Škandály nahrávajú slovenským potravinám

27.01.2013 08:00

Pátranie po poľských vafľových trubičkách, ktoré boli kontaminované jedom na hlodavce, pokračuje. Inšpektori z Úradu verejného zdravotníctva prečesali za dva dni takmer 577 školských bufetov a 1 210 cukrární a kaviarní. Iba v jednej prevádzke našli cukrovinky z Poľska. Hoci neobsahovali sušené mlieko znečistené jedom, dali ich zlikvidovať.

V kontrolách pokračuje aj Štátne veterinárna a potravinová správa. Nedá sa totiž vylúčiť, že poľské trubičky môžu byť zabudnuté na pulte niektorej z menších vidieckych predajní. Poľské potraviny sa totiž podľa šéfa štátneho potravinového dozoru Jozefa Bíreša dostávajú na Slovensko nielen cez veľké obchodné reťazce a ich distribučné kanály, ale vozia si ich neraz malými dodávkami aj malí obchodníci.

„Sme vďační za všetky upozornenia, ktoré nám poskytujú spotrebitelia, ale správanie niektorých je zvláštne,“ povedal Jozef Bíreš. V stredu mu telefonovala jedna kupujúca. Rozrušeným hlasom ho informovala, že v rukách drží poľské vafle a pýtala sa ho, či si ich môže kúpiť.

„Poradil som spotrebiteľke nech, si vyberie rovnocenný slovenský výrobok. Poďakovala sa za dobrú radu, ale šéfa potravinového úradu telefonát upozornil na to, že treba pokračovať v kontrolách. Nie je vylúčené, že na niektorom z pultov môže ešte "trčať“ nebezpečný poľský produkt.

Poliaci stále tápu

Poľská veterinárna a potravinová služba však doteraz nevie vysvetliť, ako sa jed na potkany mohol dostať do sušeného mlieka, ktoré primiešavala spoločnosť Magnolia do vaflí. Keď si slovenská strana na tohtotýždňovom stretnutí hlavných veterinárnych lekárov Európskej únie pýtala vysvetlenie, dostala iba hypotetické vysvetlenie.

„Poľské orgány zatiaľ vedia, že mlieko prešlo cez tri články. Keďže medzi partnermi boli údajne nevyrovnané pohľadávky, uvažujú aj nad možnosťou, že niekto sa pomstil tým najnebezpečnejším spôsobom. Je to však iba jedna z možných verzií či motívov,“ povedal Bíreš na margo faktov, ktoré Poliaci poskytli hlavným veterinárnym lekárom z celej Európskej únie.

Čoraz viac ľudí znepokojených zvyšujúcou sa frekvenciou potravinových škandálov sa pýta, ktorým potravinám má vlastne dôverovať. „Najväčšie spoľahnutie je na slovenské výrobky. Zo série potravinových káuz, ktoré sa v poslednom desaťročí prehnali Európou, nelietali domáce produkty ani v jednom z veľkých škandálov,“ povedal vedúci Biocentra Výskumného ústavu potravinárskeho Stanislav Šilhar.

Na sklonku minulého roku preveroval funkčnosť a spoľahlivosť slovenského systému kontroly potravín Potravinový a veterinárny úrad so sídlom v Dubline. „Inšpekcia vyslaná Európskou komisiou konštatovala, že máme jeden z najprepraco­vanejších systémov kontroly potravín, a to priamo z poľa či farmy až po predajný pult,“ povedal Jozef Bíreš.

Na slovenskú veterinárnu službu často domáci výrobcovia šomrú s poukazom, že je až príliš pedantská. „To, že sa slovenské potraviny nenamočili do žiadneho veľkého škandálu, je vlastne aj zásluha dobre a prísne fungujúceho systému kontroly,“ myslí si Stanislav Šilhar.

Poznaj svojho výrobcu

Každý nový potravinový škandál de facto nahráva domácim výrobcom potravín. Slovenským včelárom napríklad pomohlo, keď sa v čínskom mede pred niekoľkými rokmi našli zvyšky antibiotík. Začiatkom januára tohto roka je takmer všetok slovenský med vypredaný. Ľudia podľa Šilhara prichádzajú na to, že na zdravotnej bezpečnosti sa jednoducho šetriť nedá.

Trendom v nákupe potravín sa stáva osobná znalosť výrobcu. Na stretnutí so spotrebiteľmi, ktoré zorganizovala agentúra Poľnoinfo na prebiehajúcej výstave Danubius Gastro, to povedal farmár Pavel Petránek. Ten pred otvorením vlastnej farmy v Čremošnom niekoľko rokov pracoval v Anglicku.

„Angličania sa správajú podobne ako Slováci. Každý škandál vedie k zvýšenému dopytu po tradičných domácich potravín,“ podotkol Petránek. Pravda je, že Angličania majú v priemere viac peňazí na nákup kvalitnejších potravín ako Slováci.

„Kurčatá z našej farmy sú na rok vypredané. Je to preto, lebo ľudia vedia, že osobne ručím za kvalitu kurčiat aj moriek, nie som anonymný, ale konkrétny výrobca, aj preto mám až 80 percent lojálnych, stále sa ku mne vracajúcich zákazníkov,“ hovorí Petránek. Najviac uvedomelí slovenskí spotrebitelia sú podľa neho rodičia malých detí. Práve oni chcú vedieť maximum o pôvode, ale aj spôsobe výroby potravín.

Na severnom Slovensku, ktoré v posledných rokoch ovládli poľskí obchodníci s pojazdnými predajňami, sa tiež začína meniť situácia. „Do našej obce už neprichádza tak často poľské auto ako v nedávnej minulosti,“ všiimol si predseda PD Sklabina Miroslav Rusnák. Toto družstvo má predajne aj v Martine, kde ponúka čerstvé mäso a výrobky z vlastného chovu. Podľa Šilhara ľudia konečne začínajú chápať, že kvalitné jogurty, syry či salámy sú v konečnom dôsledku lacnejšie ako tie, ktoré sú plné náhradiek, kde spotrebitelia platia za vodu, škrob či sóju, a nie plnohodnotnú živočíšnu bielkovinu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku