempom v čase, ktorý im najlepšie vyhovuje byť flexibilný, tvorivý pri vypracovaní zadaných prác,“ vymenúvajú výhody dištančného vzdelávania pre žiakov. V neposlednom rade môže byť výhodou dištančného vzdelávania podľa psychologičiek väčší kontakt s rodinou, kontakt inej kvality ako v období pred karanténou, väčší časový priestor na zdieľanie rodinných zážitkov a na rozhovory s rodičmi.

„Žiak má možnosť naučiť sa pracovať samostatnejšie a asertívnejšie komunikovať ak niečomu nerozumel. Online komunikácia má svoje pravidlá a ich znalosť môže pomôcť žiakovi pri vstupe na trh práce,“ kladne hodnotí online výučbu Drlíková.

Osobný kontakt však online nenahradí, zvlášť mládež ho potrebuje. O tejto problematike tiež hovorí Drlíková „Pre žiakov sú veľmi dôležité práve sociálne väzby a interakcie, ktoré zažívajú v škole. Charakteristickou črtou dospievania je túžba niekam patriť, definovať sa v rámci skupiny a práve priestory školy poskytujú možnosť nájsť rovesníkov s podobnými záujmami a experimentovať so správaním a vlastnou identitou. Je veľa vecí, ktoré online priestor nesprostredkuje, napríklad spoločné zážitky z diania na škole chodbách a počas prestávok,“ hovorí Drlíková.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #VÚDPaP #online vyučovanie #dištančné vyučovanie