Pri zlepšovaní kvality života detí a mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením sú potom vhodnou pomôckou práve rôzne špecializované terapie. Prostredníctvom nich totiž deti môžu rozvíjať svoj individuálny potenciál.
Školáci s poruchami autistického spektra môžu napríklad odmietať spoluprácu s pedagógom či ostatnými deťmi, nechcú jednoducho spolupracovať. Pri svojej činnosti tiež môžu mať agresívnejšie prejavy, veľmi dôležité je vedieť pracovať s týmito deťmi – vedieť ich upokojiť a znovu obnoviť spoluprácu pri činnosti. A tak odborníci upozorňujú na terapie, ktoré môžu skvalitniť život ľudí s PAS. Napríklad arteterapia a terapia hrou, podnecujú zvedavosť a tvorivosť, iné pomáhajú deťom s PAS zvládať úzkosť, hnev a predchádzať sebapoškodzovaniu pri hromadení napätia, najmä animoterapie so zapojením zvierat – napríklad terapeutických psov, mačiek a koní. Mnohé z týchto terapií poskytujú občianske združenia.
O autizme všeobecne sa hovorí čoraz viac, aj učitelia a vychovávatelia sa s ním pomerne často stretávajú. Poruchy autistického spektra (PAS) sa u detí prejavujú ešte pred dosiahnutím tretieho roka života. Čo presne sú teda poruchy autistického spektra?
Podľa Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom Bratislava (SPOSA) je PAS skupinou porúch mentálneho vývoja, ktorú skrátene nazývame autizmus. Autizmus totiž nie je len „jeden“. Ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. A podľa odborníkov sa môže rôzne definovať. Autizmus je tak mentálne postihnutie ktoré jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im, ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudí, narušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. SPOSA, rodičovské občianske združenie, zastupuje záujmy detí, mládeže a dospelých, postihnutých poruchami autistického spektra.
Felinoterapia
Dnes sú pre deti s autizmom dostupné rôzne terapie a špecializované zariadenia. Občianske združenie AUTIS napríklad zriadilo špecializované zariadenie pre deti s autizmom predškolského veku v Soblahove a Základnú školu pre deti s autizmom bez mentálneho a s mentálnym postihnutím v Trenčíne. Podľa jej zakladateľky Zuzany Oravcovej v rámci vzdelávacieho procesu využívajú systém integrácie rôznych foriem terapií do jednotlivých predmetov, čím sa uľahčuje samotné vzdelávanie a súčasne sa rozvíjajú ďalšie životné zručnosti detí – komunikácia, spolupráca, koncentrácia a iné, podľa možností konkrétnych detí. Ich špecialitou je tiež využívanie felinoterapie. Je to terapia, pri ktorej spolupracujú s vycvičenými mačkami.
Pri deťoch s PAS, ktoré sú agresívnejšie alebo odmietajú spoluprácu, je podľa Oravcovej základom vždy dostatočný počet pedagógov, ktorí sa deťom venujú a zároveň individuálny prístup ku každému dieťaťu.
Animoterapia
Takmer každé dieťa sa teší z prítomnosti zvieratka – či už psíka, mačky, koňa a podobne. Podľa viacerých odborníkov majú práve zvieratá vynikajúce výsledky pri terapiach či už v rámci pohybových terapií alebo duševných. Aj podľa animoterapeutky Slávky Duplákovej z OZ Zvieratá a ľudia navzájom sa terapie, do ktorej sa zapájajú špeciálne vycvičené zvieratá, tešia u detí s PAS veľkej obľube a zároveň majú nesmierny význam.
Prítomnosť zvieraťa môže spúšťať upokojujúcu reakciu u detí.
Prítomnosť zvieraťa totiž môže spúšťať upokojujúcu reakciu u detí, pričom často počas terapie deti „len“ pozorujú zvieratá a ich interakciu s prostredím. „Aj takto vyplnený čas terapie je v poriadku a dieťa sa môže napríklad naučiť rozoznávať komunikačné signály zvieraťa. V prípade, ak má dieťa s PAS stresovú reakciu na konkrétny druh zvieraťa, je vhodné vyskúšať zapojiť iné,“ vysvetľuje skúsenosti so zapojením psov, mačiek, ale aj hospodárskych zvierat Dupláková.
„Deti chcú našich troch kocúrikov hladkať, kŕmiť, česať, ale aj liečiť,“ dopĺňa zas felinoterapeutka Vierka Hajnalová. Na terapie so sebou nosí špeciálnu „lekárničku“, ktorá pomáha odbúravať stres detí z lekárov a iných vyšetrení. Hovorí, že ak prídu hneď ráno, pomôžu zvyšovať koncentráciu detí na celý zvyšok dňa. Vyzdvihuje vyššiu telesnú teplotu mačiek plemena Devon Rex, ktorá zvyšuje upokojujúci účinok pri ich hladkaní, či túlení sa.
Terapia hrou
Psychologička a terapeutka Zuzana Tatárová založila Inštitút terapie hrou. Inšpirovala sa študijným pobytom v USA, kde študovala na dieťa zameranú terapiu hrou a filiálnu. Pracuje s deťmi od dvoch rokov a stále viac k nej prichádzajú práve deti s PAS. “Základom je vytvorenie terapeutického vzťahu, kedy dieťa terapeuta pozná, dôveruje mu a vie, čo môže očakávať. Faktor predvídateľnosti, napríklad aj v úprave prostredia, je pre deti s PAS veľmi dôležitý,“ približuje terapeutka.
Význam terapie hrou vníma terapeutka najmä ako prostriedok rozvoja, na riešenie nedostatku sociálnych kontaktov, ale aj ako priestor na odbúranie frustrácie a hnevu, nahromadených túžob v bezpečnom prostredí, aj bez potreby verbálneho vyjadrenia. Ak chce rodič zlepšiť svoje zručnosti v komunikácii s dieťaťom, môže využívať tzv. filiálnu terapiu, v rámci ktorej sa učí vybrané terapeutické zručnosti a metódy.
Iné terapie
Individuálnu formu, prispôsobenú možnostiam i aktuálnej nálade klientov, zdôraznil liečebný pedagóg Michal Kralovič z DSS prof. Karola Matulaya. Nie je ničím výnimočným zmeniť plány a hľadať aktivity, na ktoré dieťa s PAS v tej chvíli dobre reaguje a sú mu príjemné. Pri muzikoterapii najčastejšie pracuje s deťmi tak, že im ponúka hru na reálne hudobné nástroje a vytvárajú rôzne zvuky. Jej špecialitou je, že im skladá vlastné pesničky, do ktorých zakomponuje niečo, čo majú radi, alebo čo zažili.
Obľúbené predmety využíva aj dramatoterapii a arteterapii, kedy slúžia ako prostriedok na zaujatie pozornosti. S deťmi tak kreslí autíčka, alebo proklamuje tematické texty. Dôležitý je najmä terapeutický rozmer aktivít a rozvíjanie motorických alebo jemných zručností, sú však aj deti, s ktorými pracuje aj na umeleckej hodnote výtvoru, na ktorú sú veľmi hrdé.