Počasie môže byť spojencom, ale aj nepriateľom včelárov. Tohto roku to vyzerá, akoby sa proti nim sprisahalo. Keď sa v druhej polovici apríla konečne otvorila jar a na desaťtisícoch hektárov zakvitli repky, vyleteli na ne počtom i dlhou zimou oslabené roje včiel. Výsledkom je minimálna znáška. Namiesto 30 až 40 kilogramov priniesli včielky do úľov priemerne na jedno včelstvo len dákych päť kilogramov. Taký je prvý odhad riaditeľa Výskumného ústavu včelárskeho v Liptovskom Hrádku Jána Kopernického.
„Repku v mnohých regiónoch Slovenska opeľovali preriedené včelstvá. Do porastov vyleteli len staré "zimné“ včely, chýbali mladé potomstvá zdravých a silných lietaviek," vysvetlil jednu z príčin nízkej znášky repkového medu Ján Kopernický. Chladná a daždivá jar pribrzdila reprodukciu včiel, nenarodili sa miestami jedna až dve generácie robotníc a dosť medu zobrali len včelári, ktorí sa dokázali počas nezvyčajne dlhej zimy perfektne postarať o včielky.
K včelárom, ktorí mali včelstvo dokonale pripravené na extrémne prejavy počasia, patrí Jozef Paulen z Horných Chlebian. „Vytočili sme celkom dobrú znášku repky, a to aj vďaka poľnohospodárom zo spoločnosti Selekt, ktorí v našom medonosnom chotári robili postreky skoro ráno a neskoro večer,“ povedal Paulen. Podľa neho dobre načasovaná chemická ochrana ešte stále nie je samozrejmosťou a aj ona mohla pripraviť zoslabnuté včelstvá o časť produkcie medu. Stratili nielen včelári, ale aj pestovatelia, pretože dobre opelené porasty dávajú vyššiu úrodu ako slabo opelené.
Oveľa nižšia ako vlani bude aj úroda agátového medu. Agátové aleje síce bohato zakvitli, ale podľa Kopernického sa očakáva len podpriemerná úroda. Vo chvíli keď už z úľov mohla vyletieť nová generácia včiel, sa totiž rozpršalo a včielky zostali počasím „uzamknuté“ vo svojich medových domcoch.
„Včielky lietajú neraz len hodinu či dve denne a potom dva dni pre dážď pauzujú. Výsledkom je, že to, čo znesú, samy skonzumujú,“ poukázal na abnormálny vývoj počasia na začiatku leta včelár Jozef Voľanský z Bardejova. V Liptove je situácia ešte dramatickejšia. Dažďom uväznené včely treba prikrmovať buď zvyškami starého medu, alebo cukrom. Vedec Kopernický vraví, že takú situáciu si nepamätá dobrých tridsať rokov.
K obratu v znáške medu môže prispieť len zlom v počasí. Jozef Voľanský si praje, aby ustali dažde a búrky, ktoré v jedľových lesoch zmývajú kolónie vošiek z halúzok voňavých ihličnanov. „Keď prídeme o vošky ako vlani, nebudeme mať najcennejší zo slovenských medov medovicový,“ hovorí Voľanský. Včely totiž zbierajú sladké kvapôčky, ktoré vylučujú vošky parazitujúce na mladých jedľových výhonkoch.
Oteplenie si želá aj Jozef Paulen. Lipy majú vynikajúcu násadu kvetov. Preto by mohli do istej miery včelárom kompenzovať straty z repky či agátu. Lipa by mohla dať aj vzácnu lipovú medovicu, ktorá je takisto „medziproduktom“ vošiek. „Včely odvedú stopercentnú prácu, len sa musí otepliť. Ideálna teplota na lietanie je okolo 25 stupňov,“ hovorí Jozef Paulen, ktorý pripomína, že posledným esom v rukáve sú porasty slnečnice.
Jarný med sa momentálne predáva na vidieku po 5 eur za kilogram, pastovaný je o 50 centov drahší. Agátový a lipový stojí od 6,50 do 7 eur , medovicový 8 eur. Regionálne sa ceny líšia a odrážajú kúpyschopnosť obyvateľstva. Koniec sezóny ukáže, o koľko budú ceny vyššie.