Známy gastroenterológ Miloš Bubán hovorí, že študent medicíny musí mať dobrý zadok. Aby pri knihách sedel dovtedy, kým neovláda ich obsah. "Niekedy mi pomohli mnemotechnické pomôcky, inokedy som si oblepil steny tým, čo som sa chcel naučiť a pred spaním a aj ráno po zobudení som sa na lístky pozeral a "vtĺkal“ si tak vedomosti do hlavy. Medicína je jedno z najťažších vysokoškolských štúdií, je náročné na čas, ktorý potrebujete na to, aby ste nasali obrovské množstvo informácií o ľudskom tele,“ dodáva.
Priznáva, že zo skúšok mal stres vždy, aj neskôr pri atestáciách. "Stále som si myslel, že potrebujem ešte jeden, dva dni, ale nakoniec to vždy dopadlo dobre. Keď sme čakali všetci na chodbe, zistil som, že so strachom sme boli na tom všetci rovnako, je to prirodzené.“ Napriek tomu nezažil počas štúdia ťažké krízy a lekársku fakultu v Bratislave chváli. "Mal som šťastie na vynikajúcich učiteľov, dali mi základy, na ktorých som mohol budovať svoju prax a pripraviť sa na ďalší odborný rast a atestácie. Moje povolanie ma baví celých 34 rokov po skončení školy a aj teraz by som si vybral túto cestu,“ netají sa úspešný lekár.
Pri rozhodovaní, či a na akú vysokú školu ísť, by maturanti mali premýšľať najmä o tom, čo ich skutočne baví a dobre zvážiť, či majú pre povolanie, ktoré si vybrali, aj schopnosti. Ak to do seba zapadá a pridajú k tomu vytrvalosť a odhodlanie, štúdium ich naučí lepšie premýšľať, pracovať na sebe a rozvíjať svoje schopnosti. A to je do praktického života viac než skvelá výbava. Nehovoriac o tom, že získajú perspektívu lepšieho ohodnotenia svojej práce. Nielen u nás, ale i všade inde platí známe: čím je štúdium ťažšie, náročnejšie, tým je šanca nájsť si žiadané a dobre platené zamestnanie vyššia.
Potvrdzujú to aj rektori univerzít, ktoré sme oslovili. Podľa Jozefa Habánika z Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka si môžu šikovní mladí ľudia vyberať z lákavých pracovných ponúk už počas štúdia.,,Veľmi žiadané sú technické, ekonomické i zdravotnícke odbory, uplatnenie absolventov v praxi je jeden z najdôležitejších ukazovateľov kvality vzdelania. Naši študenti patria s 98-percentnou úspešnosťou k najlepším."
Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave Juraj Benca zdôrazňuje, že ich študenti majú možnosť zúčastňovať sa na zahraničných aj slovenských humanitárnych a rozvojových projektoch.,, Nejde len o chuť pomáhať alebo zachraňovať životy chudobných. Naši študenti získavajú na zahraničných projektoch jedinečnú prax i skúsenosti a vďaka tomu si usporiadajú životné hodnoty," prízvukuje.
Na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre motivujú študentov aj možnosťou zapojiť sa do vedeckých výskumov. „Rozvoj Slovenska je závislý od poľnohospodárskych technológií, potravinárstva, krajinotvorby a rozvoja vidieka. Našou snahou je ponúkať kvalitné vzdelanie i rôzne podporné aktivity,“ hovorí rektorka Klaudia Halászová.
Dnešní vysokoškoláci sa od vlaňajšieho roka vinou pandémie museli rýchlo adaptovať na iné spôsoby výučby a rýchlo sa meniace podmienky štúdia. Dynamické zmeny čakajú nepochybne aj na budúcich, preto by si pri rozhodovaní o svojej budúcnosti a výbere mali dôkladne zvážiť, aké možnosti univerzity ponúkajú. Nielen pokiaľ ide o odbory, ich kombinácie, ale získať informácie aj o hodnoteniach školy a prednášajúcich od bývalých študentov, či a ako sa uplatnili v praxi, materiálne a technické vybavenie univerzít, spoluprácu s firmami či kontakty s partnermi v zahraničí. To všetko je pre budúcnosť dôležité.