Kým začiatkom roka si zákazník zaplatil za srnčí guláš 14,90 eura, teraz je menu aj s nápojom za 6,90 eura. V mnohých prípadoch sú kvalitnejšie obedy v luxusných reštauráciách až o polovicu lacnejšie.
„Najväčší záujem sme zaznamenali akciou 2v1, kedy sme v slabšom období stálym aj novým klientom ponúkali možnosť konzumácie dvoch denných menu v cene jedného,“ opisuje zmeny Jana Jindrová, marketingová manažérka päťhviezdičkového hotela Arcadia v Bratislave. Menu tam pred akciou vyšlo na 17,50 eura na osobu, v čom sú zarátané tri chody. Teraz sa za túto cenu najedia dvaja. Klasické degustačné menu však mimo obeda v takýchto podnikoch stojí aj vyše 50 eur na osobu.
V porovnaní s klasickými reštauráciami, kde si zákazník za menu, teda polievku a hlavný chod, zaplatí do piatich eur, však luxusnejšie reštaurácie hovoria o podstatne vyššej úrovni. Na druhej strane sú však obedové porcie o čosi menšie, ako keď si zákazník objedná jedlo mimo dennej ponuky. Často je rozdiel okolo 100 gramov. „Varíme z najkvalitnejších domácich surovín, ktoré nedovážame. Jedlá majú nižšie náklady, a tým aj predajná cena nie je prehnane vysoká,“ dopĺňa Jindrová.
Napríklad prevádzkovateľ siete reštaurácii Medusa Group prišiel nedávno s vernostnou kartou. V ich reštauráciách, medzi ktoré patrí napríklad Primi, Kubu alebo Barrock, dostane zákazník za nazbierané body pri ďalšej návšteve reštaurácie k menu polievku či dezert zadarmo. „Zľavy podľa nás ničia alebo kvalitu jedla, alebo hospodárenie podniku, a sú málo motivujúce pre zákazníka. Zároveň však ľudia majú radi ten pocit, keď sú odmeňovaní. Preto sme zaviedli radšej vernostnú kartu,“ hovorí Peter Štecko, majiteľ Medusa Group.
Dnes kartu vlastní viac ako 30-tisíc Slovákov. Na pokles zákazníkov sa prevádzkovatelia luxusných reštaurácií nateraz nesťažujú, zaznamenali však výraznejší pokles firemných akcií. Turisti by v budúcnosti podľa nich prípadné straty vykryť nevedeli. „Bratislava nie je bohužiaľ miesto, kde je zahraničný turista pripravený míňať. Stáva sa nám, že príde cestovná kancelária, a chce za 5 eur trojchodové menu,“ tvrdí PR manažérka Bencik Culinary Group Miriam Benčíková-Kušnírová. Pod ich sieť patrí napríklad luxusná bratislavská Carnevalle v centre mesta.
Väčší problém majú však Španieli, tamojším reštauráciám sa ani po zmene jedálneho lístka a cien nepodarilo udržať na trhu. V poslednom čase zanikli aj tie, ktoré boli ovenčené michelinskými hviezdami. Nedávno k nim pribudol aj slávny podnik Can Fabes neďaleko Barcelony. Svoje posledné jedlo servírovala ešte koncom minulého roka aj reštaurácia El Bulli, ktorá v rebríčku časopisu The Restaurant získala titul najlepšieho podniku sveta. Jej náklady na prevádzku boli vysoké a tržby ich nedokázali vykryť. Tamojší španielsky novinár Ignacio Flores upozorňuje aj na skutočnosť, že v krajine sa obmedzili tradičné poludňajšie siesty. Španieli museli zmeniť svoje stravovacie návyky.
„Bežný Španiel kedysi trávil na obede aj vyše dvoch hodín. Krok španielskej vlády bol jasný – obmedziť to a zvýšiť tak produktivitu práce ľudí. Je ale pravdou, že aj pre vysokú mieru nezamestnanosti v krajine zívajú reštaurácie prázdnotou. Už ani tí bohatší nevyskakujú tak ako kedysi. Zachraňujú to sčasti turisti,“ opisuje situáciu v krajine Flores.
Španielske hospodárstvo bojuje s veľkou krízou od roku 2008, po kolapse stavebného priemyslu. Nezamestnanosť aktuálne prekročila 27 percent. Ľudia majú čím ďalej menšiu chuť míňať ťažko zarobené peniaze na zbytočný luxus. Od roku 2011 v krajine oznámilo svoj koniec šesť slávnych podnikov. Podľa Alberta Luchiniho, ktorý vedie vydávanie jedného zo sprievodcov po španielskych reštauráciách, krajina o luxusné podniky prichádza „nadzvukovou rýchlosťou“. „Až sa táto kríza skončí, bude potrebné celý koncept gastronómie prehodnotiť naprieč Európou,“ povedal Luchini podľa agentúry AP.