Koľko ľadu je v Dobšinskej ľadovej jaskyni a prečo dolietal fráter Cyprián?

Pod označením raj, ktoré sa roku 1308 objavilo v istej listine pustovníckeho kláštora, určite nik nemal na mysli tajomné rokliny a neprekonateľné bariéry. Dnes je to inak: kto už raz prejde Suchú Belú (lepšie povedané: poprelieza ju), býva taký fascinovaný svojím zážitkom, že si pevne zaumieni vrátiť sa sem.

31.08.2012 19:21
Dobšinská ľadová jaskyňa Foto:
Dobšinská ľadová jaskyňa.
debata

Tiesňavy Slovenského raja
Každé pohorie na Slovensku má v sebe čosi jedinečné, čo má len málo kde v Európe obdobu. Aj Slovenský raj stojí v istom zmysle mimo série podobných pohorí, pretože jeho vzrušujúca scenéria a jedinečné prírodné útvary majú v sebe nespornú neopakovateľnosť.

Na túre Slovenským rajom treba rátať aj s... Foto: SHUTTERSTOCK
Slovenský raj Na túre Slovenským rajom treba rátať aj s rebríkmi a lanami.

Nejde o samostatné pohorie, ale iba o časť Slovenského rudohoria. Prudké zrázy, vodopády a jaskyne robia krajinu romanticky dobrodružnou. Uchvacuje najmä drsná Sokolia dolina.

Vodná erózia tu zo zalesnených, z diaľky nenápadných horských úsekov vytvorila dve atrakcie – desiatku väčších i menších roklín a 11-kilometrovú divoromantickú, skalnými zrázmi lemovanú tiesňavu Prielom Hornádu. Samotný názov – kombinácia slov „slovenský“ a „raj“ – nás privádza do minulosti, k osobe Belu Hajtsa, ktorý horlil za sprístupnenie týchto prírodných krás.

Slovenský raj. Foto: SHUTTERSTOCK
Slovenský raj Slovenský raj.

Na schodnosti týchto úsekov sa začalo pracovať už v roku 1910, ale vzhľadom na obrovské ťažkosti, ktoré sa vynárali pri prekonávaní skalných stupňov a pri prechode cez hladké skalné úseky (boli potrebné rozličné oceľové a drevené rebríky, prechodové mriežky, mosty a reťazové istenie), boli niektoré úseky definitívne dobudované až po 2. svetovej vojne (v rokoch 1960 – 81). V zime, keď vodopády stuhnú do podoby mohutných ľadových stĺpov, je návšteva týchto miest zvlášť vzrušujúca, ale vyhradená len pre tých nadšencov, ktorí sú na zimnú túru patrične vybavení. Silným zážitkom môže byť aj prechod cez Hornád, možný len vtedy, keď niet pochýb, že Prielom je dobre zamrznutý.

Dobšinská ľadová jaskyňa
Táto slávna jaskyňa má niekoľko tvárí. Tú najkrajšiu ukazuje začiatkom leta, keď sú v nej popri trvalých ľadových výtvoroch aj neroztopené cencúle, ktoré sa v zime vytvorili na skalných klenbách. Roku 1870 zostúpili traja obyvatelia Dobšinej – Eugen Ruffinyi, Andreas Méga a Gustáv Lang – do „ľadovej priepasti“ a odhalili asi 1,5 kilometrovú chodbu; už asi po roku bola z nej približne polovica sprístupnená. Množstvom ľadu (110 000 m3) patrí táto ľadová jaskyňa medzi najväčšie svojho druhu na svete.

Dobšinská ľadová jaskyňa. Foto: SHUTTERSTOCK
Dobšinská ľadová jaskyňa Dobšinská ľadová jaskyňa.

Kláštorisko
Dnešná chata na Kláštorisku, ponúkajúca občerstvenie aj ubytovanie, stojí na vskutku historickej pôde. Keď sa Belo IV. roku 1241 nedokázal ubrániť pred tatárskym vpádom, hľadali utečenci unikajúci pred pustošivými hordami útočiská po celom Slovensku. Pod vedením spišského grófa Jordana opevnili sa mnohí Spišiaci na plošine z troch strán chránenej vtedy nepriechodnými roklinami – v hradisku, ktoré už v dávnejších dobách slúžilo Keltom. Z vďaky za záchranu tu bol okolo roku 1300 postavený kláštor. Jeho odľahlá pozícia bola však pomerne nevýhodná a po roku 1534, keď ho museli opustiť mnísi, bol zrušený. Aby sa sem neuchyľovali lupiči, bol vyprázdnený kláštor zrovnaný so zemou a až súčasné vykopávky umožňujú urobiť si istú predstavu o tejto pozoruhodnej stavbe.

Stratenský kaňon
Iba niekoľko kilometrov od Dobšinskej ľadovej jaskyne je zvláštna „terénna prekážka“ – romantická tiesňová, pozoruhodná svojimi meandrami, skalnými útesmi, vzácnym rastlinstvom a nakoniec aj drevenými mostami. O postavenie prvej cesty cez túto úžinu sa roku 1840 postaral Ferdinand August Coburg, keď nechal vybudovať priame prepojenie medzi svojimi banskými zariadeniami v doline Hronu a Hlinca.

Fascinujúci svet na Dunajci

Lietajúci mních a iné zaujímavosti Červeného Kláštora
Fráter Cyprián, učený kartuziánsky mních v Červenom Kláštore, bol nepokojný duch, ktorý mal ambície byť priekopníkom aviatiky. Raz sa vzniesol do veľkej výšky a zamieril k Vysokým Tatrám. Keď letel nad štítmi, stihol ho zaslúžený trest nebies – zasiahol ho blesk. Zrútil sa do Doliny Rybieho Potoka (na poľskej strane) a skamenel v tvare špicatej veže, nazvanej Mních; jej obrysy túto postavu pripomínajú. Povesť (má viacero verzií) spája túto postavu s historickou osobnosťou kamaldulského mnícha Cypriána. Prvá zmienka o ňom je z roku 1756; vieme, že sa narodil roku 1724 v Sliezsku. V Červenom Kláštore si ho vážili ako univerzálneho génia, hoci oficiálne bol iba „holič, kuchár, správca jedálne, ošetrovateľ chorých“.

Červený Kláštor. Foto: SHUTTERSTOCK
Červený Kláštor Červený Kláštor.

Zaoberal sa aj liečiteľstvom – bol skvelým botanikom a vyznal sa v liečivých rastlinách. Vedomosti získal mastičkárskou praxou a štúdiom literatúry. Šírkou svojich vedľajších aktivít narazil na nevôľu nadriadených, ktorí mu znemožnili postup v kláštornej hierarchii. Bol aj alchymistom, pyrotechnikom, výrobcom zrkadiel a skutočne sa zaoberal aj aviatickou problematikou. Či sa však naozaj podujal aj na pokusy, nie je isté, hoci akási „čertovská mašina“ (myslí sa tým zariadenie s krídlami) sa v písomnostiach skutočne spomína. Aj okolnosti jeho smrti 16. 4. 1775 sú dosť nejasné a podľa všetkého nejako súviseli s jeho pokusmi. Tieto povesti a historky nás privádzajú k fantazijne pôsobiacim pokusom Kaspara Mohra v Ulme a na tomto území ich podľa všetkého šírili nemeckí kolonisti.

Popritom, že fráter Cyprián založil a viedol na Spiši prvú lekáreň, zanechal aj vynikajúci herbár s 272 rastlinami, ktoré nazbieral pri svojich pochôdzkach po Pieninách, Belianskych Tatrách a Vysokých Tatrách. Pri triedení sledoval medicínske aj botanické hľadiská, takže v súvislosti s jednotlivými chorobami uvádza aj osvedčené liečebné metódy a zásady aplikovania bylín.

Základy dnešnej, už nekompletnej budovy kláštora sa zvyknú dávať do súvislosti s dielom istého odsúdenca.

Červený Kláštor. Foto: SHUTTERSTOCK
Červený Kláštor. Červený Kláštor.

Po období nepokojných rokov husitských vpádov, reformácie a pustnutia bol kláštor roku 1705 spolu s rozsiahlymi pozemkami pridelený kamaldulským mníchom. Títo ho podstatne priestorovo rozšírili a barokizovali jeho kostol. Po rozpustení rehole roku 1781 začal kláštor postupne chátrať. Reštaurovali ho až po 2. svetovej vojne.

Plavba na pltiach po Dunajci
Plavba cez Pieniny, vedúca kľukatým tokom Dunajca medzi skalnými stenami, týčiacimi sa do výšky 330 – 500 metrov, a popri zalesnených strmých stráňach s množstvom roklín a prielomov, je európska atrakcia. Neprekvapuje teda, že vznikli všakovaké prirovnania. Vraví sa napríklad, že čo pre lodnú plavbu znamenajú železné vráta na Dunaji, to pre pltníctvo znamená prielom Dunajca. Nechýbajú, pravdaže, ani povesti – je tu Jánošíkov skok, Prameň lásky, Prameň večného života. Teda: treba sa napiť a omočiť – a potom už len čakať.

Plte na rieke Dunajec. Foto: SHUTTERSTOCK
dunajec, pieniny Plte na rieke Dunajec.
Divy Slovenska, Ikar
Divy Slovenska Divy Slovenska, Ikar

Tu po goralsky
Nielen svojrázne goralské nárečie pripomenie návštevníkovi, že sa ocitol v rázovitom svete. Celé Zamagurie má v sebe čosi podmaňujúce. Okrem Pienin možno obdivovať prírodné jazerá Jezerska.

Veľmi pôvabná je pohraničná poľnohospodárska obec Osturňa, rozkladajúca sa v malebnom údolí potoka Osturňanka. Dedina je rezerváciou ľudovej architektúry.

Z knihy Divy Slovenska, Ikar

debata chyba