Predovšetkým cenou, ale aj takmer zabudnutou vôňou a chuťou čerstvého mlieka. Liter plnotučného mlieka stojí od 50 do 60 centov, čo je o 20 až 40 centov lacnejšie ako v obchodoch.
Vstup mliečnych automatov na trh sprevádzali obavy farmárov, ale aj niektorých lekárov. Prví sa obávali vlažnej reakcie spotrebiteľov, druhí pri predaji surového mlieka nevylučovali možné zdravotné problémy. Rok prevádzky ukázal, že automaty, na kúpu ktorých farmárom prispieva štát, sa ujali. Ministerstvo pôdohospodárstva sa chystá podporiť ďalších 80 projektov. Príspevok na automat môže dosiahnuť 15-tisíc eur.
Hygienici povolili predaj pod podmienkou, že na každom automate bude viditeľné upozornenie o nevyhnutnosti prevariť mlieko pred vypitím. „Až na jeden prípad, kde nebolo upozornenie dostatočne viditeľné, nemáme k hygiene predaja nijaké pripomienky. Epidemiológovia dostali pokyn sledovať zvýšený výskyt hnačkových ochorení a zatiaľ je všetko v poriadku,“ konštatovala odborníčka na výživu hlavného hygienika SR Iveta Trusková.
Spoločnosť MVL Agro, ktorá vlani ako jedna z prvých otvorila mliečny automat v Bánovciach nad Bebravou, nainštalovala medzitým ďalšie štyri – v Topoľčanoch a Trenčíne. „Prekvapil nás záujem verejnosti. Ľudia nám písali, že konečne spoznali pravú chuť mlieka,“ povedal riaditeľ firmy Štefan Petrík.
Druhý mliečny automat sa chystajú otvoriť aj družstevníci v Sklabinej pri Martine. „Predaj mlieka na martinskej pešej zóne nám rástol prekvapujúco rýchlo. Vo februári sme predali 450 litrov a v marci to už bolo 750 litrov mlieka denne,“ povedal predseda družstva Miroslav Rusnák. V apríli však predaj padol na 500 litrov po tom, čo družstvo zvýšilo cenu z 50 na 60 centov za liter. Rusnák vysvetlil zdraženie tým, že chcú čo najskôr zarobiť na druhý automat, ktorý bude predávať mlieko v Sučanoch.
V Bratislave sa ľudia pýtajú, či je mlieko naozaj čerstvé a od zdravých kráv. „Mlieko je pravidelne testované a to hneď dvojmo. Mlieko analyzuje náš stály odberateľ mliekareň Rajo aj ďalšie nezávislé laboratórium v Bratislave,“ uviedol predseda PD Lozorno Štefan Jančár.
Predaj surového nepasterizovaného mlieka z automatov je slovenský či český fenomén. Susedné Rakúsko ho nepozná. „Vo Viedni ani v ďalších mestách žiadne automaty na mlieko nie sú. Rakúšania sú príliš pohodlní, aby merali cestu na farmu a kúpili si tam lacnejšie mlieko,“ povedal ekonóm z Viedenského inštitútu pre porovnávanie ekonomík Zdenek Lukas.
V Rakúsku však podľa Lukasa dobre funguje predaj ovocia či zeleniny z dvora. Teraz je sezóna špargle, neskôr prídu jahody, čerešne. „Predaj využíva niekoľko sto fariem, ale je to pre ne iba doplnkový zdroj príjmov. Ľudia si výrobky kupujú nielen pre čerstvosť, ale aj zážitok, ktorý farma ponúka,“ dodal.