Chov vodnej hydiny, v minulosti typický pre celý vidiek, zmizol v prepadlisku transformácie slovenského poľnohospodárstva, ale aj života na dedinách. Deväť z desiatich husí a kačíc, ktoré si spotrebitelia kúpia, pochádza z dovozu. Len nepatrných desať percent sa vychová doma. Môže za to na jednej strane rozpad družstevnej veľkovýroby a spracovateľského priemyslu a na druhej nový životný štýl na vidieku.
Spoločnosť Agrostar Kráľov Brod je posledným veľkým chovateľom kačíc na Slovensku. Podobne ako v neďalekom Tešedíkove tu mal chov vodnej hydiny veľkú tradíciu, ale takmer ju pochoval krach bitúnkov. Farma kačíc prežila len vďaka trpezlivosti miestnych poľnohospodárov ochotných dočasne znášať stratu z chovu hydiny.
„Ročne vychováme asi 60-tisíc malých káčat, z nich 40-tisíc predáme drobnochovateľom a zvyšných 20-tisíc dokŕmime na vlastnej farme,“ vysvetľuje František Szikura, riaditeľ Agrostaru. V posledných rokoch nie je o predaj vykŕmených kačiek núdza. Do firemnej predajne v malej obci neváhajú merať cestu ľudia z okolia Galanty a Šale alebo sa v nej zastavujú šoféri. Predaju najviac pomáha dobrá osobná skúsenosť odovzdávaná priateľom, ale aj reklama v médiách.
V Agrostare vôbec neuvažujú o zásobovaní veľkých obchodných reťazcov. „Našu klientelu tvoria zákazníci, ktorí uprednostňujú čerstvú, a nie mrazenú hydinu a chcú mať istotu, že konzumujú kačice, ktoré neboli dopované rastovými hormónmi či antibiotikami,“ hovorí František Szikura. Kačice v Kráľovom Brode plávajú v rybníku, žerú pšenicu a kukuricu, ktorú dopestovali tunajší poľnohospodári. „Naši zákazníci sa môžu spoľahnúť na to, že nekupujú mačku vo vreci, ale poctivú kačicu,“ tvrdí Szikura.
Ešte pred dvadsiatimi rokmi chovalo družstvo v Kráľovom Brode okolo 350-tisíc kačíc. Spracúvali ich bitúnky v Dunajskej Strede, neskôr v Galante. Oba však padli. Galantský bitúnok zostal družstvu dlžný vyše tri milióny korún. „Je menší zázrak, že napriek všetkým stratám sme vôbec, aj keď v obmedzenom rozsahu, udržali chov kačíc,“ vraví Szikura a dodáva, že lepšie je obilie doma premeniť na chutné mäso, poskytnúť prácu pätnástim ženám, ako zrno vyviezť do cudziny a odtiaľ potom doviezť hydinu či ošípané.
Vykŕmené husi a kačice ponúka aj Gazdovský dvor v Branove, ktorý patrí ZAD Dvory nad Žitavou. Tunajšie družstvo na jar predalo 10-tisíc húsat chovateľom po celom Slovensku. Celých tisíc putovalo na Oravu do obce Mútne. Je to jedna z mála slovenských obcí, kde sa ľudia masovo vrátili nielen k chovu hydiny, ale aj dobytka.
„Pokiaľ ide o mäso a mlieko, sme úplne sebestačná obec,“ hovorí starosta Mútneho Marián Murín. V obci je postavených 700 rodinných domov a vari v každej domácnosti majú malé hospodárstvo s kravou, sliepkami a husami. „Muži pracujú v zahraničí a gazdovstvá vedú pracovité ženy. Chovom hydiny, kráv, výrobou korbáčikov si zabezpečujú nielen čerstvé mäso a mlieko, ale vylepšujú aj rodinný rozpočet,“ povedal Marián Murín. Murín patrí k neštandardne konajúcim starostom. Bol to on, kto zabezpečil miestnym nielen húsatá z Branova, ale aj kurčatá a morky. Je to ukážka, ako rozvojom domáceho chovu možno dať červenú aj ambulantnému predaju potravín z Poľska.