V poslednom čase akoby sa roztrhlo vrece s prieskumami, ktoré zisťujú, aké potraviny Slováci nakupujú, aké je zastúpenie slovenských potravín na pultoch či aký je ich podiel na celkových tržbách obchodu. Potravinári, ktorí hodnotia správanie spotrebiteľov jednak cez vlastné prieskumy a konfrontujú ich s výsledkami obchodu i so svojimi vlastnými, tvrdia, že k zásadnému zlepšeniu nedošlo. Obchod zastáva opačný názor.
Proti sebe stoja predovšetkým výsledky analýzy prieskumu SPPK o zastúpení slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov (39 percent) oproti 44 percentám, ktoré nameral Gfk. A je tu tiež posledný septembrový prieskum Gfk, ktorý si všímal podiel nákupu slovenských potravín v nákupných košíkoch. Podľa neho došlo k obratu, pretože ľudia vložili do košíkov až 59 percent potravín slovenského pôvodu, o päť percent viac ako pred rokom.
Potravinári však tvrdia, že situácia sa principiálne nezlepšila. „Kľúčový z hľadiska konečného efektu je podiel obratu z predaja potravín pôvodom zo Slovenskej republiky,“ tvrdí predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík a ten je, ako pripomína, stále nízky. V jednotlivých reťazcoch sa pohybuje od 77 percent po najviac frekventovaný podiel v rozmedzí 17 až 54 percent, konštatoval Semančík a zdôraznil, že ide o údaje z hlásení samotných obchodných reťazcov.
Za neuspokojivým predajom slovenských potravín je podľa výrobcov potravín obchodná politika reťazcov. Tie podľa Semančíka zvýhodňujú zahraničné potraviny nižšími maržami, kým na slovenské dávajú oveľa vyššie obchodné prirážky. Výsledkom je, že najmä spotrebitelia s nižšími príjmami idú po lacnejších potravinách, ktoré sú napospol z dovozu.
„Hľadať dôvody v tom, či niekto dáva vyššiu, alebo nižšiu maržu, sú špekulácie, na ktorých sa nemienim zúčastňovať,“ reagoval prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak a dodal, že nikto z obchodníkov nič také úmyselne nerobí. Pozornosť, naopak, upriamil na to, že ľudia majú záujem nakupovať slovenské potraviny, čomu napovedá v septembri zverejnený prieskum Gfk.
Podľa Konštiaka bez peňazí niet muziky, čo platí aj pri zvyšovaní predajnosti slovenských potravín. Slovensko by si podľa neho malo vziať príklad z Česka. Praha podporuje národnú značku kvality v rámci kampaní mnohonásobne viac ako Bratislava. S tým, že by sa do kampaní malo investovať viac peňazí, súhlasia aj potravinári a poľnohospodári, ktorí chcú na svoju stranu získať predovšetkým mladých spotrebiteľov.
Hovorme o jedle je projekt roľníckej a potravinárskej samosprávy, s ktorým chce predstaviť výrobu potravín žiakom základných a stredných škôl. Školákov chcú v priebehu budúceho týždňa pozvať na farmy, do pekární, aby na vlastné oči uvideli, ako sa doja kravy, pečie chlieb či vyrábajú iné potraviny. Za projektom stoja rezorty pôdohospodárstva a školstva, Mliečny fond a agilné PPD Prašice.
„Chceme od útleho veku budovať vzťah k domácim potravinám, ukázať ako vznikajú a v čom je prínos dobrého jedla pre ľudské zdravie,“ povedal podpredseda SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušan Janíček. „Radi privítame deti a učiteľov. Môže to byť obapolne prospešné, pretože sa lepšie spoznáme,“ povedal Janíček.
