Nedá mi nepripomenúť, že na Slovensku bolo vyspelé hydinárstvo už od polovice minulého storočia, keď v Poľsku, ktoré by nám chcel niekto dávať za vzor, chovali sliepky len na sedliackom dvore. Naše hydinárstvo využívalo poznatky z USA a Japonska, ale aj vlastné postupy vysledované a prepracované vo Výskumnom ústave hydinárskom v Ivanke pri Dunaji.
Používali sme vtedy moderné československé receptúry kŕmnych zmesí pre hrabavú a vodnú hydinu, využívali špičkové plemená, moderné klimatizované haly a bitúnky. Kurčatá spĺňali všetky najprísnejšie kritériá na zdravotnú bezchybnosť.
Plošné používanie kŕmnych antibiotík bolo v Československu zakázané už koncom päťdesiatych rokov, dávno pred tým, ako sa tak rozhodla urobiť Európska únia. Hormóny vo výžive hospodárskych zvierat neboli u nás povolené nikdy! Ako veterinárny lekár, ktorý dbal o dodržiavanie predpisov, to viem veľmi dobre.
Ak sa v roku 1999 zakázalo aj preventívne používanie antikokcidík antibiotického charakteru, tak aj vďaka tomu, že v dnes už neexistujúcom Výskumnom ústave pre biofaktory a veterinárne liečivá bola ako prvá na svete vyvinutá, odskúšaná a vyrábaná vakcína proti kokcidióze – parazitóze, ktorá by bez prevencie úplne znemožnila chov a výkrm hydiny. Na úspešný chov hydiny má vplyv veľké množstvo faktorov: kvalita jednodňových kurčiat, ich plemeno, optimálna teplota a výmena vzduchu, zaťaženie plochy zvieratami, receptúry a kvalita kŕmnych zmesí atď. V minulosti aj dnes sa stávalo, že medzi priemernými a špičkovými chovateľmi bol rozdiel v dobe výkrmu viac ako 10 dní. Vôbec by som to nepripisoval nejakému nedovolenému používaniu stimulátorov rastu.
Na druhej strane mám poznatky od zahraničných veľkoproducentov o výskyte prakticky nedokázateľných nebezpečných škodlivín v krmive a jatočnom mäse, napríklad po skrmovaní plesňami kontaminovaných krmív (afl atoxíny).
Musíme pripustiť, že každý môže pochybiť a dostať sa do podozrenia, ale keďže ide o dobrú povesť a obchodné meno, treba v maximálnej miere v procese kontroly zachovať objektivitu od postupu pri odbere vzoriek za prítomnosti zodpovedného pracovníka, cez uloženie referenčnej vzorky až po výber akreditovaného laboratória.
Je len prirodzené, že každý chovateľ používa len zdravotne spôsobilé krmivá a povolené aditíva a využíva služby preverených a oficiálne registrovaných výrobcov krmív, tu špekulácia nemá miesto.
Autor je veterinárny lekár.