Sladené nápoje by mohli zdražieť

Sladené limonády čaká možno zdraženie. Nová vláda má na stole analýzu, podľa ktorej by daň zo sladených nápojov mohla prispieť k ozdravovaniu verejných financií.

12.04.2012 12:03
brigáda, brigádnik, obchod, predavač Foto:
Ilustračné foto.
debata

Ak by sa vláda inšpirovala napríklad Maďarskom, z litra limonády by si štát zobral asi 1,7 centa. Pri najlacnejších vodách, kde dvojlitrová fľaša vyjde teraz asi na 20 centov, by zdraženie dosiahlo takmer desať percent.

Ceny nealkoholických nápojov išli v poslednom období hore najmä pre drahší cukor. Základné sladidlo zdraželo za posledný rok asi o 40 percent na aktuálnych 1,18 eura za kilogram kryštálového cukru. Podľa štúdie ekonómov Horvátha a Ódora, ktorou sa chce nová vláda sčasti inšpirovať, by prípadné zdanenie sladených nealkoholických nápojov prinieslo v budúcom roku do rozpočtu 20 miliónov eur. Je otázne, či vláda daň prijme. Zatiaľ kabinet hovorí najmä o zdanení vyšších príjmov, luxusu a tovarov, ktoré ľudia nepotrebujú nevyhnutne pre život. Výrobcovia nápojov upozorňujú, že daň nemusí priniesť očakávaný efekt.

„Pri náraste ceny nealkoholických nápojov o jedno percento klesne dopyt priemerne takmer o dve percentá. Umelé zásahy do cien takisto vedú k rôznym výkyvom trhu, pričom trpia miestne firmy, ktoré investovali do lokálnej ekonomiky,“ povedal riaditeľ pre vonkajšie vzťahy Coca–Cola Slovensko Marián Pavelka. Varuje aj pred nákupmi v zahraničí či čiernym obchodom.

Napríklad v Dánsku počas troch rokov po zavedení tejto dane vzrástol predaj nelegálnych nealkoholických nápojov z 5 miliónov na 25 miliónov litrov. Dánsko má okrem toho aj čipsovú daň. Táto krajina od októbra 2011 vyberá za kilogram nasýtených mastných kyselín asi 2,15 eura, čo zvýšilo cenu hamburgera BigMac asi o dva centy.

Napriek tomu je zavádzanie tejto dane v Európe čoraz populárnejšie. Od jesene minulého roka si napríklad spotrebitelia v Maďarsku priplácajú za tovary obsahujúce nadmerné množstvo cukru, karbohydrátov, soli a kofeínu. Tamojšia vláda očakáva prínos do štátnej kasy v objeme 110 miliónov eur. Paradoxne sa daň nedotkne hamburgerov ani langošov, na základe ktorých celá myšlienka dane vznikla, keďže nespĺňajú podmienku predaja v obale.

Podľa analytika ČSOB banky Marka Gábriša budú mať však u nás obchodníci priestor na to, aby sa zdaňovaniu ľahko vyhli. „Tovar či surovinu iba inak nazvú a je možné, že sa tak vyhnú dani, a teda aj negatívnemu dosahu na ceny a ich obrat,“ hovorí Gábriš. „Z rozpočtového hľadiska nemá daň zo sladených nápojov žiadne opodstatnenie. Výnos z nej by bol minimálny,“ tvrdí analytik Next Finance Martin Prokop. Vláda potrebuje na ozdravenie verejných financií za rok a pol nájsť najmenej 1,2 miliardy eur.

Podľa odborníka na výživu Petra Minárika je vyššia daň na sladké nápoje dobrým krokom k znižovaniu obezity u Európanov. „Sladké nápoje sú často jediným zdrojom denného pitného režimu, čo má za následok aj zdravotné problémy,“ hovorí Minárik.

Podľa riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Matúša Pošvanca by mal byť preto radšej spotrebiteľ priamo vystavený riziku, že pokiaľ sa nebude zdravo stravovať, bude musieť za lekárske ošetrenie súvisiace s jeho správaním zaplatiť. „Považujem to za spravodlivejšie a súvisí to s reformou výdavkov v oblasti zdravotníctva,“ myslí si Pošvanc.

debata chyba